Slovenské slovníky

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

ohnúť -e -ú ohol dok. zohnúť: o. prút, tyč; o. šiju; o-tá postava

● o. niekomu chrbát urobiť poddajným; o. šiju pred niekým ponížiť sa;

nedok. ohýbať, ohýnať -a

● o-aj ma, mamko, dokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma, mamo vychovávať treba odmalička

// ohnúť sa: o. sa v kolenách;

pren. nedám sa o. nepopustím;

nedok. ohýbať sa, ohýnať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

ohýbať, ohýnať ‑a ‑ajú nedok.; ohýbať sa, ohýnať sa

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

ohýbať -ba -bajú -baj! -bal -bajúc -bajúci -baný -banie, ohýnať -na -najú -naj! -nal -najúc -najúci -naný -nanie nedok.

ohýbať sa -ba sa -bajú sa -baj sa! -bal sa -bajúc sa -bajúci sa -banie sa, ohýnať sa -na sa -najú sa -naj sa! -nal sa -najúc sa -najúci sa -nanie sa nedok.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

ohnúť ohne ohnú ohni! ohol ohla ohnúc ohnutý ohnutie dok. 1. (čo (do čoho)) ▶ dať do lomenej polohy, do tvaru oblúka, zohnúť: o. drôt do požadovaného tvaru; o. hranu plechu; kladivom o. klinec; Žobrák ohol luk a palcom vyskúšal tetivu. [J. Lenčo]; Zadul prudký vietor, ohol tuje vo dvore. [P. Holka]; Jeden koniec za tepla rozklepeme, vybrúsime a mierne ohneme. [Záhr 2007]
2. (čo) ▶ (o tele a jeho častiach) vykonať pohyb, pri ktorom pohyblivé prepojenie kostí umožní odkloniť sa od priameho smeru do tvaru oblúka al. istého uhla, zohnúť, zakriviť: o. lakeť do pravého uhla; o. nohu v kolene; prsty boli také stuhnuté, že som ich nemohol o.; muž s podivne ohnutou postavou zhrbenou
3. expr. (čo) ▶ prispôsobiť si podľa vlastných potrieb, zámerne vyložiť nesprávne, prekrútiť, skresliť: o. zákon, pravidlá; Ten si vie paragrafy vždy tak ohnúť, aby len jemu slúžili. [A. Baláž]
◘ fraz. ohnúť niekoho urobiť niekoho poddajným, nadobudnúť nad ním moc; ohnúť pred niekým šiju/chrbát ponížiť sa pred niekým, poddať sa niekomu
◘ parem. ohýbaj ma, mamko, dokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma, mamo deti treba vychovávať odmalička
▷ nedok. ↗ ohýbať, ohýnať

ohnúť sa ohne sa ohnú sa ohni sa! ohol sa ohla sa ohnúc sa ohnutý ohnutie sa dok. 1. (ø; do čoho) ▶ pod tlakom sily nadobudnúť oblý tvar, skriviť sa: nosník sa ohol; pri veľkom zaťažení sa palice ľahko ohnú alebo zlomia; klinec narazil na výstuž v betóne a ohol sa; pod ťarchou plodov sa výhonky ohnú do oblúkov; Breza sa kedy-tedy celá ohla vo vetre a jej vetvy sa miešali a láskali s vetvami topoľa. [R. Sloboda]; Klásky sa ohli k zemi, mohlo sa začať so žatvou. [ŽVč 2004]
2. ▶ ohybom sa dostať do istej polohy, skloniť hornú časť tela k zemi, zohnúť sa: nemohla sa poriadne o.; keď som chcel vstúpiť, musel som sa o.
3. expr. (pred kým, pred čím) ▶ podvoliť sa niekomu, niečomu, pokoriť sa pred niekým, pred niečím: ohol sa pred zlou mocou; neohla sa pred mocnými; neohne sa pred tlakom politikov, pred terorom
▷ nedok. ↗ ohýbať sa, ohýnať sa

ohýbanie -nia s. 1. tech. ▶ technológia vyvolávajúca trvalú deformáciu plechového, tyčového al. rúrového polotovaru: o. rúrok, plechov, tyčí; firma sa zaoberá strihaním, ohýbaním a ďalším mechanickým spracovaním plechov
2. lingv. ▶ tvorenie rôznych tvarov toho istého slova (pri skloňovaní, časovaní a stupňovaní) pomocou ohýbacích prípon, gramatických zložiek slovného tvaru, koncoviek: o. priezvisk; slovo má pravidelné o.; podľa ohýbania sa slovné druhy delia na ohybné a neohybné
▷ ↗ i ohýbať

ohýbať -ba -bajú -baj! -bal -bajúc -bajúci -baný -banie, ohýnať -na -najú -naj! -nal -najúc -najúci -naný -nanie nedok. 1. (čo (do čoho)) ▶ formovať niečo do tvaru oblúka al. istého uhla, dávať niečomu tvar oblúka al. istého uhla; syn. zohýbať: o. plech, železo; o. tenšie dosky; o. rúry za studena, za tepla; vietor ohýna konáre stromov; oblúkovito ohýbané prútie na tradičné koše; A more buráca a vietor nebezpečne ohýba prímorské borovice. [L. Ballek]
2. (čo) ▶ (o tele a jeho častiach) vykonávať pohyb, pri ktorom pohyblivé prepojenie kostí umožňuje odkloniť sa od priameho smeru do tvaru oblúka al. istého uhla, zohýbať: o. nohu v kolene; ľahko, pružne o. zápästie; o. chrbát ↗ i fraz.; pomaly ohýbajte ruky v lakťoch; po úraze neohýna nohu v kolene; vták ohýba krídla; Uzdou povedal koňom, aby kráčali parádne, vysoko dvíhali nohy, krky do polkruhu ohýnali a hlavy nabok držali. [L. Ťažký]
3. iba ohýbať expr. (čo) ▶ zámerne meniť, vykladať nesprávne, prekrúcať, skresľovať: o. pravidlá; ohýba morálku a nerozmýšľa do dôsledkov; Nikdy nemal problém ohýbať realitu na svoj úžitok. [J. Štrasser – M. Kňažko]; ohýba paragrafy a robí si zo zákonov trhací kalendár [Sme 2014]
4. iba ohýbať lingv. (čo) ▶ tvoriť rôzne tvary toho istého slova (pri skloňovaní, časovaní a stupňovaní) pomocou gramatických morfém, gramatických zložiek slovného tvaru: menné slovné druhy sa ohýbajú skloňovaním; od dvoch rokov dieťa začína o. slová
◘ fraz. ohýbať, ohýnať pred niekým chrbát ponižovať sa pred niekým, správať sa voči niekomu podlízavo
◘ parem. ohýbaj ma, mamko, dokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma, mamo deti treba vychovávať od malička
▷ dok. k 1 – 3 ↗ ohnúť

ohýbať sa -ba sa -bajú sa -baj sa! -bal sa -bajúc sa -bajúci sa -baný -banie sa, ohýnať sa -na sa -najú sa -naj sa! -nal sa -najúc sa -najúci sa -naný -nanie sa nedok. 1. (ø; do čoho) ▶ nadobúdať tvar oblúka; ľahko meniť svoj tvar, byť tvárny: stromy sa ohýbajú vo vetre; konáre sa ohýbajú do oblúkov; luk sa ohýna; regály sa ohýnali pod ťarchou kníh; tento plast sa neohýba; ak sa horniny nemôžu pod tlakom o., vzniká zlom; Rebrík pukal, drievka sa ohýbali pod mužovou váhou. [P. Jaroš]; pren. vkus ľudí sa stále ohýba mení, prispôsobuje
2. (ø; do čoho) ▶ meniť smer; syn. skrúcať sa, stáčať sa: rieka sa v diaľke ohýba do zákruty; na konci múru sa parkovisko ohýbalo do slepej uličky
3. ▶ (o tele a jeho častiach) dostávať sa z vystretej polohy do istého uhla, zohýbať sa: dolné končatiny sa ohýbajú v kolenách; pri ležaní vo vani sa chrbtica neprimerane ohýba; chrbty veslárov sa ohýnali a narovnávali; pri okopávaní sa musela o.
4. fyz., opt. ▶ odchyľovať sa od priameho smeru (na rozhraní dvoch prostredí a pod.), meniť smer, lámať sa: svetlo sa ohýba, keď prechádza z jedného prostredia do iného; sálavé vlnenie sa neohýba
5. lingv. ▶ meniť sa pomocou gramatických morfém, gramatických zložiek slovného tvaru, a tvoriť rôzne tvary toho istého slova (pri skloňovaní, časovaní a stupňovaní): podstatné mená vo vetách menia tvary, ohýbajú sa; sú slová, ktoré sa neohýbajú
▷ dok. k 1, 3 ↗ ohnúť sa

ohýnať ↗ ohýbať

ohýnať sa ↗ ohýbať sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

klaňať sa 1. úklonom niekoho pozdravovať, robiť poklonu • ukláňať sa: klania sa, ukláňa sa úctivo všetkým prítomným • pozdravovať • menej vhodné zdraviť (s úklonom): s úklonom pozdravuje prichádzajúceho • zastar. uklonkovať sa (Vansová)

2. prejavovať mimoriadnu úctu • koriť sa: klaňajú sa mu, koria sa mu ako božstvu • uctiť (si) • vzdávať úctu: uctiť si krásu, vzdávať úctu kráse • cirk. adorovať • vzývať: adorovanie, vzývanie Boha • ohýbať sa • ohýnať sa • zohýbať sa • zohýnať sa (poddávať sa vôli niekoho): (z)ohýbať sa pred vrchnosťou • fraz. zohýnať chrbát (servilne al. povoľne prejavovať pokoru) • pejor. plaziť sa (priveľmi úctivo, ponížene sa k niekomu správať): plazí sa pred šéfom • expr. podkiadzať: podkiadza vrchnosti

kloniť sa 1. vychyľovať sa zo základnej polohy smerom dole • nakláňať sa • skláňať sa: obilie sa kloní, nakláňa, skláňa k zemi • zohýnať sa • ohýnať sa • zohýbať sa • ohýbať sa (do oblúka): zohýna sa, aby všetko pozbieral • nahýnať sa (nad niečím): nahýna sa nad kolískou • zvažovať sa • znižovať sa: terén sa zvažuje, znižuje k moru • chýliť sa • schyľovať sa (blížiť sa k istej hranici): slnko sa chýli k západu; neos. schyľuje sa k večeru

2. pridávať sa na stranu niekoho (v názoroch a pod.) • prikláňať sa: kloní sa, prikláňa sa na protivníkovu stranu • kniž. gravitovať: gravitovať k pravici

krčiť sa 1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby • expr. krkvať sa • húžvať sa • húžviť sa: látka sa krčí, húžve, krkve • vraštiť sa • mraštiť sa • mŕštiť sa • nár. hrždiť sa (sťahovať sa do vrások): tvár sa mu vraští, mraští, mŕšti od nevôle • šúveriť sa • skrúcať sa • kriviť sa (dostávať sa do polohy ako pri krútení, zvíjaní): papier, dyha sa šúverí, kriví; krčí sa od bolesti

2. (o polohe tela) byť ohnutý • hrbiť sa • hrbatiť sa: krčí sa, hrbí sa nad knihami; hrbatí sa pri robote • nahrbovať sa • prihrbovať sa (trocha sa hrbiť) • ohýnať sa • ohýbať sa • zohýbať sa • zhýbať sa: ohýnal sa pod ťažkým bremenom • skláňať sa

3. byť, sedieť v prikrčenej polohe • prikŕčať sa: od strachu sa pred otcom krčí • expr. krepiť sa (Rázus) • byť učupený • chúliť sa • kvočať • čupieť • expr.: čupiť sa • kvačať • kľučať • drepieť (byť v polohe s úplne zohnutými kolenami): čupí, kvočí pri zbieraní špendlíkov • zried.: ukŕčať sa • túliť sa: pren. domce sa ukŕčajú, túlia k sebe

kriviť sa stávať sa krivým • krivieť: prsty mu od choroby krivejú, krivia sa • ohýbať sa • ohýnať sa • zohýbať sa • zohýnať sa • hrbiť sa • nahrbovať sa (o chrbte, chrbtici): žiakovi sa pri sedení ohýba chrbát; žiak sa pri sedení kriví, hrbí, nahrbuje • skrúcať sa • krútiť sa • točiť sa • šúveriť sa (o doske, dyhe): doska sa teplom kriví, skrúca; dyha sa šúverí • prehýbať sa • prehybovať sa • prehýnať sa (kriviť sa do vydutého tvaru): doska sa pod ťarchou kníh prehýba, prehýna • deformovať sa

krútiť sa 1. robiť kruhový pohyb • točiť sa • otáčať sa: kolotoč sa krúti, točí; zem sa krúti, točí, otáča • pokrúcať sa • zastaráv. pokrucovať sa: cítil, ako sa mu hlava pokrúcala • vrtieť sa (robiť rýchle kruhové pohyby): papierový veterník sa vrtí • tancovať • vykrúcať sa • zvŕtať sa (krútiť sa pri tanci) • obiehať (okolo niečoho): Mesiac obieha okolo Zeme • zvíjať sa (od bolesti) • prekrúcať sa: dievča sa pred zrkadlom všelijako prekrúca

2. meniť smer do oblúka • skrúcať sa • stáčať sa • zakrúcať sa • zatáčať sa: chodník sa stáčal, zakrúcal doľava • zabočovať • zahýbať (meniť smer): auto zabočovalo, zahýbalo doprava • hadiť sa • kľukatiť sa • ohýbať sa (vo viacerých oblúkoch): cesta sa dolu kopcom hadila, kľukatila • otáčať sa • točiť sa • obracať sa: slnečnica sa otáča za svetlom • zvŕtať sa: kôň sa zvŕtal v kruhu

3. hovor. usilovne, obyč. šikovne pracovať • zvŕtať sa • točiť sa: krúti sa, zvŕta sa, točí sa okolo domácnosti celý deň • expr. obracať sa: v práci sa šikovne obracia

4. p. obšmietať sa 1 5. p. kriviť sa 6. p. obsluhovať 1

ohýbať, ohýnať porov. ohnúť

ohýbať sa, ohýnať sa 1. dostávať sa do oblúkovej polohy, nadobúdať tvar oblúka • zohýbať sa • zohýnať sa • zhýbať sa • skláňať sa • kloniť sa: konáre sa ohýbajú, skláňajú, klonia pod ťarchou ovocia; z(o)hýbať sa k zemi • prehýbať sa • prehýnať sa • prehybovať sa (obyč. cez niečo): prehýba sa cez oblok; prehýna, prehybuje sa v páse • kriviť sa • krivieť (vybočovať z priamej polohy): prsty sa mu krivia, prsty mu krivejú; plech sa kriví • hrbiť sa • hrbatiť sa • nahrbovať sa (ohýbať sa v chrbte): pri robote sa hrbí, nahrbuje • krčiť sa (o polohe tela): vekom sa krčí • krútiť sa • šúveriť sa (na okrajoch): papier sa krúti, šúverí

2. p. klaňať sa 2

skloňovať gram. meniť tvary slova pádovými príponami • gram. deklinovať: žiak skloňuje, deklinuje latinské slová • ohýbať: ohýba slovo vo všetkých pádoch

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

ohnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. prehnúť do ohybu, do oblúka, nakriviť, zakriviť, zohnúť: o. dačo ani prútik; Driape sa, naťahuje, aby ohol konárik. (Vans.) Víchor ohol stromy. (Hviezd.) Martin má chybnú pravú ruku, nemôže ju v lakti ohnúť. (Urbk.);

pren. (koho) urobiť poddajným, povoľným, poslušným: Myslel som si: dievča ohneš, ako chceš. (Tim.)

● expr. o. dakomu chrbát urobiť dakoho poddajným; o. šiju pred dakým ponížiť sa;

nedok. ohýnať, ohýbať, -a, -ajú

|| ohnúť sa prehnúť sa, skriviť sa, zakriviť sa: Tenké držadlo sa ohne. (Kuk.) Ani tráva sa neohla pred nimi. (Kuk.); hlboko sa o. nakloniť sa dopredu;

pren. poddať sa, pokoriť sa: Keď už ani sama smrť nie je mocná dosť, aby sa pred ňou ohla pánov pyšná hlava. (Ráz.-Mart.);

nedok. ohýnať sa, ohýbať sa

ohýbať, -a, -ajú zried. i ohybovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo, zried. koho) dávať dačomu oblúkovitý tvar, do oblúka prehýbať, ohýbať: o. prút, o. ruku v lakti, o. nohu v kolene;

pren. (koho) podlamovať niekomu vôľu, nútiť niekoho poddať sa, prispôsobiť sa: Budú ťa ohýbať, ale sa nedaj. (Jes-á)

● Ohýbaj ma, mamko, dokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma, mamo (prísl.) o výchove, o naprávaní v mladosti; hovor. o. chrbát byť povoľný, poddávať sa; kniž. o. kolená a) kľakať, b) klaňať sa; Dotiaľ sa prút ohýba, kým je mladý (prísl.) o potrebe výchovy v mladosti.

2. gram. (čo) skloňovať al. časovať;

dok. k 1 ohnúť

|| ohýbať sa skláňať sa, prehýbať sa, ohýnať sa: Prúty sa už teraz ohýbajú pod úrodou. (Kuk.);

pren. koriť sa, poddávať sa, byť povoľný: Človek, ktorý sa nebude tak ľahko ohýbať ako oni. (Hor.);

dok. ohnúť sa

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

ohýbať nedok.
1. ohýbaním tvarovať, zohýbať: Na šeľiakie kriviňi muselo biď ohíbanuo drevo (Pukanec LVI); Tu u nas śe ohiba na koľese (Hanušovce n. Top. GIR)
L. zubi ohíbané dopredu (Kúty SKA) - druh zubov do brán na kyprenie pôdy
F. ohíbaj ma mamko, dokeľ je čas (Prosné PB) - výchova je potrebná odmalička
2. vin. zohýbať a zakopávať viničné prúty pri rozmnožovaní viniča: ohíbati prúti (Pata ŠAĽ)

ohýbať sa nedok. prehýbať sa, zohýnať sa: Ohíbaľi sa mu ti tički v ruke, ňijako to ňemohel uchicic (Rajec. Lesná ŽIL)
F. ohíbac sa jako bučki (Prosné PB) - ľahko a pružne

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

ohýbať, ohybovať ndk
1. čo zohýbať, prehýbať, kriviť niečo: flecto: ohibugem (VT 1648); o, slatke občerstwenj dusse, ktery ohibaž, čož twrdeho gest a oblažugess, čož gest suchiho (Le 1730); declino: ohýbugi (WU 1750); curvo: ohybugem, skrywugem, nakrywugem, ohybám, krywjm, na mnohé stranj krywiti ohybati; inflecto: ohybugem, nakrywugem, ohybám (KS 1763); (buď trpezlivý), bár zyma ohjbuge a horúčost pálj (BlR 18. st)
2. otáčať, krútiť, okrúcať: obtorqveo: okrucugem, zakrucugem, obtáčám, ohybám; contorqveo: skrucugem, zakrucugem, ohybám, zahybám, otáčám, zatáčám; torqveo: krúcjm, točjm, ohybám, zakrucugem (KS 1763); ohýbať sa, ohybovať sa ndk
1. zohýbať sa, prehýbať sa, kriviť sa: strom tessko se hiba, ano y lame, kdi k wirostu swemu prinde, gestliže kdi malicki bil, se neohiboval (MS 1758); arcuo: nahybugem, ohybugem se, nakrywugem; ohybugú se ratolesti pre úrodu (KS 1763);
x. pren že gest owssem (spravodlivosť) wosstěna, ohjba se, táhne na wssecky strany a násilu trpý (SK 1697) dá sa ohnúť; smysle lidské w mladosti lepssý se kroťá a ohybagu než w starosti (MPS 1777) usmerňujú sa
2. ku komu obracať sa (sem i tam), byť nestály: ten prostrednik naboženstwj, ktery znal na obe stranj kulhat, ktery klizke a sem y tam se ohibugice naboženstwy na swem hnognissti ukuwal (DuH 1723); (ľudia) preto kréhky su, že kdyby seba uzdrawenych za gistotu mywali, hned by sa k sebe samym z swym márnym zalibenjm naspátek ohybali (BlR 18. st)

ohybovať, ohybovať sa p. ohýbať

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

sa až ohýbal od smiechu ≈ se tortillait de rire

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a ohýbal články prstov ≈ a ohýbal články prstů
a už ohýbal nohu ≈ a už ohýbal nohu
les sa už ohýbal ≈ už se les ohýbal
ohýbali dušu a bičovali ≈ ohýbaly duši a bičovaly
ohýbali sa a opisovali ≈ ohýbaly se a opisovaly
sa koleno skutočne ohýba ≈ se koleno skutečně ohýbá
som a ohýbal články ≈ jsem a ohýbal články
Vstal som a ohýbal ≈ Vstal jsem a ohýbal
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

dosť pevný, aby ohýbal ≈ tough enough to bend
konáre sa ohýbali vo ≈ branches had swayed in
nohu, ako sa ohýba ≈ leg, how it bends
ohýbali, a keď sa ≈ bend, and as they
ohýbali dozadu, za jeho ≈ arched back behind his
sa ohýbali dozadu, za ≈ were arched back behind
tyče, ktorá sa ohýbala ≈ the bar, which bowed

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu