odvtedy zám. ukaz. príslov. od toho času: o. ho nič neteší
odvtedy zám. ukazovacie príslovkové
odvtedy zám. ukazovacie príslovkové ▶ odkazuje na časový bod, ktorý je východiskom trvania určitého deja al. stavu, od toho času, od tých čias: o. uplynulo, ubehlo, prešlo veľa rokov; o. sa situácia zmenila; o., čo sa vrátil, je akýsi nesvoj; Keď sa jemu navzdory vydala, kamsi zmizla a odvtedy ju nevidel. [J. Balco]; V prvých chvíľach po jeho odchode zabudla na všetko, čo sa medzi nimi odohralo odvtedy, odkedy sa poznali. [P. Jaroš]; Súľovský hrad prestali strážiť v roku 1780 a odvtedy je opustený. [ŽVč 2007] ◘ fraz. odvtedy už veľa vody pretieklo [dolu Dunajom] bolo to veľmi dávno
odkedy 1. vyjadruje otázku zacielenú na časové východisko • expr. odkedyže: Odkedy, odkedyže si bol doma?
2. uvádza časovú vzťažnú vetu • odvtedy • čo: odkedy sa vrátil, odvtedy, čo sa vrátil, je akýsi zatrpknutý • od toho času/od tých čias • čo: od toho času, čo začal robiť, je spokojnejší
odvtedy prísl. od tej doby, od toho času: Irena nemohla odvtedy na Duboviča ani pozrieť. (Jégé)
odvtedy zám. ukaz. príslov. (ottode, otodi, otteďi) strsl, zsl, miest. vsl od toho času: A ottode sa ľuďia pamätaľi na tú noc a potom ju pomänovaľi, že to bola Veľká noc (V. Lom MK); Otodi zmo sa už aj dva razi zvaďiľi (Klenovec RS); Ottedi sa dobre cíťim, jako užívam tieto zelinki (Bánovce n. Bebr.); Prešlo už modz rokóv ottedi (Chocholná TRČ); Ottedi k nám neprišiél (Myjava); Otedi som ňigda taki kozar maśľar ňevźala (Sokoľ KOŠ); No ta otedi vona tam (Čaklov VRN)
otody p. odvtedy
ottedy p. odvtedy
ottode p. odvtedy