odvliecť -vlečie -vlečú -vliekol dok.
1. vlečením odpraviť na iné miesto: o. vrece zemiakov do pivnice; i expr. o. si korisť
2. násilne odviesť: o. deti do zajatia;
nedok. odvláčať -a
// odvliecť sa expr. s námahou odísť: ustatý sa o-l k posteli
odvliecť -lečie -lečú odvleč! -liekol -liekla -lečúc -lečený -lečenie dok.
odvliecť sa -lečie sa -lečú sa odvleč sa! -liekol sa -liekla sa -lečúc sa -lečený -lečenie sa dok.
odvliecť -lečie -lečú odvleč! -liekol -liekla -lečúc -lečený -lečenie dok. expr. (čo, koho (odkiaľ; kam)) 1. ▶ s námahou odniesť al. odtiahnuť niečo veľké, ťažké al. veľké množstvo niečoho odniekiaľ preč, na iné miesto: o. balík na poštu; prúd odvliekol telo až k priehrade; rys si odvliekol korisť do úkrytu; útočníci odvliekli ťažko raneného veliteľa; rozvodnený potok strhol auto a odvliekol ho ďaleko od miesta nehody; Pomôžte mi to voľakam odvliecť! – mordoval sa s cirkulárkou. [V. Šikula] 2. ▶ násilne, z pozície moci, silnejšieho odviesť odniekiaľ preč al. na iné miesto: o. zajatcov do tábora; o. zadržaného na výsluch; o. historické pamiatky z krajiny; osudy nezákonne zatknutých a odvlečených občanov; pátrať po odvlečených archívoch; neznámy páchateľ odvliekol z ošipárne štyri odstavčatá; Odvliekli ich násilím uprostred noci a nemajú nijaké dôkazy?! [P. Karvaš] ▷ nedok. ↗ odvliekať, odvláčať
odvliecť sa -lečie sa -lečú sa odvleč sa! -liekol sa -liekla sa -lečúc sa -lečenie sa dok. expr. (kam; odkiaľ; ø) ▶ s námahou, pomaly sa premiestniť na iné miesto, odísť: o. sa do postele; odvliekla sa zo sestrinej izby; poranená mačka sa odvliekla do krovia; horko-ťažko sa žena pozviechala a odvliekla k najbližšej lavičke; Celý skrehnutý sa odvliekol do svojho domca. [J. Balco]
odvliekať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie, odvláčať -ča -čajú -čaj! -čal -čajúc -čajúci -čaný -čanie nedok. expr. (čo, koho (odkiaľ; kam)) 1. ▶ s námahou niesť al. vliecť, ťahať niečo veľké, ťažké al. postupne veľké množstvo niečoho odniekiaľ preč, na iné miesto: o. drevo; o. železo do zberu; o. si veci z internátu; o. ranených v celtách; robotníci odvláčajú balvany na svah; Čistili sme priestranstvo okolo štadióna, odvliekali pne. [A. Chudoba] 2. ▶ násilne, z pozície moci, silnejšieho brať odniekiaľ preč al. na iné miesto: o. chlapov do zajatia; násilím o. ľudí do otroctva; dobyvatelia odvliekajú sochy; vojaci rabujú domy, odvláčajú statok; odvliekanie civilného obyvateľstva z okupovaných území na otrocké práce; [...] maslo sa musí predať priekupníkom, čo ho odvliekajú do mesta. [R. Jašík] ▷ dok. ↗ odvliecť, pre 2. variant i odvláčiť
odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa • pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostola • zobrať sa • vziať sa (preč): urazený sa zobral preč • zried. ubrať sa • hovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranou • nár.: tajsť • taísť: zabavili sa a tašli domov • vzdialiť sa • hovor.: odskočiť (si) • odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviska • odpojiť sa • odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojili • odstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od obloka • odpochodovať • hovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnosti • odtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dediny • hovor. expr. odvandrovať • expr.: vypratať sa • odpratať sa • odkapať • odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahlo • odsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábava • expr.: spakovať sa • pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč! • hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnoci • fraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolo • trocha pejor.: odtrepať sa • odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali? • ujsť • utiecť (tajne odísť): ujsť z domu • expr.: zdúchnuť • zdupkať • fraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa • stratiť sa • zried. odtratiť sa • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzky • expr.: odkradnúť sa • vykradnúť sa • ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť • vyšmyknúť sa • expr. uvrznúť • expr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izby • expr.: odplaziť sa • odliezť • odplúžiť sa • odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa • utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samoty • hovor. expr.: odprášiť • odpáliť • odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať • odfrknúť • odfučať • odfrnknúť • odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdil • odfárať • zastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať • odcválať • odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať • odrapčať • odhrkotať • odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčal • expr. odvliecť sa • hovor. expr.: odterigať sa • oddrgáňať sa • odredikať sa • odrepetiť sa • odteperiť sa • odťarbať sa • odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domov • expr.: odknísať sa • odkolísať sa • vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa • odkľuckať sa • odkrivkať • vykrivkať • odkyvkať sa • vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať • odcapkať • odťapkať • odťupkať • oddrobčiť • odbadkať • odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa • odšúchať sa • odšmochtať sa • odšmotkať sa • odšmatlať sa • odčaptať sa • odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať • odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať • poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední
2. p. opustiť 1
odniesť 1. nesením odpraviť: odniesť prázdne fľaše do obchodu • expr.: odvliecť • odtrepať: odvlečte, odtrepte si knihy preč • vyniesť (odniesť von): zraneného vyniesli • zaniesť (nesením odpraviť): zaniesť balík na poštu • expr.: odterigať • odredikať (pomaly, s námahou odniesť) • hovor. expr. zrepetiť (s námahou, ťažko odniesť): zrepetili sudy do pivnice • vziať • zobrať: knihy vzali, zobrali so sebou • odnosiť • poodnášať • odvláčiť • poodvláčať • poodvlačovať • povynášať • pozanášať (postupne, viac vecí)
2. mať škodu pri niečom, byť postihnutý, potrestaný • doplatiť (na niečo): výlet odniesla prechladnutím, na výlet doplatila prechladnutím; ty to odnesieš, ty na to doplatíš • odpykať: museli si odpykať trest za neposlušnosť • hovor. expr. odskákať: chyby (si) odskákal • hovor. expr.: zlízať • zliznúť • vylízať: zlízala, vylízala som si to za teba • hovor. expr. vyhorieť: vyhorel za nás nevinne • expr. zviezť sa (na niekoho; o niečom ťaživom, negatívnom): všetka starosť sa zviezla na mňa, všetku starosť som si odniesol ja • doľahnúť (na niekoho; nepriaznivo zasiahnuť): následky doľahli na obyvateľstvo, následky si odnieslo obyvateľstvo • poodnášať (postupne, viac vecí)
odviesť 1. vedením odpraviť, dopraviť na iné miesto (človeka al. zviera) • zaviesť: odviesť, zaviesť prváka do školy; odviesť psíka na retiazke • eskortovať (odviesť pod vojenskou strážou): eskortovať trestancov • expr. odvliecť (obyč. násilím): odvliekli deti od rodičov • hovor. zastar.: odšikovať • zašikovať: odšikovať väzňov; zašikovať statok na pašu
2. uznať za schopného vojenskej služby • zobrať • vziať • hovor. odobrať: mládenca neodviedli, nevzali, neodobrali
3. p. odvábiť, odvrátiť 1 4. p. odovzdať 1 5. p. odraziť 1
odvliecť sa expr. s námahou odísť • expr. odťarbať sa: zoslabla, ledva sa odvliekla, odťarbala k autu • hovor. expr. odštrachať sa • expr.: odteperiť sa • odterigať sa • odredikať sa (obyč. s bremenom) • expr.: odplaziť sa • odplúžiť sa (s námahou a nebadane, ticho) • expr.: odtackať sa • odkrivkať • odbadkať sa (s námahou a tackajúc sa, krivkajúc): starenka sa odtackala, odkrivkala domov • expr.: odšúchať sa • odšuchtať sa (pomaly, šúchavým krokom) • odtiahnuť sa (pokorne, urazene a pod.): odtiahla sa do kúta
odvliecť 1. p. odniesť 1 2. p. odviesť 1, uniesť 3
uniesť 1. mať, prejaviť fyzickú schopnosť niečo niesť: chlapec nevládze uniesť vrece kukurice • expr. uvliecť: ledva uvliekol kufor po zastávku autobusu • uvládať (vystačiť so silami pri nesení): ten batoh neuvládzem • odniesť (nesením odpraviť preč): je mocný, môže dieťa odniesť na rukách; prúd odniesol loď
2. byť schopný vydržať istú záťaž (najmä psychickú, pracovnú, finančnú a pod.) • zniesť: ťažko unesie, znesie stratu rodičov; pije viac ako unesie, znesie; uniesť náklady na stavbu • zvládnuť (stačiť na istú prácu): hravo zvládze všetky povinnosti • zmôcť (prejaviť dosť sily niečo urobiť): sotva zmôže toľký nával turistov • vydolieť • udolieť: dosť toho udolie
3. násilne, proti vôli odviesť: únoscovia uniesli dieťa, lietadlo • odvliecť: zajatcov odvliekli na neznáme miesto
4. p. uchvátiť 2
odvliecť, -vlečie, -vlečú dok. expr.
1. (čo, koho) odpraviť preč, odviezť, odniesť: Dnes odvlečie všetky vajcia od sliepok. (Tim.) Odvliekli vyše 200 vagónov strojov. (Fr. Kráľ) Povoz nás odvlečie na rue Tivoli. (Kuk.)
2. (koho) násilne, proti vlastnej vôli odviesť: Odvlečie (Konôpku) do zámku a tam ho zmárni. (Jégé) Ľudia spomínali príbuzných, ktorých vojna odvliekla na front. (Omdr.)
3. zried. (koho od čoho) odvrátiť, odviesť: Ich od pijatiky neodvlečiete. (Jil.);
nedok. odvláčať, -a, -ajú, zried. i odvlačovať, -uje, -ujú
|| odvliecť sa ťažko, s námahou odísť, pobrať sa preč: Odvlečie sa sťa otrávená mucha. (Kuk.) Sotva sa mohol odvliecť. (Taj.); pren. Hmla sa zas odvliekla (Hor.) stratila sa, zmizla
odvliecť dok. 1. csl vlečením dopraviť na iné miesto: Aj drevo zme mu ukradlej, odvľieklej zme mu ho na presrie_ďeďinu (Lešť MK); Sán takú ťarchu nemohél odvléci (Bošáca TRČ); Odvľeče ho na poľo (Remeniny GIR) 2. csl expr. násilne odviesť: Zajaľi ho Ňenci, odvliekli ho do Ňemecka (Bzenica NB); Potom toho učiteľa odvľékľi sťato het (Poltár RS); Nasilu ci ma odvľiekľi do maštaľe, že oňi teho koňa potrebujú (Rajec ŽIL); No a toho Rusa stamaj odvľekľi, ňeznam, dze ho daľi (M. Kazimír TRB)
odvliecť sa dok. 1. expr. s námahou odísť, vzdialiť sa: Ešče sa odvľiékel o_teho buka jakosi, aľe poto_mu už ostatní museľi pomáhac (Rajec ŽIL) 2. jtrenč expr. neúmerne sa predĺžiť (trvanie al. vybavenie niečoho), príliš dlho potrvať: Mvóže sa to aj do Vánvóc odvléci (Bošáca TRČ)
odvliecť [-ie-, -é-] dk čo, koho vlečením dopraviť na iné miesto, premiestniť niečo, niekoho: dali zme Orauczowi, czuo psa od meskiho domu odwliekou, žagdel wina (KRUPINA 1706); widjme potme, gak gedna lewice nan (paholka) upadla a hned zadláwila a krwu zalitého prič odwlékla (VP 1764); odvliekať ndk odsúvať na iný čas, odkladať; predlžovať: prerogo: odkládám, prodlužugem, odwlékám (KS 1763); o. sa dk ťažko, s námahou odísť, odplaziť sa: wssecek se tresjcy na zem sem upadl a do husté krowiny sem se odwlékl (VP 1764); v ten čas (keď cirkevníci po hodoch odišli) teprv farár ze strachu spustíc, ríkal: ,,Chválu nebu! Zrídka vídaný príklad, že sa juž odvlékli! (BR 1785); x. pren neb wecz prinucena welmy gest newdeczna, nahle se zas odwlecze (BV 1652) nemá trvácnosť F. co se odvleče, to neuteče (SiN 1678) čo sa vlečie, neutečie