ohnivo, -a, -nív str. článok, krúžok na reťazi: Držali tuho, sťa na reťazi ohnivá. (Kuk.);
pren. spájajúci článok, prostriedok, spojivo: Lebo čo je tuhšie ohnivo: láska a či sľub, sľub bez lásky? (Kuk.);
ohnivko, -a, -viek str. zdrob. ohnivkový príd.;
ohnivce. -ca, -viec str. zdrob.
ohnivý príd.
1. rozžeravený, rozpálený, žeravý, horiaci: o-á strela, iskra, fakľa, o. stĺp, o-é železo; o-á guľa o slnku; o. dážď napr. o ohňostroji; pren. o. kôň o vlaku; o. drak o vojne; behá ako o-á strela prudko, rýchlo; o-é jazyky a) o šľahajúcom plameni, ohni; b) útočné, štipľavé reči; expr. aby ťa ohnivá reťaz opásala! (Fr. Kráľ) výraz používaný pri rozhorčení, pri kliatí; prišiel princ na o-om koči (v rozprávkach) v plameňoch;
2. horúci, pálivý; žiariaci: o. júl, o-á páľa; o-é svetlo;
3. červený ako oheň, ohnivočervený, jasnočervený, krikľavočervený: o-á farba, o-á šatka, o-á ruža; o-é vlasy; geol. o. opál; bot. fazuľa o-á;
4. spôsobujúci pálenie, rozohňujúci, rozpaľujúci, hrejúci: o-á pálenka, o-é víno;
5. plný nadšenia, zápalu, oduševnenia, vášnivý, náruživý: o. hráč, o. rečník, o-é dievča, o-á duša; o. zrak žiarivý; o-é oči prenikavé;
do ohniva: rozpáliť do o-a do žerava;
ohnivo prísl.
1. zápalisto, oduševnene, nadšene; vášnivo, náruživo: o. rečniť, hovoriť, o. ľúbiť dakoho;
2. jasno, žiarivo: o. ultramarínový (Al.);
ohnivosť, -ti ž. vášnivosť, oduševnenie, nadšenie
žhavý príd. (čes.) kniž. žeravý; horúci, vrelý, pálčivý, ohnivý: ž-é uhlíky (Ráz.); ž-é slunce (Kuk.); ž. pohľad (Tim.); ž-á túžba (Jes-á); žhavo prísl. žeravo; horúco, vrelo, pálčivo, ohnivo; žhavosť, -ti ž. žeravosť; vrelosť, pálčivosť, ohnivosť