odznak -u m. symbol príslušnosti k istému celku al. symbol funkcie, hodnosti ap. (obyč. viditeľne nosený): vojenský o., o. mesta; nosiť o. na čiapke
odznak -ku pl. N -ky m.
odznak -ku pl. N -ky m. 1. ▶ malý predmet s vyobrazením, ktoré predstavuje symbol niečoho (krajiny, osoby, hodnosti, organizácie, príslušnosti k nejakému spolku, stavu a pod.) uspôsobený na pripevnenie na odev al. iné viditeľné miesto: kovový, plastový o.; o. mesta, klubu, podniku, záujmového združenia; rozhodcovský, policajný, poľovnícky, stranícky o.; (v minulosti) pioniersky, zväzácky o.; účastnícky o. jubilejného zrazu turistov; skautský o. je z látky, prišitý na košeli; múzejná zbierka starých vojenských odznakov; preukázať sa služobným odznakom policajta, revízora, bezpečnostnej služby; nosiť o. na chlopni saka, kabáta, na hrudi, na čiapke; zbierať, vymieňať si športové, futbalové, hokejové odznaky; deti dostali originálne odznaky s logom tábora; pren. žart. Možno to bolo to šťastie od vtákov: tie odznaky na čele a na čiernom saku. [D. Dušek] zašpinenie vtáčím trusom 2. ▶ nižší stupeň vyznamenania spolu s náležitým symbolickým predmetom (obyč. zo vzácnejšieho kovu): udeliť pamätné medaily ministra obrany a vojenský čestný o. ozbrojených síl 3. stupňa; odovzdať strieborné a bronzové odznaky za darcovstvo krvi; nosiť o. vzorného výcvikára; výkonnostné odznaky pešej turistiky 3. ▶ symbol vysokej hodnosti al. úradu, znak: odznaky kráľovskej moci; triumfálne odznaky víťazného rímskeho veliteľa boli vyšívaná tóga, socha a veniec 4. obyč. pl. odznaky zootech. ▶ inofarebné škvrny na čierno sfarbenom tele zvieraťa, obyč. psa al. koňa: nemecký ovčiak má čiernu srsť so sivými alebo svetlohnedými odznakmi ▷ odznačik -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1: politické strany rozdávajú vlajočky, odznačiky
odznak p. znak 3
znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie • črta: povahové črty • stránka: podstatná stránka javu • charakter: charakter vedeckosti • ráz: romantický ráz opery • povaha: povaha choroby • expr. punc: dielo má esejistický punc • kniž. atribút: atribúty národa • zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy • kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti
2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel • príznak: objavili sa príznaky starnutia • prejav: prejav lásky • výraz: výraz vďaky • svedectvo: horúčka je svedectvom choroby • náznak: náznaky zmeny • znamenie: automobilizmus je znamením doby • známka: ukázali sa známky nesúhlasu • syndróm: syndróm hluchoty • expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu • kniž. symptóm: symptómy strachu • kniž. stigma: stigma menejcennosti
3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak • symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny • erb • címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer • štít: zemiansky štít • emblém • odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak • totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)
4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak • signál: svetelný signál • návesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znamenie • pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou
5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia • značka: turistické značky • označenie: označenie ulíc • znamienko: znamienko rovnosti • znamenie: znamenie kríža
odznak, -u m. malý, viditeľne umiestený, ustálený symbol (nosený obyč. na chlopni kabáta, na čiapke ap.), označujúci nejakú vlastnosť al. príslušnosť nositeľa k nejakému celku: stranícky o., služobný o., údernícky o., Jilemnického o., Fučíkov o.; tel. star. Tyršov odznak zdatnosti