Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odvolať dok.

1. zavolať na iné miesto: o. niekoho z prednášky; o-li ho do susednej miestnosti; o. posádku

2. zbaviť úradu, funkcie ap.: o. ministra, vyslanca

3. vyhlásiť za neplatné, zrušiť: o. svoj sľub, slovo, o. schôdzku;

nedok. odvolávať -a

// odvolať sa

1. pripomenúť niečo na podporu svojho postupu: o. sa na autoritu, na článok

2. podať námietky (na vyššiu inštanciu): o. sa proti rozsudku; možnosť o. sa;

nedok. odvolávať sa

odvolať -lá -lajú -laj! -lal -lajúc -laný -lanie dok.

odvolať sa -lá sa -lajú sa -laj sa! -lal sa -lajúc sa -lanie sa dok.

odvolanie -nia -ní s. 1. (i z čoho) ▶ pozbavenie postavenia, funkcie niekoho zvoleného al. vymenovaného nadriadeným orgánom; uvoľnenie z istého postu: dôvod odvolania trénera; návrh na o. predstavenstva spoločnosti; žiadať o okamžité o. z úradu; hneď po oficiálnom odvolaní musel odovzdať všetky veci, ktoré sa týkali jeho funkcie [Pt 2002]
2. i práv. ▶ zrušenie platnosti al. vyhlásenie neplatnosti niečoho: o. bojkotu, embarga; o. výnimočného stavu v krajine; [až] do odvolania na dobu neurčitú, až kým sa nestanoví inak
3. i práv., admin. (i proti čomu) ▶ opravný prostriedok, námietka určená vyššej inštancii, aby sa preskúmalo ešte neprávoplatné rozhodnutie súdu al. správneho orgánu: písomné o. proti rozsudku, proti uzneseniu; inštitút odvolania (v daňovom konaní) zákonom predpísaný spôsob dosiahnuť nápravu skutkových al. právnych pochybení spôsobených rozhodnutím správcu dane; 30-dňová lehota na podanie odvolania; uspieť v súdnom odvolaní; zamietnuť všetky podané odvolania; ani na o. ho neprijali na vysokú školu; ako dopadlo o.?
▷ ↗ i odvolať

odvolať -lá -lajú -laj! -lajúc -laný -lanie dok. 1. (koho, čo (z čoho)) ▶ z nadriadenej pozície zbaviť niekoho výkonu funkcie, nejakého postu, pracovného miesta: o. dozornú, správnu radu; o. svojho diplomata z krajiny; neočakávane o. vyšetrovateľa z vedenia prípadu; odvolali ho z funkcie riaditeľa, z postu župana; odvolanie ministra pre podozrenie z korupcie; súd rozhodol, že bola odvolaná nezákonne; športový klub po niekoľkých prehrách odvolal trénera; V momente, ako som vystúpil proti, odvolali ma z pozície konateľa. [Pt 1999]
2. (koho, čo (odkiaľ; kam)) ▶ z nadriadenej pozície al. z nejakého dôvodu prerušiť pobyt, pôsobenie niekoho, niečoho na nejakom mieste a zavolať späť al. niekam inam: o. vojenské sily z hraníc; o. pracovníka z porady, z dovolenky; o. plavidlá zo záchrannej akcie; o. mladých z oslavy; kráľa odvolali späť do paláca ▷ šport. odvolať brankára hrať bez brankára, napr. v hokeji v rámci možných pravidiel hry
3. (čo) ▶ vyhlásiť niečo za neplatné, zrušiť platnosť niečoho: ústne o. svoju ponuku; verejne o. urážlivé slová; zo strachu odvolal svoje svedectvo; to odvoláš!; neodvolal žiaden zo svojich výrokov
4. (čo) ▶ zrušiť, ukončiť niečo plánované al. už začaté: o. záchrannú, pátraciu akciu; o. zásnuby; o. víkendové prípravné zápasy; prezident na poslednú chvíľu odvolal plánovanú návštevu
5. (koho kam) ▶ slovným pokynom, gestom a pod. zavolať niekoho odniekiaľ niekam al. k sebe: kým čakali na večeru, odvolal brata k oknu; vyšiel z kancelárie a odvolal nabok spoločníka; odvolali ho k telefónu
6. i kynol. (čo) ▶ prikázať psovi vrátiť sa k psovodovi, odísť zo stopy (ako súčasť výcviku uposlúchnutia povelu): o. si psa v prítomnosti iných psov; nácvik odvolania psa na povel pusť
▷ nedok. ↗ odvolávať

odvolať sa -lá sa -lajú sa -laj sa! -lal sa -lajúc sa -laný -lanie sa dok. 1. (na koho, na čo) ▶ ústne al. písomne použiť, uplatniť nejakú skutočnosť al. názor nejakej osoby ako argument, na podporu, obhajobu, príklad al. výklad niečoho, pri dosahovaní nejakého cieľa: o. sa na novinársku etiku, na bankové tajomstvo; o. sa na výskumy verejnej mienky; zložil funkciu, odvolal sa na zhoršené zdravie; odvolajte sa na moje odporúčanie; zavolaj mu a odvolaj sa na mňa
2. práv., admin. (proti čomu; ø) ▶ podať opravný prostriedok, námietku, písomný nesúhlas s istým úradným rozhodnutím na vyššiu inštanciu, aby sa rozhodnutie preskúmalo: o. sa proti rozsudku, proti výroku; o. sa proti vylúčeniu zo školy; o. sa na najvyšší súd; dedič sa vzdal práva o. sa proti rozhodnutiu; prokurátor sa odvolal; nedok. ↗ odvolávať sa
▷ s odvolaním sa na predl. s A ▶ vyjadruje zreteľ, ohľad na niečo, na niekoho, podľa, s ohľadom na: médiá informujú s odvolaním sa na diplomatické zdroje, na politické kruhy; správy o prepustení rukojemníkov uvádzajú agentúry s odvolaním sa na dôveryhodný zdroj; k situácii vo firme sa odmietli vyjadriť s odvolaním sa na obchodné tajomstvo; polícia prípad odmietla komentovať s odvolaním sa na prebiehajúce vyšetrovanie

odvolávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1. (na koho, na čo) ▶ ústne al. písomne používať, uplatňovať nejakú skutočnosť al. názor nejakej osoby ako argument na podporu, obhajobu, príklad al. výklad niečoho, pri dosahovaní nejakého cieľa: o. sa na duchovné autority; o. sa na analýzu trhu; o. sa na zahraničné médiá; o. sa na nepriame dôkazy; o. sa na svojho právnika; Hoci sa táto civilizácia odvoláva na kresťanskú tradíciu, nikdy sa podľa toho nesprávala. [D. Mitana]; Ale na mňa sa neodvolávajte, to by nerobilo dobrotu. [Ľ. Feldek]
2. práv., admin. (proti čomu; ø) ▶ podávať opravný prostriedok, námietku, písomný nesúhlas s istým úradným rozhodnutím na vyššiu inštanciu, aby sa rozhodnutie preskúmalo: o. sa proti rozhodnutiu súdu; neoplatí sa o. proti výške dane; o. sa nechcú; obžaloba sa odvolávala proti rozsudku; postihnutí si hneď hľadali nových svedkov a odvolávali sa [J. Lenčo]
▷ dok. ↗ odvolať sa

odvolávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (koho, čo (z čoho)) ▶ z nadriadenej pozície zbavovať niekoho, niečo výkonu funkcie, nejakého postu, pracovného miesta: o. z funkcie primátora; o. úradníkov z dôvodu neplnenia si povinnosti; rektor vymenúva a odvoláva dekanov fakúlt; oznámili jej, že ju okamžite odvolávajú z postu vedúcej spravodajstva; vyraďovaciu komisiu mestskej právnickej osoby vymenúva a odvoláva štatutárny orgán mestskej právnickej osoby ▷ polit., práv. inštitút odvolávania ministrov ústavné predpisy upravujúce zbavenie ministra výkonu jeho funkcie na základe presvedčivých dôkazov
2. (koho, čo (odkiaľ; kam)) ▶ z nadriadenej pozície al. z nejakého dôvodu rušiť pobyt, pôsobenie niekoho, niečoho na nejakom mieste a volať späť al. niekam inam: o. pracovníkov z domu pre náhlu haváriu; oficiálne o. vyšetrovateľa z prípadu; krajina odvoláva svojho veľvyslanca v Kanade späť domov na konzultácie; Zo sýpky ma odvolávali chlapi, potrebovali vodováhu. [H. Ponická]
3. (čo) ▶ vyhlasovať niečo za neplatné, rušiť platnosť niečoho: o. svoj súhlas; odvolávam, čo som povedal; odvoláva svoj podpis; mnohí odvolávali svoje žiadosti; vydavateľ týždenníka odvoláva výroky o...
4. (čo) ▶ ukončovať niečo plánované al. už začaté, rušiť: o. pátranie po nezvestnej osobe; o. volebný míting; futbalová federácia odvoláva všetky stretnutia
5. (koho kam) ▶ slovným pokynom, gestom a pod. volať niekoho, niečo odniekiaľ niekam al. k sebe: odvolával hosťa do druhej miestnosti; jednostaj ho odvolávali k telefónu
6. i kynol. (čo) ▶ prikazovať psovi vrátiť sa k psovodovi, odchádzať zo stopy (ako súčasť výcviku uposlúchnutia povelu): pes je v nore vytrvalý a ťažšie sa odvoláva
▷ dok. ↗ odvolať

odvolať, -á, -ajú dok.

1. (čo) vyhlásiť za neplatné, zrušiť: o. svoju výpoveď, o. udanie, o. návrh , o. svoje tvrdenie, o. zákaz niečoho; Neodvolám ani slova! (Kuk.)

2. (koho) zavolať, povolať odniekade; pozbaviť nejakého postavenia, funkcie: Richtára odvolali z poľa. (Tim.); o. niekoho z funkcie ministra;

3. (koho, čo) dať (úradný) príkaz na premiestenie, presunutie z jedného miesta na druhé: o. vojenské zbory (napr. z bojovej línie);

nedok. odvolávať, -a, -ajú

|| odvolať sa

1. (ma čo, na koho) poukázať na niečo, na niekoho ako na dôvod, príčinu al. oporu svojho tvrdenia, konania: Odvolal sa na city, na krv, ktorá nie je voda. (Kuk.) Odvolal sa na zlé výrobné pomery. (Jil.) Chlapci sa odvolali na Tmavého Urdu. (Ondr.)

2. (proti čomu i bezpredm.) podať námietku, apelovať: o. sa proti rozsudku, o. sa proti rozhodnutiu súdu, úradu, o. sa proti obsahu výmeru;

nedok. odvolávať sa

odvolať dok. zavolať na iné miesto: Mi potom zme pána odvolaľi nabok (Kriváň ZVO)

odvolať dk
1. koho odkiaľ, od čoho zavolať na iné miesto, na inú prácu niekoho: gesli se prw nekdo diwil, proč od mita Kristus Matusse odwolal (SJ 1764); služebnika k sweg potrebneg pomocy aneb k dedictwy gruntu gazdowskich odwolaly (NJ 1785-88); (traja muži) svú kďiž zpredku nakrátce učiňili počestnosť, jeden pannu na bok ňekolik odvolal (BR 1785)
2. práv čo vyhlásiť za neplatné niečo, zrušiť niečo: Yakub Kulhawy z Gastrabia wiznal pod prisahou, že nebohy Fečzek zasek se gu panu nawratil a tu prisahu odwolal (J. LEHOTA 1594 DSJ); zdari-ly se druhe strane dobre, my do toho treffime, nebudeme (!) nam tessko odwolaty a k predešlemu naboženstwy se pryhlasity (ZA 1676); wipowed swu Buh Wssemohucj wice premenitj, odwolatj, naspatek tahnutj nemože (KT 1753); jako predtím namlúval ho pre Hadixu ku obrezáňí, ano, silňejšéj pre túž Hadixu dal sa ho včil odmlúvať, pekňe v prítelskích rečách usiloval jest sa on (Renait) všecku raddu odvolať (BR 1785); -ávať ndk
1. k 1: recanto: odwoláwam (AP 1769)
2. k 2: infirmare fidem testis: odwolawati swedectwj; retracto: premňenugem, odwoláwám slowa (KS 1763); (Andreas Bobák) žalobu pry pritomnosty sl. magistratu odwolawaty, nasledowne pana richtara hodnowernost umenssity se opowažil (S. ĽUPČA 1782)
3. koho od čoho lákať, odrádzať, vábiť niekoho od niečoho, zvádzať niekoho: aby žaden mistr ani tovariš jeden od druheho jatky lidi kupujucich neodvolaval (CA 1615 E); včitele magj wssickni (dietky) milowati, od školi geg neodwoláwati (BZ 1749); avoco: odwoláwám, odwabugem, odtahugem, odwáďám; recano: odwoláwám, odwábam; seduco: swáďám, odwáďám, odwoláwam, oklamáwám (KS 1763)
4. náb (o Bohu) ku komu dovolávať sa niekoho: gedenkáždy kdiž mysel k Bohu odwoláwá a obracá, može powjdati z ustama (BlR 18. st) upriamuje; odvolať sa dk
1. práv na koho, na čo poukázať na niečo, na niekoho ako na dôvod, príčinu al. oporu svojho tvrdenia, konania: tehda se Swab odwolal na registra j przinesl gest przed nas przed plnu radu registra (ŽK 1454); ten cžas, na kteryž se on byl odvolal, pryšel (PRIEVIDZA 1577 E); mudry a oppatrny muž Stanislaw Koža z Lipcže Nemeczkey odwolal se na swedomi niekerych sausedow (SLIAČE 1578); wssak gest takže prissol ko mne i s tim ssaffarem, na ktereho se on saam odwolal, ze mu ge pricina (BÁTOVCE 1622); prsten prigala, ruku dala, na swich rodičow sa odwolala (ŠTÍTNIK 1700); kdy zítra príde, zase se odvoláš, by ješte čekala za jeden otčenáš (PV 18. st)
2. práv na čo, do čoho, ku komu obrátiť sa na nej. inštanciu, utiecť sa k niekomu, niečomu o riešenie spornej veci, podať žalobu na niekoho: yakz se ktery na prawo odwola, techdy gemu dosty vdielatie take (ŽIAR n. H. 1578); ponewadž tj panj zemania (nadobudnuté veci) vzjwagj a onj se odwolagj do widieku (BYSTRIČKA 1615); (majster) muže se odwolati na panskau stolicy a tu se wecz dokona (CA 1676/ 1739); radnegi odwolaly gsme gse k wrchnosty (LIPTOV 1764)
3. (od) čoho protestovať (na základe právnych predpisov): abdicare, abrogare legem: odwolati se od zákonu, od práwa (KS 1763)
F. Andreas Daniyk fatetur, že slychal od mnoho lydy, kteri powedali, že sa (Madajka) smrty odwolala, abi zila, dokud si kosselu neussige (L. MIKULÁŠ 1689) požiadala smrť, aby; -ávať sa ndk k 1: poslali smi gich (obyvateľov dvoch dedín), kdez sie odvolavali na swoy chotarz, aby stali a tu smy sie poradili takto (BYTČA 1484 SČL); naydeno gest v neho XI ff a strybra za geden funth, kdez pak odwolawa se na Lancznarze, ze v neho mel za rok ty penize (SENICA 1552); Barbierčina diewka na ni (Doru) se odwolawala, žie ona gey tu czibulu dala (P. ĽUPČA 1582); przisaham, ze ten zlati, na kteri se odwolawam, ze sem besdeczne platil (PODTUREŇ 1602); nagprweg strani zahradi kapustneg odwolawa se na proces prawa za vradu p. Jeremiae Fabricij; nema se stranka apprehendugicza na takowy dom odwolawat aneb takowu contentatiu na nem ukazowat (ŽILINA 1651; 1717); pan si gich (mená osôb) na papger popisaw, protož sa odwolawa swedek na ten spis (SELEŠŤANY 1742); k 2: ya was za to prosym, yako przateluow a suseduow swych milych, ze gehoz (poddaného J. Fubka) swobodneho s toho rukomy pustite, ponewadz se k sprawedlnosti odwolawa (STREČNO 1548); leč by se odsuzenj oswyečal a k wissyemu prawu se odwolawal (KoB 1666); ale ponewadž praweho smyslu a wykladu ne wzdyczky za ňadry myty muzeme a Pysma swata gsu tesska k wyrozumeny, protoz se odwolawaty mame k otczum swatym (ŠV 1675); paklit nič toho nenj, z čehož mne ony winny, k cisari se odwolawam (Le 1730); ponewačž odporna stranka w repliky sweg na slawny magistrat se odwolawa a opira (PUKANEC 1774)