Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odvrátiť -i dok.

1. obrátiť iným (bočným) smerom, odkloniť: o. hlavu, oči (od niekoho); o. pozornosť preniesť na niečo iné

2. odstrániť (niečo zlé), zabrániť, zamedziť: o. skazu, nešťastie;

nedok. odvracať -ia

// odvrátiť sa

1. obrátiť sa iným (bočným) smerom: o-l sa a mlčal; o. sa od slnka; o-ená strana Mesiaca

2. prestať sa zaujímať, prestať sa pridržiavať niekoho, niečoho, odkloniť sa: o. sa od priateľov, od športu, od istej teórie;

nedok. odvracať sa

odvracať -cia -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok.

odvracať sa -cia sa -cajú sa -caj sa! -cal sa -cajúc sa -cajúci sa -canie sa nedok.

odvracať -cia -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok. 1. (čo (od koho, od čoho)) ▶ meniť priamu polohu, priamy smer niečoho, obracať niečo iným (bočným) smerom, odkláňať: o. oči ↗ i fraz.; o. zrak bokom; brankár odvracia loptu, strelu súpera; Klement mi chce niečo povedať, ale ja odvraciam od neho hlavu, nechcem nič počuť. [L. Ťažký]; Ty ho už len navychovávaš! – odvracala matka tvár od synovho tvrdého, zaťatého pohľadu. [J. Beňo]
2. (koho, čo (od čoho, od koho)) ▶ usmerňovať niekoho, aby konal, rozmýšľal inak; zameriavať zmysly, konanie a pod. iným smerom, odpútavať, odvádzať: o. človeka od Boha, od viery, od skutočných problémov; o. myseľ od všetkého pochmúrneho; neodvracajte pozornosť od podstatných vecí; nerozprávaj toľko, iba čo ľudí od roboty odvraciaš!; čím viac sa pokúšal zaspať, tým viac odvracal od seba spánok
3. (čo) ▶ pôsobiť, konať tak, aby sa neuskutočnilo niečo nepriaznivé, zlé, zabraňovať, zamedzovať niečomu: o. hrozbu konfliktu, nebezpečenstvo, skazu; lekári odvracajú smrť alebo chorobu; obrana domáceho mužstva odvracia útoky hostí; hráčka musela o. tri mečbaly
◘ fraz. odvracať oči od niečoho, od niekoho zámerne si niečo, niekoho nevšímať, nevenovať niečomu, niekomu pozornosť
▷ dok. ↗ odvrátiť

odvracať sa -cia sa -cajú sa -caj sa! -cal sa -cajúc sa -cajúci sa -canie sa nedok. 1. (od koho, od čoho; ø) ▶ obracať sa, otáčať sa iným (bočným) smerom, do inej (nepriamej, bočnej) polohy: znechutene, s odporom sa o. od niekoho; deti sa odvracali od páliaceho slnka; [...] odvracala sa od nás [starenka], aby sme nevideli, čo a ako je. [P. Jaroš]; Málokedy povedal zopár slov, iba hádzal rukou, netrpezlivo sa odvracal, až napokon ukázal chrbát a ubzikol. [K. Lászlová]
2. (od koho, od čoho) ▶ prestávať podporovať, zastávať sa niekoho al. zaujímať sa o niekoho, prestávať byť prívržencom niekoho, zriekať sa, vzdávať sa: o. sa od priateľov, od rodiny; neodvracaj sa od toho, kto od teba potrebuje pomoc; armáda sa odvracia od vodcu; [František] bol nablízku každému, od nikoho sa neodvracal, nikým nepohŕdal. [SmN 2007]; pren. Dlho sme húževnato, ľstivo a zo všetkých síl zápasili. Zrazu sa však odo mňa začalo odvracať šťastie. [J. Lenčo]
3. (od čoho) ▶ zmenou stanoviska prestávať byť stúpencom nejakej myšlienky, názoru a pod., prestávať sa pridržiavať niečoho al. vykonávať niečo, strácať záujem o niečo, odkláňať sa, upúšťať od niečoho: o. sa od predstavy, od doterajšieho postoja; o. sa od tradičných hodnôt, od viery, od náboženstva; o. sa od hriechu, od zlých vecí, od skutočnosti; prečo sa odvraciaš od ušľachtilých ideálov mladosti?; Neprijali ma medzi seba, nenávistne sa odvracali od môjho obrazu zeme obťažkanej úrodou poznania. [A. Baláž]
▷ dok. ↗ odvrátiť sa

odvrátiť sa -ti sa -tia sa odvráť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok. 1. (ø; od koho, od čoho) ▶ urobiť (mierny) pohyb doboku, obrátiť sa, otočiť sa iným (bočným) smerom: pomaly, ľahostajne, sklamane sa o.; nevydržala jeho pohľad a prudko sa odvrátila; stál bokom, odvrátený od nás; Usmejem sa na ňu a ona sa zahanbená odvráti a začervená. [P. Jaroš]; Odvrátil sa od okna, popravil si golier a hlasno zvolal: – Vstúpte! [A. Baláž]
2. (od koho, od čoho) ▶ prestať sa pridržiavať niekoho, niečoho, prestať byť prívržencom niekoho, stúpencom nejakej myšlienky, názoru a pod., stratiť záujem o niekoho, o niečo, odkloniť sa: o. sa od viery, od Boha; neodvrátila sa od svojich priateľov, od najbližších; šľachta sa odvrátila od panovníka; pren. od hráčov sa odvrátilo športové šťastie
3. (od čoho) ▶ zmeniť stanovisko a dobrovoľne sa zriecť niečoho, upustiť od niečoho: o. sa od svojich plánov, úmyslov; nedal sa o. od svojho poslania; o. sa od svojich hriechov, zlých skutkov; odvrátili sa od starého spôsobu života
◘ fraz. šťastena sa odvrátila od niekoho niekoho opustilo šťastie
▷ nedok. ↗ odvracať sa

odvrátiť -ti -tia odvráť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (čo (od koho, od čoho)) ▶ zmeniť priamy smer al. priamu polohu niečoho, obrátiť iným (bočným) smerom, odkloniť: o. oči od prítomných, od okna; odvrátila zrak a jemne sa začervenala; zahanbene odvrátil tvár; odvrátením hlavy naznačil, že rozhovor sa skončil; obranca v poslednej chvíli odvrátil loptu, prudkú strelu na roh; Odvrátila som pohľad od starého pána a zabodla som ho do zeme. [Z. Šulajová] ▷ šport. odvrátiť lyžu, lyže vysunúť lyžu, lyže do odvratu, t. j. hrotmi od seba
2. (koho, čo (od koho, od čoho)) ▶ usmerniť niekoho, aby rozmýšľal, konal inak; zamerať zmysly, konanie iným smerom, obrátiť, odpútať, odviesť: o. človeka od zlej, nesprávnej cesty; o. ľudí od Boha, od náboženstva; moje úsilie o. priateľku od spomienok bolo márne; Útok je najlepšia obrana a svojím nehoráznym a ničím nepodloženým obvinením chce iba odvrátiť pozornosť od vlastných hriechov. [J. Lenčo]; Veľmi sa mýliš, v tomto prípade som ako ľalia, – usiloval sa odvrátiť podozrenie. [L. Ondriš]
3. (čo) ▶ pričiniť sa, aby sa neuskutočnilo niečo nepriaznivé, zlé, zabrániť, zamedziť niečomu: o. krízu, nebezpečenstvo, ekologickú katastrofu; o. útok nepriateľa; o. hroziacu prehru; podarilo sa mu o. roztržku; hráčka odvrátila dva mečbaly súperky; treba viesť mierový dialóg smerujúci k odvráteniu vojny ▷ šach. odvrátiť šach urobiť ťah, po ktorom kráľ už nie je v šachu, nie je ohrozený
▷ nedok. ↗ odvracať

odvracať, odvracať sa p. odvrátiť, odvrátiť sa

odvrátiť, -i, -ia dok.

1. (čo, čo od čoho, od koho zried. i z koho, z čoho) zmeniť priamu polohu, priamy smer niečoho, otočiť, obrátiť iným smerom, do inej (nepriamej, bočnej) polohy: o. pohľad, o. oči, o. hlavu, tvár od niečoho, od niekoho; Otec musel zrak odvrátiť zo syna. (Gráf); úren. Zazrel čosi, čo jeho pozornosť od lopty odvrátilo (Šolt.) odpútalo.

2. (čo, čo od koho, zried. i koho od čoho) zabrániť niečomu, ochrániť niekoho pred niečím, odstrániť niečo hroziace: o. záhubu krajiny, o. nebezpečenstvo novej vojny, o. katastrofu, o. skazu; Hucul odvrátil odo mňa toto nešťastie. (Švant.) (Karabkuľa) odvrátila (Jura) od zvodov krčmy. (Jil.);

nedok. odvracať, -ia, -ajú

|| odvrátiť sa

1. (od koho, od čoho i bezpredm.) otočiť sa, obrátiť sa iným smerom, do inej (nepriamej, bočnej) polohy: Chorý sa odvrátil a zakryl si tvár. (Kuk.) „Nechcem“ odvrátil sa od kolegu Maroš. (Ráz.) Strmo sa odvrátil od výkladu. (Tat.); od Slnka odvrátená polovica Zeme;

2. (od koho, od čoho) (o osobách) prestať sa pridržiavať niekoho, niečoho, prestať byť prívržencom, zástancom niekoho, stúpencom nejakého názoru ap., zanechať, opustiť niekoho, niečo; Janovčík sa od boha neodvrátil. (Heč.) (Matúška) zabraný v národné účinkovanie, od veršov sa odvrátil. (Vlč.);

nedok. odvracať sa

odvracať nedok. vsl druhý raz preorávať roľu: Perši raz roľa śe šturca, potim śe odvraca (Studenec LVO); Ket še pooraľi scerňi, išče o dajaki tidzeň oraľi druhi ras, to še povedzelo, že odvracaju (Brezina TRB); U augustu odvracame, dachtori gazda i hnuj navoźi a potim odvraca (Dobrá n. Ond. VRN)

odvracať sa nedok. spiš opakovane prejavovať potrebu oplodnenia (o samiciach domácich zvierat): Krava, śviňa śe odvraca (Studenec LVO)

odvracať, odvracovať (sa) p. odvrátiť

odvrátiť, odovrátiť [ode-] dk
1. čo od koho/čoho, do čoho kam obrátiť, otočiť niečo istým smerom, odkloniť: syn pana Kodysnu do meg roly cestu odwratyl (TRENČÍN 1645); na lawu ruku odwrat nowe staweny (s. l. 1650); odwraťjme kameň z wrchu studnjce (MP 1718) odvalíme; potreba gest, abi ten sstit na wsse obe strany obracal a zwigal, abi tak strielki aneb ssipi od seba odhoditi a odwratiti mohel (MS 1758); deflectere: na druhu stranu odwratiti potoki (KS 1763) odraziť;
x. pren neuchjlug se naprawo anj nalewo, odwrat nohu swů od zleho (SLK 1641-57) nečiň zlo; odwratim oči me od marnostj, ostrjhati budu zakona Hospodina, Boha sweho (SP 1696) polepším sa; y ti lide, od kterich sme kolku tolku pomocz mali, swu ruku od nas skracely a odwrately (PREČÍN 1746)
2. čo od koho/čoho obrátiť bokom (na znak nesúhlasu): od týchto (pokrytcov) také odwratice twár swau rozhnewany sudce, vzrj zastup giny, ženský weliký (SK 1697); gestliže gen twár swau odwráti, neb oko zažmúry a zatwory Buch, hned w prach se obráti a zhyňe swet tento (PP 1734); odwrátil sy twár twú odé mňa a zostal sem zarmúceny (KB 1757)
3. koho (od čoho) zahnať, zapudiť niekoho od niečoho: kdož odwraty hryssnika od bludu czesty geho, tent wislobodil dussy geho od smrty (BAg 1585); odgal Pán súd twúg, odwrátil neprytelú twych (KB 1756); abi tichže Lubelczou od takowich wystupkou swogou moczou odwratily (KĽAČANY 1771)
4. náb koho, čo odchýliť, odkloniť od pravej cesty, od božieho zákona: nastupowal sem y ga mnoho razu do sslepegj Saulowjch, w njchz sem ne toliko mnohjch od ewangeliskeg prawdi odwratil (WO 1670); my tež na tem budme, aby sme očy swe od Boha neodwratyli; od žiweho Boha odwracene a za ohawnými blaudármi sleposmele pospychagjce mnozstwy (PP 1734); nema tebe od teho predsewzeti (vyhľadávať Boha) odwratit wsseligaka praca a zaneprazneni twoge (MS 1758)
5. čo, koho (od koho) odňať niečo, niekoho od niekoho, zbaviť niekoho niečoho (neželateľného): racz hnew swuog a trestany od nieho (človeka) odwratity ((OSTRIHOM) 1582); Pane Bože z wysosťj, odwrať swůg hňew sprawedlivý a ráč nám byť milostiwý (CC 1655); žadame (vrchnosť), aby nas w tom naboženstwy, w kterem gsme se narodili, nechalj a chranilj, pana patera hliniczkeho y gineho od nas odwratily a nasseho poradneho kneze pripustily (VYHNE ( 1686)); on (Boh) tebe neopusty, odwraty skrz swu mocz wsse, co na te dopusty (KK 1709); abj Buh laskawj a dobrotiwy wsseliku pomstu od was odwratil (KT 1753); abj gich (apoštolov) mohl (Kristus) posilnit, od nich strach odewratit (Káz 18. st)
L. o. od seba čo odvrhnúť od seba niečo, zbaviť sa niečoho: mnozy dopusstegi se tohoto hrychu (tupenia cirk. údov), kteressto zle gestli od sebe neodwrati, wssičkni mizerne zahinu (TC 1631); crimen dissolvere: odpor činiti, winnu od sebe odwrátiti (WU 1750)
6. čo (s čím) predísť niečomu, zamedziť niečomu: widucze welike trowy y ustawany, ktere sme chtely od mesta odwratity, wizadaly sme sobe od p. welikomožnecho w banskich mestech sl. deputatow, aby se takowa causa gednuc dokonala (PUKANEC 1736); wčul techdy nastawa ta otazka, gako cžlowek umensseny wčel na geden wladny spusob odwratity ma (PeV 1789); hrdza (jahôd) negwiceg se stawa medzj Margarithow a s. Jakubom, odwratis gu s dimom wolowich rohow a hnoga konskeho; kdis zito kwitne, običegne kurencze male kapu, odwratiš to ale, kdis gim napog das častegssj missany z newendulow (PR 18. st)
7. čo vrátiť späť, vyplatiť, zaplatiť niečo (poskytnuté): kdyby ťi kdo to odwraťil, čo od ťeba dostal, snaď bys pre netrpezliwost w žiwote nezostal (GV 1755)
8. koho od čoho spôsobiť (náhlu) podstatnú zmenu, zvrátiť niečo, znemožniť uskutočnenie niečoho: pussten gest na wás meč a kdo gest, gesste by gey odwratil? (ZA 1676) zabránil krviprelievaniu; (správca) aby Francúzku kraginu ze wssech strán zbúrenim zamotal a swého krále od dobjwáni Anglie odwrátil (ŽS 1764); od tehož bezbožnyho predsewzetj any plač a slzy manželky swé nemohel ho zdržeti a odwrátili (VP 1764); odvracať [-ca-, -ťa-], -ovať ndk k 1: derivo: odwáďám, odwracám, na ginssy stranu wodu berem, obracám, spússťám (KS 1763); on (Peter) swůg obličeg odwracowal a skrýwal (VP 1764); tažko ku prehlednuty kral odwracal mihawice, sina spatril (PT 1778);
x. pren oči mysly wasseg od mesta toho nebeského neodwracugte (MP 1718)
L. ale Ranait dlho krúťil, reč odvracal (BR 1785) zahováral; k 2: (Bože) neodwracůg w času zlé prýhodi moge, ode mne smutneho swaté twari twogé (CC 1655); neodwracug oči twe (Bože) od chudobného z hňewu (RW 1702); powstan, proč driemess, Pane, powstan a neodhanag nas na konec, proč twar swu odwracugess? (MS 1758); neodwracag twári sweg odé mňa, neuchjlug se w hňewu od služebnjka swého (BlR 18. st); k 3: zlý duchowe od modlitby odwracugj (SK 1697); demoveo: pohybugem, odwalugem z mjsta, skládám ňekoho, odwracám; detorqveo: odwracám, odwáďám ňekoho (KS 1763); k 4: hrychy twar bosku od nas odwracugu (AgS 1708); njc gich (chlípnych ľudí) neodwracuge, anj horucý peklo, bežá po ljbostj swěta marného gak a kady chcu (MP 1718); Pilat rekl: ,,Dalj ste mi tohoto čloweka, gako by lid odwracel a ga žadneg winny gsem nenalezl na tem čloweku`` (Le 1730);
x. pren gak srdce twe w žiwobiti odwracass od nebe (GŠ 1758); k 5: prosyme, wecžny Pane, aby gsy od tegto osoby na potomnie a buducze cžasy pozehnanj swoge swate neodwraczel (BAg 1585); abychom bližnijmu nassemu geho howadek neodluzowali, ani neodwracowali (BK 1612); (sv. Mária) odwracug nasse neresti, vpros nám wsseliké sstestý (CC 1655); že gest okolo osmi rokuw, gak chudobu od panuw odwracal (JASENICA 1704); proto, že (Boh) od wsselikeho hrjchu a neprawosti čloweka odwracuge (IA 1708); y požehnal gich (Židov) Pan Buh a wsseczko zle od nich odwratial (KT 1753);
x. pren pastir owec zemskich dobry bil David, od passe pak sskodliweg gich odewratial, abj nakazene nebilj; abich was od passe (ovečky Kristove) sskodliweg, učenj podwodneho, od mist pohorssliwich odewratial (KT 1753)
L. o. od seba čo odvrhovať od seba niečo, zbavovať sa niečoho: wssecke pricšini nepratelstwa nielen od seba, ale y od potomkuw swich odwraczowal (PUKANEC 1767); po druhé: odwracáme od seba lakomstwj (BN 1790); k 6: (preparácia elixíru) wywozuge ze žaludka wsselike wlchkosti a posilnuge ho, gako y strewa a odwracuge bolest (RT 17. st); (puškvorec) u wine neb w medoweg wode warenj aneb prach tam wisypany a pitj odwracuge nedostatky, kterež od studenich sslemuw swug puwod beru (RN 17.-18. st); bywsse to ma powinnost, aby pre wyžiweny me a djtek mich pocztiwe hoszpodarsztwy me roszssirowal a czo sskodneho odwraczowal (BYSTRIČKA 1742); praeterverto: odwracám, prewracám, predcházám (KS 1763); neb swobodu má každý škodu od seba odwrácaťi (BN 1790); k 8: tento mug diw a to me čudo s. otec Ambrosius z gednu toliko odpowedu swogu ode mna odwracuge, a to kdyz poweda, že na teg ysteg lodice aposstolskeg pritomny tess bil y Yudass (MS 1758); listi, každú podezrenosť odvracajíce, které i doma i v Tripolisi bil vzal, v hajove zustali (BR 1785); odvrátiť sa dk
1. od koho/čoho k čomu obrátiť sa, otočiť sa a hnúť sa smerom preč: averuncare pro aventare: odwratyty se (PG 1656); hnedky wtom sa (svedok) odwratil a preč yssiol (D. JASENO 1732); declinae a loco aliqvo: od ňektereho mjsta odwratiti se (KS 1763); (Fatima) končila reč svú, ale z koncem reči odvráťíc sa k oknu a ručník viťáhnúc, prehorce začala kvíliť (BR 1785)
2. od koho obrátiť sa bokom (na znak nesúhlasu): ponewačz se pan pater w ten čzas od neho odwratil, widawssy, že takovu hanbu sobe udelal (JASENICA 1704); y odwratil se Buh a widal ge, aby služily wogsku, gakož napsano gest w knihach prorotskich (Le 1730); (Boh) tsiszti si ku tim, chtoré szu tsiszté, odvratzis se od tich, tzo bezbosné (DŽ 1752)
3. náb od koho, čoho zísť z pravej cesty, odchýliť sa, odkloniť sa od niečoho božského: abych se neodwratil od twe, Pane, prawe cesti (KK 1709); z tegto pričyny prawy S. Pismo, že zlobywy, odwratýce se od praweho Boha, noweho a neznameho boha sobe kresagu (PP 1734); a poněwádž (vôľa) nakriwená a nakazená od Boha se odwrátila, tedy gest potreba, aby se zase k Bohu obrátila (MPS 1777)
4. od čoho upustiť od niečoho, zbaviť sa niečoho hriešneho: owotce gsú swaté ctnosti, z Ducha Swatého milosti, k tem se docela obraťme a od hrýchůw se odwraťme (CC 1655); odwrati-li se člowek od hrjchu sweho a činiti budě saud a sprawedlnost, gistěže budě žiw, neumre (SP 1696); (človeče) odwráť se od zlého a čiň dobré (KB 1757); abys nám udelil takowau mysl (Bože), která by od prostopassnosti a milowánj tělesných rozkossj cele se odwrátila (ZS 1795); odvracať sa, -ovať sa ndk k 1: služj nam to (jezuitské praktiky) k naučeni, abichme se warowaly tech, kterj magj spusob pobožnosty, ale moc gegj zapiragj a od takowjch se odwracugme, napomjna aposstol (WO 1670); cželádka, která takowý nezdrawý statek opatruge, má se od společenstwj lidj wzdalowati a odwracowati (ŠkD 1775); (Fatima) druhéj ruki dlaňú tíž usta zakrívala, odvracala sa, abi ňebila viďená, jako žuje (BR 1785); k 2: kdo od teba pjtá, dag mu, a kdo by chťel od teba wypossťáwati, neodwracag sa; nebo sa odwracám od bezbožneho (KB 1756; 1757); když by bratra utrhačné rečy mlúwicjho slissel, hned od neho, gak od twári hada, se odwracowal (VP 1764); k 3: takowe potessenj od Pana magjce, když prigdau pokussenj, nermutmež se wjce, bychom skrz trpeliwost dusse zachowali, od prawdy poznale se neodwracowali (Pie 18. st); k 4: kdo od pachánj hrjchůw se nezdržuge a neodwracuge (MP 1718); resipio: od blázniwosti se odwracám (KS 1763); žadny do spasená nepricháza, kdo by aspoň z lásky božj pri ostatnem žiwote postawenj nečinil pokánj a neodwracal sa od hrjchuw (BlR 18. st)