odvážny príd. kt. sa nebojí, smelý, nebojazlivý; svedčiaci o tejto vlastnosti; op. zbabelý: o pretekár; o. čin, o-e tvrdenie
● o-emu šťastie praje;
odvážne prísl.;
odvážnosť -i ž.
odvážnosť -ti ž.
odvážnosť -ti ž. 1. ▶ vlastnosť svedčiaca o neprítomnosti strachu v nebezpečných i život ohrozujúcich situáciách, odvaha; syn. smelosť; op. zbabelosť: o. toreadorov bojujúcich s býkmi; žasnúť pri záchrane dieťaťa nad odvážnosťou muža; toto zvieratko vynikalo mimoriadnou vytrvalosťou, silou a odvážnosťou 2. ▶ vlastnosť svedčiaca o priamosti, zmysle pre pravdivosť, zásadovosť, o schopnosti riskovať: o. postojov, prejavov, rozhodnutí; o. politických činov; o. kritiky; zbierka zaujala odvážnosťou nastoľovaných tém 3. ▶ vlastnosť svedčiaca o zmysle pre hľadačstvo, objavovanie nového, neovereného, netradičného, nové, prekvapujúce riešenie, neobvyklý a nápaditý spôsob stvárnenia, originálnosť; op. tradičnosť: o. myslenia, konceptu, teórie; o. architektonického návrhu, projektu; prekvapujúca o. nápadu; film získal cenu poroty za originalitu a o. 4. ▶ vlastnosť niečoho, čo prekračuje zaužívané spoločenské normy, tabu: o. ľúbostných scén; o. strihu večerných šiat
odvaha nehľadenie na nebezpečenstvo • odvážnosť • smelosť: dodať si odvahu, odvážnosť, smelosť • kniž. statočnosť • odhodlanosť • kniž.: nebojazlivosť • nebojácnosť: statočnosť, odhodlanosť záchrancov • hovor. guráž: stratiť guráž • bravúra • bravúrnosť (ľahkomyseľná odvaha)
odvážnosť p. odvaha
odvážny príd.
1. ktorý sa nebojí, nepociťujúci strach, smelý, nebojazlivý: o. chlap, o. pilot, o. zlodej, o-i bojovníci;
2. prezrádzajúci al. vyžadujúci odvahu, vykonaný, konaný s odvahou, smelosťou: o. skok, o-a hra, o-a myšlienka, o. plán, o-e tvrdenie, o-e podujatie; o. pohľad (Gráf);
odvážnosť, -ti ž.