ohľaduplný príd. kt. má ohľad na niekoho, taktný, pozorný; svedčiaci o ohľade: o. človek; o-é správanie;
ohľaduplne prísl.;
ohľaduplnosť -i ž.
ohľaduplnosť -ti ž.
ohľaduplnosť -ti ž. 1. (i ku komu, k čomu/voči komu, voči čomu) ▶ zreteľ, prizeranie na záujmy, potreby, city al. stav niekoho, niečoho; ohľaduplné správanie al. ohľaduplný postoj, vzťah k niekomu, k niečomu, ohľad, pozornosť; op. bezohľadnosť, neohľaduplnosť: o. k/voči partnerovi, partnerke, k/voči starším, slabším; vzájomná o. účastníkov cestnej premávky; ochrancovia zvierat vyzývajú na o. a trpezlivosť pri migrácii žiab; Hoci ju moje opilstvo veľmi trápilo a určite aj hnevalo, zaobchádzala so mnou mierne, so zbytočnou ohľaduplnosťou, ako s chorým. [K. Lászlová]; Bratovo [zdravotné] postihnutie ho vyzbrojilo do života veľkou dávkou ohľaduplnosti a pochopenia. [HN 2009] 2. (i k čomu) ▶ ohľaduplný, šetrný vzťah, postoj, obyč. k životnému prostrediu, k veciam okolo seba, šetrnosť: nová technológia sa vyznačuje nižšou spotrebou energie a väčšou ohľaduplnosťou k životnému prostrediu; treba motivovať študentov k väčšej ohľaduplnosti pri používaní internátneho zariadenia
ohľaduplnosť p. takt2
takt2 vybrané, jemné, ohľaduplné správanie: koná vždy s taktom; nedostatok taktu • taktnosť • jemnosť • jemnocit • jemnocitnosť: vyznačovať sa taktnosťou, jemnosťou; je plný jemnocitu, jemnocitnosti • ohľaduplnosť: prejavovať ohľaduplnosť • kniž.: útlocit • útlocitnosť (prejav citu, citlivosti v správaní): z útlocitu sa o veci nevyjadril • kniž. spôsobnosť (dobré, jemné spôsoby)
ohľadný príd. zried. majúci ohľad, ohľaduplný, pozorný (Urbk., Laz.);
ohľaduplnosť, -ti ž. (Šolt.)
ohľaduplný príd. majúci ohľad na dakoho, majúci porozumenie pre dakoho, pozorný, láskavý, vľúdny, šetrný: o. človek;
ohľaduplnosť, -ti ž.