Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ohnúť -e -ú ohol dok. zohnúť: o. prút, tyč; o. šiju; o-tá postava

● o. niekomu chrbát urobiť poddajným; o. šiju pred niekým ponížiť sa;

nedok. ohýbať, ohýnať -a

● o-aj ma, mamko, dokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma, mamo vychovávať treba odmalička

// ohnúť sa: o. sa v kolenách;

pren. nedám sa o. nepopustím;

nedok. ohýbať sa, ohýnať sa

ohnúť ohne ohnú ohni! ohol ohla ohnúc ohnutý ohnutie dok.

ohnúť sa ohne sa ohnú sa ohni sa! ohol sa ohla sa ohnúc sa ohnutý ohnutie sa dok.

ohnutie -tia s. ▶ oblúkovité zakrivenie, zohnutá časť niečoho, oblúk: o. chrbtice dozadu, do strany; odolnosť materiálu voči nežiaducemu ohnutiu; poranenia chrbta vznikajú najčastejšie pri násilnom ohnutí alebo stlačení ▷ ↗ i ohnúť

ohnúť ohne ohnú ohni! ohol ohla ohnúc ohnutý ohnutie dok. 1. (čo (do čoho)) ▶ dať do lomenej polohy, do tvaru oblúka, zohnúť: o. drôt do požadovaného tvaru; o. hranu plechu; kladivom o. klinec; Žobrák ohol luk a palcom vyskúšal tetivu. [J. Lenčo]; Zadul prudký vietor, ohol tuje vo dvore. [P. Holka]; Jeden koniec za tepla rozklepeme, vybrúsime a mierne ohneme. [Záhr 2007]
2. (čo) ▶ (o tele a jeho častiach) vykonať pohyb, pri ktorom pohyblivé prepojenie kostí umožní odkloniť sa od priameho smeru do tvaru oblúka al. istého uhla, zohnúť, zakriviť: o. lakeť do pravého uhla; o. nohu v kolene; prsty boli také stuhnuté, že som ich nemohol o.; muž s podivne ohnutou postavou zhrbenou
3. expr. (čo) ▶ prispôsobiť si podľa vlastných potrieb, zámerne vyložiť nesprávne, prekrútiť, skresliť: o. zákon, pravidlá; Ten si vie paragrafy vždy tak ohnúť, aby len jemu slúžili. [A. Baláž]
◘ fraz. ohnúť niekoho urobiť niekoho poddajným, nadobudnúť nad ním moc; ohnúť pred niekým šiju/chrbát ponížiť sa pred niekým, poddať sa niekomu
◘ parem. ohýbaj ma, mamko, dokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma, mamo deti treba vychovávať odmalička
▷ nedok. ↗ ohýbať, ohýnať

ohnúť sa ohne sa ohnú sa ohni sa! ohol sa ohla sa ohnúc sa ohnutý ohnutie sa dok. 1. (ø; do čoho) ▶ pod tlakom sily nadobudnúť oblý tvar, skriviť sa: nosník sa ohol; pri veľkom zaťažení sa palice ľahko ohnú alebo zlomia; klinec narazil na výstuž v betóne a ohol sa; pod ťarchou plodov sa výhonky ohnú do oblúkov; Breza sa kedy-tedy celá ohla vo vetre a jej vetvy sa miešali a láskali s vetvami topoľa. [R. Sloboda]; Klásky sa ohli k zemi, mohlo sa začať so žatvou. [ŽVč 2004]
2. ▶ ohybom sa dostať do istej polohy, skloniť hornú časť tela k zemi, zohnúť sa: nemohla sa poriadne o.; keď som chcel vstúpiť, musel som sa o.
3. expr. (pred kým, pred čím) ▶ podvoliť sa niekomu, niečomu, pokoriť sa pred niekým, pred niečím: ohol sa pred zlou mocou; neohla sa pred mocnými; neohne sa pred tlakom politikov, pred terorom
▷ nedok. ↗ ohýbať sa, ohýnať sa

ohnutý -tá -té 2. st. -tejší príd. ▶ vychyľujúci sa z priameho rovného smeru, zakrivený do oblúka, majúci tvar oblúka, nerovný, krivý, zohnutý: o. drôt; kosákovito o. zobák; o. chrbát; pod ťarchou bremena bolo jeho telo čoraz ohnutejšie; pokrčil svoj ohnutý jastrabí nos [L. Piussi] ▷ bot. láskavec ohnutý Amaranthus retroflexus jednoročná burina ▷ ↗ i ohnúť, ohnúť sa

ohýbať -ba -bajú -baj! -bal -bajúc -bajúci -baný -banie, ohýnať -na -najú -naj! -nal -najúc -najúci -naný -nanie nedok. 1. (čo (do čoho)) ▶ formovať niečo do tvaru oblúka al. istého uhla, dávať niečomu tvar oblúka al. istého uhla; syn. zohýbať: o. plech, železo; o. tenšie dosky; o. rúry za studena, za tepla; vietor ohýna konáre stromov; oblúkovito ohýbané prútie na tradičné koše; A more buráca a vietor nebezpečne ohýba prímorské borovice. [L. Ballek]
2. (čo) ▶ (o tele a jeho častiach) vykonávať pohyb, pri ktorom pohyblivé prepojenie kostí umožňuje odkloniť sa od priameho smeru do tvaru oblúka al. istého uhla, zohýbať: o. nohu v kolene; ľahko, pružne o. zápästie; o. chrbát ↗ i fraz.; pomaly ohýbajte ruky v lakťoch; po úraze ne­ohýna nohu v kolene; vták ohýba krídla; Uzdou povedal koňom, aby kráčali parádne, vysoko dvíhali nohy, krky do polkruhu ohýnali a hlavy nabok držali. [L. Ťažký]
3. iba ohýbať expr. (čo) ▶ zámerne meniť, vykladať nesprávne, prekrúcať, skresľovať: o. pravidlá; ohýba morálku a nerozmýšľa do dôsledkov; Nikdy nemal problém ohýbať realitu na svoj úžitok. [J. Štrasser – M. Kňažko]; ohýba paragrafy a robí si zo zákonov trhací kalendár [Sme 2014]
4. iba ohýbať lingv. (čo) ▶ tvoriť rôzne tvary toho istého slova (pri skloňovaní, časovaní a stupňovaní) pomocou gramatických morfém, gramatických zložiek slovného tvaru: menné slovné druhy sa ohýbajú skloňovaním; od dvoch rokov dieťa začína o. slová
◘ fraz. ohýbať, ohýnať pred niekým chrbát ponižovať sa pred niekým, správať sa voči niekomu podlízavo
◘ parem. ohýbaj ma, mamko, dokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma, mamo deti treba vychovávať od malička
▷ dok. k 1 – 3 ↗ ohnúť

ohýbať sa -ba sa -bajú sa -baj sa! -bal sa -bajúc sa -bajúci sa -baný -banie sa, ohýnať sa -na sa -najú sa -naj sa! -nal sa -najúc sa -najúci sa -naný -nanie sa nedok. 1. (ø; do čoho) ▶ nadobúdať tvar oblúka; ľahko meniť svoj tvar, byť tvárny: stromy sa ohýbajú vo vetre; konáre sa ohýbajú do oblúkov; luk sa ohýna; regály sa ohýnali pod ťarchou kníh; tento plast sa neohýba; ak sa horniny nemôžu pod tlakom o., vzniká zlom; Rebrík pukal, drievka sa ohýbali pod mužovou váhou. [P. Jaroš]; pren. vkus ľudí sa stále ohýba mení, prispôsobuje
2. (ø; do čoho) ▶ meniť smer; syn. skrúcať sa, stáčať sa: rieka sa v diaľke ohýba do zákruty; na konci múru sa parkovisko ohýbalo do slepej uličky
3. ▶ (o tele a jeho častiach) dostávať sa z vystretej polohy do istého uhla, zohýbať sa: dolné končatiny sa ohýbajú v kolenách; pri ležaní vo vani sa chrbtica neprimerane ohýba; chrbty veslárov sa ohýnali a narovnávali; pri okopávaní sa musela o.
4. fyz., opt. ▶ odchyľovať sa od priameho smeru (na rozhraní dvoch prostredí a pod.), meniť smer, lámať sa: svetlo sa ohýba, keď prechádza z jedného prostredia do iného; sálavé vlnenie sa neohýba
5. lingv. ▶ meniť sa pomocou gramatických morfém, gramatických zložiek slovného tvaru, a tvoriť rôzne tvary toho istého slova (pri skloňovaní, časovaní a stupňovaní): podstatné mená vo vetách menia tvary, ohýbajú sa; sú slová, ktoré sa neohýbajú
▷ dok. k 1, 3 ↗ ohnúť sa

ohnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. prehnúť do ohybu, do oblúka, nakriviť, zakriviť, zohnúť: o. dačo ani prútik; Driape sa, naťahuje, aby ohol konárik. (Vans.) Víchor ohol stromy. (Hviezd.) Martin má chybnú pravú ruku, nemôže ju v lakti ohnúť. (Urbk.);

pren. (koho) urobiť poddajným, povoľným, poslušným: Myslel som si: dievča ohneš, ako chceš. (Tim.)

● expr. o. dakomu chrbát urobiť dakoho poddajným; o. šiju pred dakým ponížiť sa;

nedok. ohýnať, ohýbať, -a, -ajú

|| ohnúť sa prehnúť sa, skriviť sa, zakriviť sa: Tenké držadlo sa ohne. (Kuk.) Ani tráva sa neohla pred nimi. (Kuk.); hlboko sa o. nakloniť sa dopredu;

pren. poddať sa, pokoriť sa: Keď už ani sama smrť nie je mocná dosť, aby sa pred ňou ohla pánov pyšná hlava. (Ráz.-Mart.);

nedok. ohýnať sa, ohýbať sa

ohýbať, -a, -ajú zried. i ohybovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo, zried. koho) dávať dačomu oblúkovitý tvar, do oblúka prehýbať, ohýbať: o. prút, o. ruku v lakti, o. nohu v kolene;

pren. (koho) podlamovať niekomu vôľu, nútiť niekoho poddať sa, prispôsobiť sa: Budú ťa ohýbať, ale sa nedaj. (Jes-á)

● Ohýbaj ma, mamko, dokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma, mamo (prísl.) o výchove, o naprávaní v mladosti; hovor. o. chrbát byť povoľný, poddávať sa; kniž. o. kolená a) kľakať, b) klaňať sa; Dotiaľ sa prút ohýba, kým je mladý (prísl.) o potrebe výchovy v mladosti.

2. gram. (čo) skloňovať al. časovať;

dok. k 1 ohnúť

|| ohýbať sa skláňať sa, prehýbať sa, ohýnať sa: Prúty sa už teraz ohýbajú pod úrodou. (Kuk.);

pren. koriť sa, poddávať sa, byť povoľný: Človek, ktorý sa nebude tak ľahko ohýbať ako oni. (Hor.);

dok. ohnúť sa

ohýnať, -a, -ajú nedok. (čo. koho) meniť tvar niečoho na oblúkovitý, do oblúka prehýnať, ohýbať: o. prút, o. ruku, nohu; o. dačo cez koleno;

pren. (koho) podlamovať niekomu vôľu, nútiť niekoho poddať sa, prispôsobiť sa

● expr. už ho ohýna šesťdesiatka je šesťdesiatročný; Ohýnaj ma, mamko, dokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma, mamo (prísl.) o výchove, o naprávaní v mladosti;

dok. ohnúť

|| ohýnať sa prehýbať sa, ohýbať sa;

pren. koriť sa, poddávať sa, prispôsobovať sa;

dok. ohnúť sa

ohnúť dok.
1. zohnutím upraviť do žiadaného tvaru, zohnúť: Kocúr bol celí prut, ohol ho a o kól g druhému privázal (Modranka TRN); Prut sa mosí ve šlopci ohnút (Trakovice HLO)
2. expr. podvodom dobehnúť, oklamať, okradnúť: Oheu̯ ho o šecki peňíze (Brodské SKA); Ďe móhél, tam ho ohél (Brezová p. Brad. MYJ)
F. suché ohne a nepukne (Stráže n. Myj. SEN) - o prefíkanom človekovi; dobre ohél (Bošáca TRČ) - o vydarenom podvode; viedzeu̯ ohnút aj suché (Brodské SKA) - vedel presadiť svoju vôľu, presvedčiť

ohnúť sa dok. zaujať postoj v predklone, skloniť sa: Také mi dve vilepil, ke_com sa ohel nad neho (Rudník MYJ); Ohnút sa ohnul, ale potom sa už nepostavil (Bošáca TRČ)
F. dat sa ohnút (Šípkové PIE) - podľahnúť prehováraniu, nechať sa presvedčiť

ohnúť dk
1. čo prehnúť do oblúka, zakriviť: mladé sstěpy dagu sa skoro ohnuťj (RW 1702); strom mladý a utlý lechčeg se dá ohnuti než starý (MPS 1777)
L. o. kolená kľaknúť (si): s hluboku pobožnosty ohni twe kolena až k zemy (Le 1730); ktery (muži) kolena swe neohnulj, poklonj neučunilj pred Baatem bohem tielesnim (KT 1753)
2. nakloniť sa, zvažovať sa: retorquco: spátkém ohnauti (GrP 1771)
3. (o reči, texte) prekrútiťm pozmeniť: musel se stary text a geho prawý smysl násylně w giný a falessný ohnuti dati (FP 1744)
4. mučiť: torqueo: ohnuti, zatočiti, mučiti (AP 1769); o. sa dk zohnúť sa, skriviť sa: (charakter, svedomie) welmi meke gest a snadne se ohnuti muže (WO 1670); tak welike kalichy, že by se byl pod bremenem gegich ohnuti knez musyl (DuH 1723)