ohlušiť dok.
1. urobiť na chvíľu hluchým: výbuch nás o-l;
pren. expr. láska ho o-la
2. expr. úderom omráčiť: drúkom ho o-l;
pren. bôľ ho o-l;
nedok. ohlušovať
ohlušiť sa -ší sa -šia sa (ne)ohluš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok.
ohlušiť -ší -šia ohluš! -šil -šiac -šený -šenie dok.
ohlušiť -ší -šia ohluš! -šil -šiac -šený -šenie dok. 1. (koho, zried. čo) ▶ silným zvukom na chvíľu spôsobiť otupenie al. dočasnú stratu sluchu: výstrel ma celkom ohlušil; vtom nás ohlušil výbuch bomby; ohlušilo ich pískanie vlaku; strašný výkrik mi ohlušil uši; granáty na dočasné oslepenie alebo ohlušenie nepriateľa; Keď vkročíš na trh, ohlušia ťa stovky hlasov. [J. Lenčo] 2. expr. (koho, čo (čím)) ▶ úderom obyč. do hlavy zbaviť vedomia; syn. omráčiť, ovaliť: o. kapra kladivom po hlave; o. dotieravca; páchateľ svoju obeť ohlušil lešenárskou tyčou 3. expr. (koho) ▶ silno zasiahnuť, zapôsobiť niečím neočakávaným, vyvolať prekvapenie, úžas, ohromenie a pod.; syn. ohúriť, omráčiť, ovaliť: radosť, láska ho ohlušila; tvoje trápenie ťa ohlušilo; jeho slová ju ohlušili ▷ nedok. ↗ ohlušovať
ohlušovať -šuje -šujú -šuj! -šoval -šujúc -šujúci -šovaný -šovanie nedok. 1. (koho, zried. čo; ø) ▶ silným zvukom nepríjemne, neúprosne pôsobiť na sluch, znemožňovať iné, slabšie sluchové vnemy: hlasná hudba z reproduktorov všetkých ohlušovala; cvrlikanie cikád ho doslova ohlušovalo; hukot vodopádu nás ohlušoval; údery kladiva mu ohlušujú uši; rinčiace zbrane ohlušovali okolie; ohlušovali nás hromy a oslepovali blesky; pridal zvuk, až to ohlušovalo; Prichádzal vlak. Prechádzal dlho, hrmel a ohlušoval. [L. Ballek]; pren. ticho ho priam ohlušovalo 2. expr. (koho, čo (čím)) ▶ úderom obyč. do hlavy zbavovať vedomia, omračovať: bolene ohlušujú húfy rýb úderom širokého chvosta; zúfalo od hrôzy revúce zvieratá ohlušujú údermi kladív 3. expr. (koho (čím)) ▶ silno zasahovať, vyvolávať prekvapenie, úžas, ohromenie a pod.; syn. ohurovať, ohromovať, omračovať: zhon pracovného dňa ich ohlušuje; Koľko je okolo nás tých, čo iba hovoria a hovoria, ohlušujú nás prázdnymi slovami. [Sme 1999] ▷ dok. ↗ ohlušiť
ohlušiť p. omráčiť 1
omráčiť 1. úderom zbaviť vedomia • expr. ohlušiť: drúkom ho omráčil, ohlušil • expr. prizabiť (úderom al. iným spôsobom takmer zabiť): elektrický prúd ho mal prizabiť • expr.: ovaliť • orútiť • ochmeliť (veľmi udrieť): ovalil, orútil, ochmelil ho tým, čo mu prišlo pod ruku • nár. expr. olomáziť: zlodeja olomázil hrabľami • omámiť • expr. omariť • hovor. expr. oťapiť (zbaviť jasného vedomia): alkoholové výpary ho omámili, omarili, oťapili
2. p. ohromiť
ovaliť expr. 1. udrieť ťažkým predmetom • expr. obúšiť: ovalil, obúšil ho sekerou • expr.: praštiť • tresnúť • tresknúť • chňapnúť • rachnúť • buchnúť • zried. chropnúť (Tajovský): ovalil, praštil, tres(k)ol, rachol zviera palicou po hlave • expr.: ochmeliť • orútiť • nár. expr.: olomáziť • ošinúť: ochmeliť niekoho drúkom, orútiť kyjom • omráčiť • expr. ohlušiť (zbaviť pritom vedomia): kameňom ho omráčil, ohlušil
udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte) • buchnúť • búšiť • bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta! • expr.: trepnúť • tresnúť • tresknúť • capnúť • capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadku • klepnúť • klopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlave • expr.: čapnúť • čapiť • ťapnúť • bacnúť • pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíka • expr.: rachnúť • rafnúť • švacnúť • chňapnúť • chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlave • hovor. expr.: praštiť • chmeliť • pleštiť • treštiť • expr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústa • švihnúť • šľahnúť • šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútom • česnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez oči • kniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčom • plesnúť • plesknúť • pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líci • expr.: zaťať • seknúť • reznúť • rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebrá • expr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po pleci • dať zaucho • expr.: facnúť • fľasnúť • fľasknúť • fľusnúť • fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústach • expr.: streliť • struhnúť • vylepiť • hovor. expr.: zasoliť • vysoliť • prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolím • expr. priložiť: jednu mu priložil • expr.: drgnúť • ďugnúť • durknúť • hrknúť • zried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbta • expr.: druzgnúť • luznúť • liznúť • lupnúť • lopnúť • hovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätá • hovor. expr.: fuknúť • šuchnúť • šupnúť • pifnúť • flingnúť • flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, pifla • nár. klknúť (Chrobák) • hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je ticho • expr.: zavaliť • zaraziť (prudko): zavalil ho po papuli • expr.: ovaliť • orútiť • omráčiť • ochmeliť • obúšiť • olomáziť • ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškom • expr.: ohlôniť • opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekoho • expr.: pretiahnuť • obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňom • fraz. uštedriť buchnát/zaucho
2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať
ohlušiť, -í, -ia dok.
1. (koho) pripraviť o sluch, urobiť hluchým: krikom sám ho ohluší (Hviezd.);
pren. omámiť: Oslepí láska ťa, aj ohluší. (Sládk.) Šťastie ich ohlušilo, omámilo svojou blízkosťou. (Kuk.)
2. (koho) úderom po hlave prizabiť, dostať do bezvedomia, omráčiť: Tomaga ho ohlušil, šuchnúc po ňom drúkom. (Jégé) Jera ostala, akoby ju bol ohlušil. (Kuk.);
pren. (koho) ohromiť: Jeho tvrdé slová, povedané tak bez prípravy, ohlušili ju. (Kuk.)
3. (koho, čo) otupiť cit v niekom: Fyzický bôľ ohlušil by aspoň na chvíľu bôľ druhý, ktorý sedí hlboko a pára dušu. (Kuk.);
nedok. k 1, 3 ohlušovať, -uje, -ujú
|| ohlušiť sa nájsť zabudnutie v niečom: Nedbal by sa ohlušiť robotou, aby nemusel myslieť. (Kuk.)
ohlušiť dok. 1. (úderom) zbaviť vedomia, omráčiť: Celkom ho ohlušil tím kija̋kom (Nandraž REV); Kraviara ohlušilo pri vatre a valacha, toho zahodilo do vatri (Detva ZVO); Rebe ohlušilo, tej plávale na voďe, šecke, aj malej, aj veľkie (V. Lom MK) 2. silno udrieť, dať po hlave: Ohluším ťa, ľen ňedaj pokoj! (Košťany n. Tur. MAR) F. hnet_te ohluším ak psa! (Rochovce ROŽ) - prudko, veľmi, bezcitne udriem
ohlušiť dk 1. stratiť sluch dočasne al. natrvalo, ohluchnúť: exsurdare: ohlussiti, ohluchnauti (CL 1777) 2. koho otupiť, utlmiť sluch niekoho: ostatne uderenja, ohlusseny bywsse, any temer som guž nečul (LIPTOV 1758); nedag se swetu ohlussit (GŠ 1758); obtundere vocem: ohlússyti hlas (KS 1763); ofundo: ohlussyti, ztupiti (AP 1769); aby podsjpaňje wagjca negakowý tresk, zwuk neb hromobitj neohlussilo (PL 1787) nepokazilo, nezničilo v nich zárodky; adtonitum reddere: ohlussiti, ohromiti, zahlussiti (PD 18. st); -vať ndk k 2: obtundo: tupjm, zatupugem, zahlussugem, ohlussugem (KS 1763); obtundo (quem de re): tupým činjm, kazým, ohlussugi (CL 1777); obtundo quem: ohlussugi (DSL 18. st); ohlušiť sa dk stať sa hluchým: exsurdari: ohlussyti sa (KS 1763)