ohovárač -a m. kto ohovára;
ohováračský príd.: o-á kampaň, o-é správy
ohovárač -ča pl. N -či m.
ohovárač -ča pl. N -či m. ▶ kto ohovára, šíri klebety, neoverené, nepresné, často zveličené informácie obyč. hanlivého charakteru: nepriateľskí, notorickí ohovárači; o. režimu; si obyčajný o.!; Zahanbili sme a zahnali na útek našich ohováračov [...]. [A. Baláž]; Stráňme sa ohováračov a ohovárania. [InZ 2000] ▷ ohováračka1 -ky -čiek ž.: chronická o.; je hrozná o.; ty o. jedna!
klebetník klebetný človek • hovor. pletkár • ohovárač
ohovárač kto ohovára • klebetník (klebetný človek) • osočovateľ • hovor. pletkár • pejor. nactiutŕhač
ohovárač, -a m. kto ohovára, osočuje;
ohováračka1, -y, -čiek ž.;
ohováračský príd.: o-á kampaň, zpráva, propaganda