ohlas -u m.
1. ozvena, echo: bolo počuť silný o.
2. (súhlasná) reakcia, ozvena, záujem: čitateľský o., vzbudiť, vyvolať, (ne)mať o., kniha sa stretla s o-m
3. kniž. al. zastaráv. písomná výzva: vydať o.
ohlas -su pl. N -sy m.
ohlas -su pl. N -sy m. 1. (i na čo; u koho; kde; od koho; z čoho) ▶ verejná reakcia na niečo, verejne prejavený záujem o niečo: mediálny, čitateľský o.; kritické, negatívne ohlasy divákov; o. na článok; správa vyvolala búrlivý o. doma i vo svete; výstava vzbudila veľký o.; festival zaznamenal značný o.; mať veľmi dobré ohlasy od klientov, na trhu; stretnúť sa s mimoriadnym ohlasom verejnosti, u ľudí; film sa teší pozitívnemu ohlasu; výzva nezostala bez ohlasu; prichádzajú ohlasy zo zahraničnej tlače; jeho myšlienky získali o. medzi širokými vrstvami obyvateľstva; Je rád, že tento nápad našiel ohlas, ktorý priťahuje do mesta čoraz viac turistov. [Pc 1998] 2. (i na čo) ▶ reakcia na istý popud, charakteristický znak, prejav niečoho, ktorý sa dá vnímať, vidieť: ohlasy nevôle; takéto reakcie sú ohlasom krízy; vodné steny sú väčšinou vzdialenejšie ohlasy uragánov a búrok; Čo vyriekneme spoza dverí, vyletí oknom... Spoza neho sa nám aj ohlas na vyrieknuté vráti. [L. Ballek] 3. (i na čo) ▶ citácia, recenzia al. umelecká kritika na publikované dielo: súbor citácií a ohlasov; kategórie ohlasov; mať veľké množstvo ohlasov na publikovanú štúdiu
ohlas 1. súhlasné reagovanie na niečo • ozvena • reakcia • echo: nájsť u niekoho ohlas, ozvenu, reakciu • kniž. ozvuk (Karvaš) • kniž. zried. ozva (Ondrejov) • poet. ozyv (Plávka, Figuli) • kniž. odraz: doba zanechala v jeho diele negatívny odraz (Brezina) • subšt. odozva
2. p. ozvena 1 3. p. výzva, vyhlásenie
osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť sa • privravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťu • nár. prizvať sa (Gabaj) • pustiť sa/dať sa do reči • nadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi! • prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegom • ohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľa • kniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy
2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadať • poprosiť • obrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradili • hovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžem • vyzvať: vyzval ma spolupracovať • kniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy
3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovať • pomenovať • nazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho
4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujať • zaujať pozornosť • vyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerých • zasiahnuť • zapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťou • prihovoriť sa • privravieť sa • kniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbou • nájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími
ozvena 1. zvuk zaznievajúci po odrazení pôvodného zvuku • echo • ohlas: ihneď sa vráti silná ozvena, silné echo; pren.: ozvena, ohlas mladosti; ozvena, ohlas myšlienok, citov • kniž.: ozyv • ozvuk
2. p. ohlas 1
vyhlásenie verejné oznámenie, obyč. slávnostné: vyhlásenie vlády • proklamácia: revolučná proklamácia • deklarácia (vyhlásenie, obyč. politických zásad): slávnostná deklarácia • zastaráv. ohlas: vydať ohlas • memorandum (vyhlásenie k závažnej, obyč. politickej otázke) • nespráv. prehlásenie
výzva ústny al. písomný prejav, ktorým niekoho na niečo vyzývame: písomná výzva, výzva k obyvateľstvu • vyzvanie: vystrelil po dvojnásobnom vyzvaní • predvolanie (úradná výzva, obyč. písomná): dostať predvolanie na súd • kniž. apel: mierový apel • kniž. apelácia: apelácia na ľudí • zastaráv. ohlas (písomná výzva): vydať ohlas
ohlas m. oznam, oznámenie, ohlásenie: Ohlas! Na vedomie sa dáva... (Prievidza); Z velkím brechom prileťel, čo už ohlaz dával (Kráľ. Lehota LM) L. daď ohlas (Prievidza) - ohlásiť sa, ozvať sa
ohlas m 1. odraz zvuku, ozvena: znenj odrazene a rozlihagjci se ohlasem se zowe (KoB 1666) F. gakowý w hore hlas, takowý ohlas (SiN 1678) ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva 2. zvesť, správa: L. dať, dávať o. komu oznámiť, oznamovať, podať, podávať zvesť, dať, dávať znamenie, výstrahu niekomu: o sskode, kde by se gaka diala, panom wčas ohlas daty (TRENČÍN 1675); wsseczkych fararou žadame, aby samy na priklad ginych nam ohlas dali (B. BYSTRICA 1709); (p. Jesenský) s trubenjm a bičom plieskanjm po dedine ohlas dawali (D. JASENO 1754); ohlas kraly dan bil, že gjž do prjstawa wstupuge (PT 1796)