Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

ohlušiť dok.

1. urobiť na chvíľu hluchým: výbuch nás o-l;

pren. expr. láska ho o-la

2. expr. úderom omráčiť: drúkom ho o-l;

pren. bôľ ho o-l;

nedok. ohlušovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ohlušiť ‑í ‑ia dok.

ohlušiť sa -ší sa -šia sa (ne)ohluš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok.


ohlušiť -ší -šia ohluš! -šil -šiac -šený -šenie dok.

ohlušiť -ší -šia ohluš! -šil -šiac -šený -šenie dok. 1. (koho, zried. čo) ▶ silným zvukom na chvíľu spôsobiť otupenie al. dočasnú stratu sluchu: výstrel ma celkom ohlušil; vtom nás ohlušil výbuch bomby; ohlušilo ich pískanie vlaku; strašný výkrik mi ohlušil uši; granáty na dočasné oslepenie alebo ohlušenie nepriateľa; Keď vkročíš na trh, ohlušia ťa stovky hlasov. [J. Lenčo]
2. expr. (koho, čo (čím)) ▶ úderom obyč. do hlavy zbaviť vedomia; syn. omráčiť, ovaliť: o. kapra kladivom po hlave; o. dotieravca; páchateľ svoju obeť ohlušil lešenárskou tyčou
3. expr. (koho) ▶ silno zasiahnuť, zapôsobiť niečím ne­očakávaným, vyvolať prekvapenie, úžas, ohromenie a pod.; syn. ohúriť, omráčiť, ovaliť: radosť, láska ho ohlušila; tvoje trápenie ťa ohlušilo; jeho slová ju ohlušili
nedok.ohlušovať


ohlušovať -šuje -šujú -šuj! -šoval -šujúc -šujúci -šovaný -šovanie nedok. 1. (koho, zried. čo; ø) ▶ silným zvukom nepríjemne, neúprosne pôsobiť na sluch, znemožňovať iné, slabšie sluchové vnemy: hlasná hudba z reproduktorov všetkých ohlušovala; cvrlikanie cikád ho doslova ohlušovalo; hukot vodopádu nás ohlušoval; údery kladiva mu ohlušujú uši; rinčiace zbrane ohlušovali okolie; ohlušovali nás hromy a oslepovali blesky; pridal zvuk, až to ohlušovalo; Prichádzal vlak. Prechádzal dlho, hrmel a ohlušoval. [L. Ballek]; pren. ticho ho priam ohlušovalo
2. expr. (koho, čo (čím)) ▶ úderom obyč. do hlavy zbavovať vedomia, omračovať: bolene ohlušujú húfy rýb úderom širokého chvosta; zúfalo od hrôzy revúce zvieratá ohlušujú údermi kladív
3. expr. (koho (čím)) ▶ silno zasahovať, vyvolávať prekvapenie, úžas, ohromenie a pod.; syn. ohurovať, ohromovať, omračovať: zhon pracovného dňa ich ohlušuje; Koľko je okolo nás tých, čo iba hovoria a hovoria, ohlušujú nás prázdnymi slovami. [Sme 1999]
dok.ohlušiť

ohlušiť p. omráčiť 1


omráčiť 1. úderom zbaviť vedomia • expr. ohlušiť: drúkom ho omráčil, ohlušilexpr. prizabiť (úderom al. iným spôsobom takmer zabiť): elektrický prúd ho mal prizabiťexpr.: ovaliťorútiťochmeliť (veľmi udrieť): ovalil, orútil, ochmelil ho tým, čo mu prišlo pod rukunár. expr. olomáziť: zlodeja olomázil hrabľamiomámiťexpr. omariťhovor. expr. oťapiť (zbaviť jasného vedomia): alkoholové výpary ho omámili, omarili, oťapili

2. p. ohromiť


ovaliť expr. 1. udrieť ťažkým predmetom • expr. obúšiť: ovalil, obúšil ho sekerouexpr.: praštiťtresnúťtresknúťchňapnúťrachnúťbuchnúťzried. chropnúť (Tajovský): ovalil, praštil, tres(k)ol, rachol zviera palicou po hlaveexpr.: ochmeliťorútiťnár. expr.: olomáziťošinúť: ochmeliť niekoho drúkom, orútiť kyjomomráčiťexpr. ohlušiť (zbaviť pritom vedomia): kameňom ho omráčil, ohlušil

2. p. ohromiť


udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ohlušiť, -í, -ia dok.

1. (koho) pripraviť o sluch, urobiť hluchým: krikom sám ho ohluší (Hviezd.);

pren. omámiť: Oslepí láska ťa, aj ohluší. (Sládk.) Šťastie ich ohlušilo, omámilo svojou blízkosťou. (Kuk.)

2. (koho) úderom po hlave prizabiť, dostať do bezvedomia, omráčiť: Tomaga ho ohlušil, šuchnúc po ňom drúkom. (Jégé) Jera ostala, akoby ju bol ohlušil. (Kuk.);

pren. (koho) ohromiť: Jeho tvrdé slová, povedané tak bez prípravy, ohlušili ju. (Kuk.)

3. (koho, čo) otupiť cit v niekom: Fyzický bôľ ohlušil by aspoň na chvíľu bôľ druhý, ktorý sedí hlboko a pára dušu. (Kuk.);

nedok. k 1, 3 ohlušovať, -uje, -ujú

|| ohlušiť sa nájsť zabudnutie v niečom: Nedbal by sa ohlušiť robotou, aby nemusel myslieť. (Kuk.)

ohlušiť dok.
1. (úderom) zbaviť vedomia, omráčiť: Celkom ho ohlušil tím kija̋kom (Nandraž REV); Kraviara ohlušilo pri vatre a valacha, toho zahodilo do vatri (Detva ZVO); Rebe ohlušilo, tej plávale na voďe, šecke, aj malej, aj veľkie (V. Lom MK)
2. silno udrieť, dať po hlave: Ohluším ťa, ľen ňedaj pokoj! (Košťany n. Tur. MAR)
F. hnet_te ohluším ak psa! (Rochovce ROŽ) - prudko, veľmi, bezcitne udriem

ohlušiť dk
1. stratiť sluch dočasne al. natrvalo, ohluchnúť: exsurdare: ohlussiti, ohluchnauti (CL 1777)
2. koho otupiť, utlmiť sluch niekoho: ostatne uderenja, ohlusseny bywsse, any temer som guž nečul (LIPTOV 1758); nedag se swetu ohlussit (GŠ 1758); obtundere vocem: ohlússyti hlas (KS 1763); ofundo: ohlussyti, ztupiti (AP 1769); aby podsjpaňje wagjca negakowý tresk, zwuk neb hromobitj neohlussilo (PL 1787) nepokazilo, nezničilo v nich zárodky; adtonitum reddere: ohlussiti, ohromiti, zahlussiti (PD 18. st); -vať ndk k 2: obtundo: tupjm, zatupugem, zahlussugem, ohlussugem (KS 1763); obtundo (quem de re): tupým činjm, kazým, ohlussugi (CL 1777); obtundo quem: ohlussugi (DSL 18. st); ohlušiť sa dk stať sa hluchým: exsurdari: ohlussyti sa (KS 1763)

ohlušiť ohlušiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu