odvedenec -nca m. kto je odvedený za vojaka, regrút
odvedenec -nca pl. N -nci m.
odvedenec -nca pl. N -nci m. ▶ (prv) mladý muž, ktorý bol na základe povinnosti odvodu a schopnosti vykonávať vojenskú službu odvedený do armády a v deň skutočného nástupu sa stal vojakom: výcvik odvedencov; doručiť odvedencovi povolávací rozkaz; po odvode sa z brancov stávali odvedenci; pluk sa pravidelne dopĺňal novými odvedencami
odvedenec kto je odvedený za vojaka • hovor. regrút • zastar. odobranec
odvedenec, -nca m. ten, kto je odvedený za vojaka, regrút: Odoberali starostlivo a predsa kopa odvedencov rástla. (Fr. Kráľ)