oficier -a m. zastar. al. hovor. dôstojník: stáť ako o. rovno
oficier -ra pl. N -ri m.
oficier -ra pl. N -ri m. ⟨nem. ‹ fr.⟩ zastar. al. hovor. ▶ osoba s vyššou vojenskou hodnosťou, dôstojník: bývalý, jazdecký o.; vyšší, nižší o.; mladý, starý, rázny o.; prichádza generál v sprievode vyparádených oficierov; peší pluk, pred ním vysoký oficier na bielom koni [L. Ballek]; Má [Prusko] jednu z najlepšie vycvičených armád, oficieri sa učili u Rakúšanov. [A. Hykisch]; Jeho vždy upravený zovňajšok, vypasovaná rovnošata a vyleštené čižmy pripomínali nemeckého oficiera. [R. Dobiáš] ◘ fraz. stáť ako oficier stáť rovno, vzpriamene, s vypätou hruďou ▷ oficierik -ka pl. N -kovia m. zdrob. iron.: Sedeli tam však aj dvaja ďalší, ešte jeden oficierik a tuším obyčajný vojačik, možno len pucák. [V. Šikula]
oficier -a m. ‹n < f› zastar. al. hovor. dôstojník;
oficiersky príd.
dôstojník nositeľ vyššej vojenskej hodnosti • zastar. al. hovor. oficier: vyšší, nižší dôstojník, oficier • voj. slang. lampasák (vysoký dôstojník)
oficier p. dôstojník
oficier, -a m. hovor. zastar. dôstojník;
oficiersky príd. i prísl.: o. život, o. sprievod, o-a uniforma;
oficierstvo, -a str. povolanie dôstojníka;
oficierik, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. expr., obyč. iron.
oficier m. (hoficir, hoficier) zastar. voj. dôstojník: To je dáki visokí oficier (Likavka RUŽ); Oficier je od lajďinanta hore (Návojovce TOP); A von sa, ten voják, hoficier, bál streľic (Turie ŽIL); Mojo vlasi satinovo mi ostrihaľi hoficire (Úbrež SOB); oficiér (Bošáca TRČ); oficiersky príd.: oficírská kuchina (Báhoň MOD); oficierik m. zdrob. expr.: Prišol ku nam taki oficirik, ta hvarel, skadzi je (Torysa SAB)
oficier [-ier, -ír, -er] m adm nem 1. úradník, funkcionár, správny zamestnanec v meste al. na panstve: služebnjk a officir Geho Yasnosty Kralowskeg pri komore bistrickeg (BOCA 1657); list nekterich služebnikuw a oficyruw nassich orawskich potwrdily (ORAVA 1664); komorsky neb bansky oficir od nejvyšiho až do nejmenšiho (B. ŠTIAVNICA 1705); cžokolwek gemu skrze uradnika anebo ginssich officirow w panskich weczech porucženo bude, to z ochotnu pilnostj wikonatj a tohože uradnika a wissich officirow w naležiteg poctiwostj a respectu mitj powinen bude (TRENČÍN 1716); w takoweg weczy tenže arendator panskeho ofycyra w Dubnyczy messkaycyho ohlasy se (DUBNICA n. V. 1719); widalo se kapruow pre stoličnich officiri a niekterim radnim panom (ŽILINA 1724); je dobre znamo panom oficerom, že sme buli povolni ve šetkych vecach a poradkoch (ZUBÁK 1760 LP); mnohy krat i pani oficieri, kterych jest na to inšpekcija, se na nas horšit museju (PLOŠTÍN 1772); dworanskich oficiruw obrazy bez ramuw (M. KAMEŇ 1772); p. p. vidieckych oficiruw každy rok prosit musime (SIHELNÉ 1776 LP); (Martin) gestli nekteriho z geho spolukamaratow w negakoweg nesprawedliwosty zazrel, takoweho hnedky officsirom prezradil (PUKANEC 1788) 2. dôstojník: officirom p. generala Zuzi dalo se wečery wina (L. HRÁDOK 1660); ten officir soldatsky bachmasterowy mestkemu ustne powědel (LAMAČ 1665); panu generalowj a ginym officierom poslano (ZVOLEN 1679); každy dzen oficire hodza na hoscinu, jest takych hyž no 14, co do nih oficire a varta stoji (ZBOROV 1690); zessli se officirja obrstvachmajster z Warina (ŽILINA 1700-02); (účtovná kniha vínneho šafára) pre pana kapitana a ginych niekterych officierov granatskych (S. ĽUPČA 1721); gu onechdagssiho czasu wogansky officir nassel (SKALICA 1724); potom gjm pribilo gjnych gesste sedem, když spadl w teg bitce oficyr negeden (KCS 18. st); -sky príd: chleba čeladi officirskeg den 5 (ŽILINA 1710); gest sklep geden, kdežto officyrske konie bywaly (DUBNICA n. V. 1723); od toho času, w kterem se zde officzyrsky dom stawal (TURIEC 1724); -stvo s 1. správni zamestnanci vo verejnej al. štátnej správe: newyme, z yakeg pričinj sl. officirstwo na nas naklada (isté povinnosti) (L. MIKULÁŠ 1754); pred s. panstwy lykawskeho officerstwom som mu žalobu predložila (RUŽOMBEROK 1783); chibu ma zawčasu oficirstwu oznamit (ORLOVÉ 1791) 2. povolanie zamestnanca vo verejnej al. štátnej správe: w qualificacie neb stawu rubryce nechť se wyznačj: officyrstwj aneb powolany, gakožto: hlawnj isspan, viceisspan, radnj pán (SO 1785) 3. povolanie dôstojníka: Qwalbertus s tym pohnuty, officierstwu wogenskemu waledikuge, neb bil predtym wogenskim offierem, hnedki tam w kostole za mnicha wstupuge (MK 18. st); -ek dem k 1: jestliže patróni velkí jsú páni, ňech sa jen oficírkum porúčajú, však tito skončá všetko, čo žádajú (BR 1785)