oduševnený príd. naplnený oduševnením: o-á tvár, reč;
oduševnene prísl.;
oduševnenosť -i ž.
oduševnenosť -ti ž.
oduševnenosť -ti ž. ▶ silné citové zaujatie, oduševnenie, nadšenie; syn. zapálenosť, zápalistosť: o. a bojovnosť hráčov; entuziazmus a o. v práci; prílišná o. novinára; vždy pomáhal s veľkou oduševnenosťou a radosťou; od lekárov každý očakáva profesionalitu, o. a obetavosť
nadšenie sústredený záujem vyvolaný vnútorným stotožnením sa s nejakou myšlienkou • nadšenosť: príbeh nám vyrozprával s nadšením, s nadšenosťou • zaujatie • elán • oduševnenie • oduševnenosť: robiť niečo s veľkým zaujatím, elánom, oduševnením • nadchnutie • nadchnutosť: nadchnutie, nadchnutosť ducha • horlivosť: jeho horlivosť v práci bola známa • zápal • zapálenie • zapálenosť: umelecký zápal, umelecké zapálenie • entuziazmus: tvorivý entuziazmus • idealizmus: mladí sú naplnení idealizmom • vehemencia: obhajovať niečo s nečakanou vehemenciou • verva: pustiť sa s vervou do práce • vytrženie • extáza (mimoriadne nadšenie): stav vytrženia, náboženská extáza • exaltácia (veľké nadšenie) • fanatizmus (náruživé, obyč. netolerantné nadšenie): športový fanatizmus • expr. uveličenie: je vo veľkom uveličení (Tatarka) • kniž.: zanietenie • zanietenosť: besedovať so zanietením, so zanietenosťou • expr. miazga: cítil, ako sa doňho vlieva nová miazga • kniž.: vzlet • vznet (tvorivé nadšenie): básnický vzlet, vznety mladosti (Kukučín) • kniž. var
oduševnenosť p. nadšenie
oduševnený príd. zapálený pre nejakú vec, naplnený oduševnením, nadšený: o-á tvár, o. mládenec, o. vlastenec; o. spev; Ja som nie oduševnený za tento plán. (Kuk.);
oduševnenosť, -ti ž.