odvolanie -nia -ní s.
odvolanie -nia -ní s. 1. (i z čoho) ▶ pozbavenie postavenia, funkcie niekoho zvoleného al. vymenovaného nadriadeným orgánom; uvoľnenie z istého postu: dôvod odvolania trénera; návrh na o. predstavenstva spoločnosti; žiadať o okamžité o. z úradu; hneď po oficiálnom odvolaní musel odovzdať všetky veci, ktoré sa týkali jeho funkcie [Pt 2002] 2. i práv. ▶ zrušenie platnosti al. vyhlásenie neplatnosti niečoho: o. bojkotu, embarga; o. výnimočného stavu v krajine; [až] do odvolania na dobu neurčitú, až kým sa nestanoví inak 3. i práv., admin. (i proti čomu) ▶ opravný prostriedok, námietka určená vyššej inštancii, aby sa preskúmalo ešte neprávoplatné rozhodnutie súdu al. správneho orgánu: písomné o. proti rozsudku, proti uzneseniu; inštitút odvolania (v daňovom konaní) zákonom predpísaný spôsob dosiahnuť nápravu skutkových al. právnych pochybení spôsobených rozhodnutím správcu dane; 30-dňová lehota na podanie odvolania; uspieť v súdnom odvolaní; zamietnuť všetky podané odvolania; ani na o. ho neprijali na vysokú školu; ako dopadlo o.? ▷ ↗ i odvolať
odvolať sa podať písomný nesúhlas s istým (úradným) rozhodnutím • podať odvolanie: odvolať sa, podať odvolanie proti rozsudku • práv.: podať apeláciu • apelovať (podať odvolanie na vyššiu inštanciu)
odvolanie, -ia str.
1. povolanie, zavolanie niekoho preč odniekiaľ; pozbavenie niekoho nejakého postavenia, funkcie: o. delegáta zo zasadania; o. ministra, vyslanca;
2. zrušenie, anulovanie niečoho; vyhlásenie niečoho za neplatné, za neplatiace: práv. o. plnomocenstva, žaloby, výpovede; nariadenie platí až do odvolania;
3. námietka proti nejakému rozhodnutiu (obyč. úradnému): podať o., písať, vybavovať o-ia; práv. o. proti platobnému rozkazu, proti rozsudku, proti trestnému výmeru, o. s odkladným účinkom
odvolanie [-í] s 1. zavolanie niekoho na iné miesto: avocatio: odwoláni, odwábeni, odwedeni (KS 1763) 2. vyhlásenie niečoho za neplatné, zrušenie: avocamentum: odwoláni od reci, aneb od roboti, aneb odwábeni (KS 1763); umeňším vernomlúveňí jeho (tatíčka), prisilím ho neb ku odvoláňí ohovárlivosťi a potupeňí mého, neb ku vimíšleňí rozďilních žalobi svég základuv, které ode mňa budú podrité (BR 1785) 3. práv poukázanie na príčinu ako oporu tvrdenia: ktoz gednoho czlowieka obzalowaneho bez prawi wezme swu moczy a z prawa odwede a bude-li wtom iat, tehdy gma vtrpieti teez iako y ten, koho vwedl a przygde-li pak na czestu, tehdy geho zapowiedi hned, gestli gsu geho na gistotie widieli a na to odwolanim ohlasy (ŽK 1473); appelatio: odwolánj k wrchnjmu, wětssýmu práwu (WU 1750); appellatio: odwolánj k neywyssymu prawu (AP 1769)