oficiálny príd.
1. kt. má úr. ráz: o. rozkaz, list, o-a mienka, o. hosť
2. strohý, chladný, úradný: byť o. k niekomu; o. tón (reči) odmeraný;
oficiálne prísl.: o. pozvať; o. sa prejavovať;
oficiálnosť -i ž.: o. rokovania; nijaké o-i! oficiálne prejavy
oficiálne 2. st. -nejšie prísl.
oficiálne prísl. 1. 2. st. -nejšie ▶ oficiálnym, ustáleným, (úradne) ustanoveným spôsobom (pri istých spoločenských úkonoch); op. neoficiálne: o. začať rokovanie; o. pozvať pápeža na návštevu krajiny; o. otvoriť knižný veľtrh; bol oblečený oficiálnejšie než zvyčajne; Povedal, že nemôže hovoriť oficiálne, lebo ho klient nezbavil mlčanlivosti. [Sme 2004] 2. ▶ s úradným, predpisovým overením, schválením; op. neoficiálne: o. uznaná vláda; o. potvrdené, nepotvrdené správy, informácie; o. vyhlásiť pátranie po nezvestnom; mnohí autori nemohli v minulosti o. publikovať 3. 2. st. -nejšie ▶ s istou formálnosťou, strohosťou, neprejavujúc osobnú účasť al. citovú zaujatosť, strojene; syn. formálne, neosobne; op. neoficiálne: zablahoželal mu k narodeninám sucho, o.; prítomným sa prihovoril veľmi o.; pri osobnom stretnutí sa predstavil trochu oficiálnejšie ako do telefónu
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
oficiálny príd. ‹l› majúci úradný charakter, uznávaný rozhodujúcimi miestami, vyjadrujúci ich názory: o-e rokovanie, stanovisko; o-a správa; o-a tlač; o-e miesta; o-a osobnosť; pren. o. tón úradný, slávnostný, formálny;
oficiálne prísl.
oficiálny príd. majúci úradný ráz, úradne al. vrchnosťou predpísaný, stanovený, uznávaný, schválený; úradný: o. smer, článok, o-a zpráva; o. prameň, predpis, o-e kruhy, o-a návšteva, o-a kritika, mienka, o-a tlač, politika; o-e styky;
oficiálne prísl.: o. dakoho pozvať, o. sa tváriť;
oficiálnosť, -ti ž. úradný ráz, úradnosť