Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odvaliť -ľ! dok.

1. (pre)valením premiestniť, odgúľať: o. balvan z cesty

2. odbiť, odraziť: o. kus steny, o. skalu; expr. o. kus chleba odkrojiť;

nedok. odvaľovať

// odvaliť sa:

1. peň sa o-l

2. neos. z múru sa o-lo

● o-l sa mu kameň zo srdca uľavilo sa mu;

nedok. odvaľovať sa

odvaliť -lí -lia odvaľ! -lil -liac -lený -lenie dok.

odvaliť sa -lí sa -lia sa odvaľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok.

odvaliť -lí -lia odvaľ! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ premiestniť s námahou tlačením, gúľaním niečo ťažké preč z nejakého miesta a obyč. tak niečo uvoľniť: o. balvan na kraj cesty; o. kameň od vchodu do jaskyne; odvalili strom a vytiahli auto na cestu; neos. pod nohami nám odvalilo kus brehu
2. expr. (čo (z čoho)) ▶ oddeliť časť z celku odlomením, odbitím, odrazením: pri sťahovaní o. gaučom kus steny; auto po náraze odvalilo z múru kusy omietky; odvalil si lištu pod nárazníkom; Svižne sa oháňal čakanom a zakaždým odvalil poriadny kus zeme. [I. Kšiňan]
3. hovor. expr. (čo; z čoho) ▶ porušiť celistvosť a niečím ostrým oddeliť časť z niečoho kompaktného, odkrojiť: o. zo šunky; Rozbalil som batôžtek, odvalil kus oštiepka a začal som jesť [...]. [K. Jarunková]; Odvalila mu z pecňa skoro polovicu. [V. Šikula]
4. neos. hovor. expr. (koho) ▶ v dôsledku fyzickej námahy al. vypätia vyvolať únavu, vyčerpanie: odvalilo ma na gauči; toľko robím, až ma odvalilo; na tréningu ma odvalilo; pren. odvalilo by ho to, keby to videl spôsobilo by to jeho pobúrenie, veľké rozčúlenie, pohoršenie
▷ nedok. k 1 ↗ odvaľovať

odvaliť sa -lí sa -lia sa odvaľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok. (odkiaľ; kam; ø) 1. ▶ (o veľkom, ťažkom kuse) uvoľniť sa oddelením od celku, odpadnúť: odvalil sa kus múru, skaly; zo stropu sa odvalilo kamenie; Vtom sa odvalil veľký kus hliny a s rachotom sa zosypal na skalnaté dno priekopy. [V. Zamarovský]; neos. z vrchu sa zrazu z ničoho nič odvalí
2. ▶ premiestniť sa valivým pohybom z nejakého miesta inam: slnečník sa prevrátil pod ťažkým kameňom a odvalil sa od mašiny; Doslova som sa odvalil z lešenia. [P. Dvořák]
3. expr. ▶ (o človeku) celým telom, ležiac al. pololežiac prevaliť sa nabok al. zosunúť sa z niečoho, z niekoho, na čom, na kom je zvalený: o. sa na chrbát a zaspať; odvalil sa z dosky do vody; Hora [chlapisko] sa odvalila od pultu a guľkala sa na svoje miesto k oknu. [R. Jašík]
◘ fraz. akoby sa mu [mlynský] kameň odvalil zo srdca/z hrude veľmi sa mu uľavilo, zbavil sa starostí
▷ nedok. k 1, 2 ↗ odvaľovať sa

odvaľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ premiestňovať s námahou tlačením, gúľaním niečo ťažké preč z nejakého miesta a obyč. tak niečo uvoľňovať: o. balvany, kamene z cesty; o. staré pne v záhrade; pluhy odvaľujú pôdu striedavo doprava a doľava; sám začal o. ťažké pneumatiky a organizovať záchranné práce
▷ dok. ↗ odvaliť

odvaľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovanie sa nedok. 1. (ø; odkiaľ) ▶ (o veľkom, ťažkom kuse) uvoľňovať sa oddeľovaním od celku, odpadať: zo zrúcaniny sa odvaľujú kamene; pri orbe sa pôda odhŕňa a odvaľuje; pren. V súčasnosti sa balvan problémov [so športom] odvaľuje v Banskej Bystrici. [Pc 1998]
2. (odkiaľ) ▶ premiestňovať sa valivým pohybom: pri pohybe dna sa vajíčka odvaľujú od deliacich priehradiek
▷ dok. ↗ odvaliť sa

odvaliť, -í, -ia, rozk. -vaľ dok. (čo)

1. váľaním odstrániť, s námahou odkotúľať, premiestiť: o. skalu, kameň, brvno; pren. mohli by toto od nás odvaliť (Tim.) odstrániť, zbaviť nás toho

● o. niekomu kameň zo srdca zbaviť ho starostí;

2. oddeliť časť niečoho od celku odlomiť: Jano odvalil kusisko žuly. (Rys.)

3. expr. odkrojiť, odrezať: o. kus slaniny; (Ďuro) odvalí kus z okrucha chleba. (Tim.);

nedok. k 1 odvaľovať, -uje, -ujú

|| odvaliť sa

1. (o ťažkých veciach) váľaním sa premiesiť, ťažko sa odkotúľať: kameň, peň sa odvalil; pren. Zástup sa zrazu odvalil (Jes-á) pomaly sa vzdialil.

● odvalila(-li) sa mu (jej, im) ťarcha, kameň zo srdca zbavil(-a) sa veľkej starosti, trápenia ap.;

2. oddeliť sa a s hlukom spadnúť, zrútiť sa: Vtom sa hore z prúďavy blata odvalila skala. (Fel.) (Vlani) sa odvalilo kus zo steny. (Hor.);

nedok. odvaľovať sa

odvaliť dok.
1. csl valivým pohybom premiestniť, odkotúľať (obyč. o ťažkom, veľkom a oblom predmete): Hibaj, odvalímo túto skalu (Mur. Dl. Lúka REV); Iďem odvaľiťi s kripti kemeňe (Návojovce TOP); Ze štiri buki bolo treba odvaľic, čo zavadzaľi (Rajec ŽIL); odvaľic skalu (Dl. Lúka BAR)
2. expr. oddeliť (veľký) kus niečoho, odbiť, odraziť: Zapreu̯ ojom do múru, nuš kus s ňeho odvaľiu̯ (Košťany n. Tur. MAR); To uš si s_teho nového hrnčeka odvaľel ucho? (Rajec ŽIL)
3. csl expr. odkrojiť, odrezať chlieb: Odvaľiu̯ si kus chľeba (Bobrovec LM); Odvalila kruh bialiho chleba (Ratková REV); Odvalev si gaval chleba (Lukáčovce HLO); Odvaľil sebe poradni falat chľeba (V. Šariš PRE); Odvaľil sebe falat chľeba (Dl. Lúka BAR)

odvaliť sa dok. prevalením sa premiestniť, odgúľať sa: Podbiu̯ som skalu s tej strani a ona sa sama odvalila (Medzihradné DK)
F. spraviu̯ to, len abi sa mu od zatku odvalilo (Lutila KRE) - urobil niečo povrchne, len aby sa zbavil povinnosti

odvaliť dk čo váľaním odstrániť, odgúľať, premiestniť, prevrátiť niečo: nesměl sa žáden z njch (pastierov) opowažit ten kámeň odwalitj (MP 1718); Angel Pane z nebe wstupil, kamen od hrobu odwalil (PoP 1723-24);
x. pren on (Ježiš) skrz swau obrisku pohanenj hrissne a nečistoty egypske od nas odwalil (SP 1696) odstránil; neb gestli to (odporovanie zlu) zapowrhugess, bíwá s časem welice weliký kameň na hrob twúg wložen, kterího lidská moc neodvalí (BN 1790) nedokáže sa zbaviť; -ovať ndk
1. čo váľaním odstraňovať, premiestňovať, prevracať niečo: kdiž sa wssecky owce zessli, (pastieri) odwalowali kameň a kdiž sa napogili stáda, zase na wrch studni kameň kládli (KB 1757); emolior: ostrčugem, odwalugem z sylu (KS 1763); Georgius Kubina seno otvaloval (HRANOVNICA 1779-80) prevracal; pren zbavovať funkcie niekoho: demoveo: odwalugem z mjsta, skládam ňekoho (KS 1763)
L. falessnj včitelowé literu Pjsma swateho welice honosý, awssak prawý wýklad dobrého, s starého smyslu cýrkwe na stranu odwalugj (FP 1744) odsúvajú, neberú vážne
2. čo oddeľovať, odlamovať niečo: (pĺtníci) nasse brehy kolmy odvalují, ploty na zahradach nebo i jine užitky hubia (TRENČÍN 1642 E); wolowi welke rohi masar odwaluge (GV 1755)
3. odďaľovať, vzďaľovať, zbavovať sa: amolior: odwalugem, od seba odwracám, oddalugem; amolior: odwalugem, odwracým od sebe (AP 1769)
4. obaľovať, zabaľovať, zakrývať: obuoluo: odwalugi, obwiňugi (CL 1777); odvaliť sa z čoho, od čoho oddeliť sa z niečoho, odtrhnúť sa od niečoho: ta se skala odwalila od hole dost welika (VS 1754); nech len welika skala z toho wrchu se odwali (MS 1758); -ovať sa vracať sa, obracať sa: revolvor: nawracám sa, obracám sa, odwalugem sa (KS 1763)