odzbrojiť -í -a dok.
1. zbaviť zbrane: o. útočníka; o-ený vojak;
pren. zmieriť: o. niekoho úsmevom
2. prestať zbrojiť: návrh na všeobecné o-enie;
nedok. odzbrojovať
odzbrojiť -jí -ja odzbroj! -jil -jac -jený -jenie dok.
odzbrojiť sa -jí sa -ja sa odzbroj sa! -jil sa -jac sa -jený -jenie sa dok.
odzbrojenie -nia s. 1. voj. ▶ zbavenie zbrane, odňatie zbraní ozbrojeným zložkám, skupinám a pod.: o. stráží, vojenských milícií; požadovať o. armády, partizánskych jednotiek, polovojenských skupín 2. polit. ▶ zničenie al. zníženie počtu zbraní (často zbraní hromadného ničenia): usilovať sa o všeobecné, úplné o.; diskutovať o otázkach odzbrojenia; uzavrieť dohodu o jadrovom odzbrojení; prebieha ďalšie kolo rokovaní o odzbrojení ▷ ↗ i odzbrojiť
odzbrojiť -jí -ja odzbroj! -jil -jac -jený -jenie dok. 1. i voj. (koho, čo) ▶ vziať, odobrať zbraň niekomu, zbaviť zbrane, zbraní: o. vojakov, radikálov; o. armádu, posádku; rýchlo, ľahko o. prekvapeného protivníka, útočníka; vodca sa sám odzbrojil; odzbrojená jednotka; Nedalo nám veľa námahy odzbrojiť a spútať stráže. [J. Lenčo]; Odzbrojení dôstojníci vychádzajú zo školy ako najposlušnejší žiaci. [L. Ťažký] 2. polit. ▶ upustiť od zbrojenia, odstrániť zbrane (z určitého územia), demilitarizovať; vzdať sa zbraní: ak chceme prežiť, krajiny musia o.; privítali rozhodnutie Írskej republikánskej armády ukončiť boje a o. 3. (koho (čím)) ▶ spôsobiť, že sa niekto stane poddajným, miernym, zmierlivým v postoji, v prejavovaní citov al. prestane mať námietky, výhrady a stratí rozhodnosť: o. niekoho úsmevom, dobrým slovom; jeho nevinný pohľad odzbrojí každého; Svojou schopnosťou komunikovať tak citlivo a vyberane ma odzbrojil. [InZ 2003] 4. šport. publ. (koho) ▶ (vo futbale, hokeji a pod.) zbaviť útočníka lopty, puku: v rozhodujúcom momente nevystrelil a obrancovia ho odzbrojili; hráč súpera pred šestnástkou čisto odzbrojil ▷ nedok. ↗ odzbrojovať
odzbrojovať -juje -jujú -juj! -joval -jujúc -jujúci -jovaný -jovanie nedok. 1. i voj. (koho, čo) ▶ brať, odoberať niekomu zbraň, zbavovať zbrane: o. povstalcov, vojakov, armádu; bleskurýchle o. násilníka, ochranku 2. polit. ▶ prestávať zbrojiť; znižovať počet zbraní: krajina začala o.; nepriateľ neodzbrojuje, stále vlastní nukleárne zbrane; podnikať kroky na jadrové odzbrojovanie; Čo by sme teda mali robiť, aby nikdy a nikde k vojnovému požiaru nedošlo? Možné sú len dva prístupy: zbrojiť alebo odzbrojovať. [L. Ťažký] 3. (koho (čím)) ▶ spôsobovať, že sa niekto stáva poddajným, miernym, zmierlivým v postoji, v prejavovaní citov al. prestáva mať námietky, výhrady a stráca rozhodnosť: o. niekoho nevinným úsmevom, dobrým slovom; odzbrojovala ho jej plachosť a úprimnosť; Chceli sme ju nechať v najbližšej nemocnici, ale jej prosebný pohľad nás odzbrojoval a nedovolil energicky konať. [Š. Žáry] 4. šport. publ. (koho) ▶ (vo futbale, v hokeji a pod.) zbavovať útočníka lopty, puku: výborne bránil, šmýkačkami odzbrojoval protihráčov bez zbytočných faulov ▷ dok. ↗ odzbrojiť
odzbrojiť prestať zbrojiť • demilitarizovať: odzbrojiť, demilitarizovať krajinu
odzbrojiť, -í, -a dok. (čo, koho) zbaviť zbrane, vziať, odňať niekomu zbraň: o. armádu, o. posádku; sovietske návrhy na všeobecné a úplné odzbrojenie;
pren. urobiť bezmocným, poddajným: Vedela svojím dobrosrdečným spôsobom odzbrojiť každého. (Zgur.);
nedok. odzbrojovať, -uje, -jú