Slovenské slovníky

odťahovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok. 1. (čo (od čoho; kam)) ▶ premiestňovať niečo ťahom, tisnutím, tlačením na menšiu vzdialenosť; syn. odtláčať, odsúvať; op. priťahovať: o. nábytok od steny pri maľovaní, upratovaní; s hrmotom o. stoly nabok; pomaly odťahuje stoličku a sadá si; každé ráno odťahovala závesy a otvárala okná
2. (čo, koho (odkiaľ; kam)) ▶ ťahaním dostávať preč, ďalej od niečoho, odstraňovať: o. mrcinu z dvora; o. mŕtvych vojakov; o. aktivistov z priestoru elektrárne; odťahovanie spadnutých stromov z cesty; nasilu mu odťahovala paplón z hlavy; železničiarska čata odťahovala z koľajníc vrak auta; stroskotanú výletnú loď odťahujú do prístavu
3. (čo (odkiaľ)) ▶ ťahom dávať obyč. časť tela do inej polohy smerom od niečoho, od niekoho: prsník neodťahujte od dieťaťa prstami; odťahovala mu ruky od tváre; Mimovoľne odťahuje hlavu. Trochu aj dlaň, akoby mu bol dotyk nepríjemný. [S. Háber]
4. i admin. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ ťahaním al. odvozom premiestňovať dopravný prostriedok (nepojazdné vozidlo, vozidlo porušujúce zákaz státia a pod.): o. zle zaparkované autá; o. havarované vozidlo z komunikácie; o. starý parník do šrotu; spoločnosť zvýšila poplatky za odťahovanie autovrakov
5. (koho (od čoho)) ▶ nejakým spôsobom získavať na svoju stranu, lákať: o. voličov; ohovárali ho, že odťahuje mládež od práce; od pravidelného pohybu ich odťahujú počítače
◘ fraz. trochu pejor. odťahovať ruky od niečoho nemať ochotu zaoberať sa niečím, podporovať niečo
▷ dok. ↗ odtiahnuť

odťahovať sa -huje sa -hujú sa -huj sa! -hoval sa -hujúc sa -hujúci sa -hovanie sa nedok. 1. (odkiaľ; kam) ▶ vzďaľovať sa od od niečoho, odchádzať, posúvať sa: o. sa na kraj postele; má tendenciu o. sa od volantu; [...] všetci sa odťahujeme od okien k dverám. [L. Ťažký]
2. (od koho, od čoho; ø) ▶ celým telom al. jeho časťou plynulo sa odkláňať, vzďaľovať od niekoho, od niečoho na znak nevôle, obáv, nepríjemných pocitov: inštinktívne sa o. od nepríjemného spolubesedníka; dieťatko sa pri dojčení odťahovalo od prsníka; ľudia sa od neho odťahujú, lebo je neumytý a zapácha; Vonkoncom sa neodťahovala, keď si ju v tanci pritískal. [J. Sedlák]
3. (od čoho, od koho) ▶ zámerne sa vyhýbať niekomu, niečomu, čo je z pohľadu hovoriaceho nepríjemné, neželateľné: o. sa od funkcií; začal sa o. od najbližších; neodťahuje sa od žiadnej roboty; potom som si však spomenula na maminu radu, aby som sa neodťahovala od kolektívu [K. Gillerová]
▷ dok. ↗ odtiahnuť sa

odtiahnuť -hne -hnu -hni! -hol -hla -hnuc -hnutý -hnutie dok. 1. (čo (od čoho; kam)) ▶ premiestniť odniekiaľ niečo, niekoho ťahaním, tisnutím, tlačením, obyč. na menšiu vzdialenosť; syn. odtlačiť, odsunúť; op. pritiahnuť: o. stoličku od stola; o. skrinku od steny; o. nákladný čln remorkérom do prístavu; o. záves, záclonu op. zatiahnuť; o. hrniec na kraj sporáka; pristúpil k dverám a odtiahol závoru; Prekvapene som odtiahla pohár od úst. [Z. Šulajová]
2. (čo, koho (odkiaľ; kam)) ▶ ťahaním dostať preč, ďalej od niečoho, odstrániť: o. z cesty vyvalené stromy; náhlivo odtiahla dieťa z vozovky; bezvládne telo odtiahol do húštiny; zranených obviazali a odtiahli do lesa; muža odtiahla manželka za ruku preč; Spolužiak závistlivo máva, kým ho mama neodtiahne domov. [Sme 1996]
3. (čo, zried. koho (odkiaľ; kam)) ▶ ťahom dať obyč. časť tela do inej polohy smerom od niekoho, od niečoho; op. pritiahnuť: pri cvičení skúste ruku mierne o. od tela; odtiahla dcérku od prsníka; neodtiahol hlavu, keď ho pobozkala; odtiahla si dlane z očí a zbadala darček; Junta vyľakane odtiahne prsty od klávesnice. [S. Lavrík]; zo žiadneho súboja [futbalista] nohu neodtiahne [Šp 2009]
4. i admin. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ ťahaním al. odvozom premiestniť dopravný prostriedok (nepojazdné vozidlo, vozidlo porušujúce zákaz státia a pod.): o. havarovaný kamión žeriavom; o. poškodené plavidlo do prístavu; o. lietadlo na odľahlú časť letiskovej plochy; niekoľkokrát mu odtiahli auto spred domu; úhrada za odtiahnutie auta; Tak čo s vami? Mám vás odtiahnuť do Piešťan? [R. Čižmárik]
5. (kam; ø) ▶ hromadne sa premiestniť, odísť na iné miesto: vojaci nad ránom odtiahli z mesta; Cirkus Orlando odtiahol do vnútrozemia cestou na Krupinu. [L. Ballek]; Kurucké vojsko odtiahlo na čas spod Oravského zámku. [A. Habovštiak]
6. (koho (od čoho)) ▶ nejakým spôsobom získať na svoju stranu, zlákať: o. mladých ľudí od vysedávania pri počítačoch; o. voličov iného kandidáta na kandidátke
7. hovor. expr. (ø; kam) ▶ opustiť nejaké miesto chôdzou al. dopravným prostriedkom, odísť; syn. zmiznúť, stratiť sa: policajná hliadka odtiahla; tešili sa, že odtiahol; Keď vyhral [hráč], vždy odtiahol domov. [V. Šikula]; Po tých slovách obidvaja odtiahli. S pocitom prehry sa odobrali do klubu. [L. Ondriš]
▷ nedok. k 1 – 4, 6 ↗ odťahovať

odtiahnuť sa -hne sa -hnu sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnuc sa -hnutie sa dok. 1. (odkiaľ; kam) ▶ premiestniť sa trochu ďalej od niečoho, ustúpiť; syn. odsunúť sa, odstúpiť sa: o. sa odo dverí, od okna; o. sa k stene; Tóni šťastne vhupol do postele a odtiahol sa na nepostlatú časť. [A. Hykisch]; chlapi, čo sa odtiahli z dosahu kováčových iskier do tmavších kútov, obrátili hlavy [P. Jaroš]
2. (od koho; ø) ▶ celým telom al. jeho časťou plynulo sa odkloniť, vzdialiť od niekoho na znak nevôle, obáv, nepríjemných pocitov: hanblivo, odmietavo sa odtiahla od muža; Radšej som sa od nich [spolužiakov] odtiahol, aby náhodou aj mňa nezačali spovedať. [V. Šikula]
3. (od čoho, od koho) ▶ zámerne sa vyhnúť niekomu, niečomu, čo je z pohľadu hovoriaceho nepríjemné, neželateľné: nechcel sa o. od verejných povinností; v istom veku sa odtiahol od ľudí [V. Šikulová]; Aj kedysi horliví gardisti usilujú sa odtiahnuť od spolupráce s nemeckými ochrannými komandami. [A. Baláž]
▷ nedok. ↗ odťahovať sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dištancovať sa vedome sa nezúčastniť na istej činnosti, nemať spoluúčasť pri niečom • zachovať odstup: dištancovať sa, zachovať odstup od politiky • odtiahnuť sa • odpútať sa: odtiahol sa, odpútal sa od pochybnej spoločnosti

odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa • pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostola • zobrať sa • vziať sa (preč): urazený sa zobral preč • zried. ubrať sa • hovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranou • nár.: tajsť • taísť: zabavili sa a tašli domov • vzdialiť sa • hovor.: odskočiť (si) • odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviska • odpojiť sa • odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojili • odstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od obloka • odpochodovať • hovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnosti • odtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dediny • hovor. expr. odvandrovať • expr.: vypratať sa • odpratať sa • odkapať • odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahlo • odsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábava • expr.: spakovať sa • pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč! • hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnoci • fraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolo • trocha pejor.: odtrepať sa • odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali? • ujsť • utiecť (tajne odísť): ujsť z domu • expr.: zdúchnuť • zdupkať • fraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa • stratiť sa • zried. odtratiť sa • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzky • expr.: odkradnúť sa • vykradnúť sa • ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť • vyšmyknúť sa • expr. uvrznúť • expr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izby • expr.: odplaziť sa • odliezť • odplúžiť sa • odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa • utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samoty • hovor. expr.: odprášiť • odpáliť • odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať • odfrknúť • odfučať • odfrnknúť • odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdil • odfárať • zastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať • odcválať • odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať • odrapčať • odhrkotať • odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčal • expr. odvliecť sa • hovor. expr.: odterigať sa • oddrgáňať sa • odredikať sa • odrepetiť sa • odteperiť sa • odťarbať sa • odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domov • expr.: odknísať sa • odkolísať sa • vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa • odkľuckať sa • odkrivkať • vykrivkať • odkyvkať sa • vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať • odcapkať • odťapkať • odťupkať • oddrobčiť • odbadkať • odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa • odšúchať sa • odšmochtať sa • odšmotkať sa • odšmatlať sa • odčaptať sa • odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať • odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať • poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1

odpočítať 1. matematickým úkonom odobrať z istého množstva nejakú časť • odrátať: zo sumy treba odpočítať, odrátať sto korún • mat. odčítať • zastar. odtiahnuť: sčítanie a odčítanie • odpísať (zapísať na písomných dokumentoch ako mínus): to vám z ceny odpíšem • kniž. substrahovať

2. p. spočítať 3. p. odhliadnuť

odsunúť 1. o kúsok niečo premiestniť (posúvaním, tisnutím, ťahaním, tlačením) • odtisnúť • odtiahnuť • odtlačiť: odsunúť, odtisnúť stoličku od stola; odtiahnuť záclonu; odtlačiť kôš s ovocím • odsotiť • odstrčiť (strkaním): chlapca v rade odstrčili • odstaviť: rebrík odstavil ďalej od okna • hovor. expr. odšupnúť: odšupnúť stolček spod nôh • expr. odkopnúť (nohou prudko odsunúť) • odhrnúť (hrnutím odsunúť): odhrnúť zavadzajúce vetvičky • zasunúť (odsunúť k niečomu): zasunúť stôl k stene • poodsúvať • poodtískať • poodťahovať • poodtláčať • poodstrkovať • poodhŕňať (postupne, viac vecí)

2. p. odviezť 3. p. odložiť 1, 3

odtiahnuť 1. ťahaním premiestniť (o kúsok, ďalej) • odsunúť • odtisnúť: odtiahni, odsuň, odtisni stoličku od stola • zatiahnuť (dať na iné miesto): zatiahnuť auto do garáže • odmyknúť (oddialiť prudkým pohybom, myknutím): odmyknúť ruku od horúcej pece • odtrhnúť (prudkým, rýchlym pohybom): odtrhla ruku a odtiahla sa • poodťahovať • poodsúvať • poodtískať (postupne, viac vecí)

2. p. odvrátiť 1 3. p. odísť 1 4. p. odpočítať 1

odvliecť sa expr. s námahou odísť • expr. odťarbať sa: zoslabla, ledva sa odvliekla, odťarbala k autu • hovor. expr. odštrachať sa • expr.: odteperiť sa • odterigať sa • odredikať sa (obyč. s bremenom) • expr.: odplaziť sa • odplúžiť sa (s námahou a nebadane, ticho) • expr.: odtackať sa • odkrivkať • odbadkať sa (s námahou a tackajúc sa, krivkajúc): starenka sa odtackala, odkrivkala domov • expr.: odšúchať sa • odšuchtať sa (pomaly, šúchavým krokom) • odtiahnuť sa (pokorne, urazene a pod.): odtiahla sa do kúta

odvrátiť 1. obrátiť iným smerom • odkloniť: odvrátiť, odkloniť hlavu, zrak • odpútať • odviesť • odtiahnuť (pozornosť, záujem a pod.): odpútať, odviesť pozornosť od pijatiky; odtiahnuť od štúdia niekoho

2. spôsobiť, aby sa neuskutočnilo niečo zlé, nepriaznivé • zabrániť • zamedziť: odvrátiť blížiacu sa pohromu, zabrániť hroziacej povodni; zamedziť nešťastiu • prekaziť • predísť (včasným zákrokom znemožniť uskutočnenie niečoho): prekaziť plány, predísť infekcii • kniž. zažehnať: zažehnať nebezpečenstvo požiaru • poodvracať (postupne, viac vecí): poodvracať hroziace nebezpečenstvá

potiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť šnúru • myknúť • pomyknúť • šklbnúť • pošklbnúť • trhnúť • potrhnúť (prudko potiahnuť): myknúť, šklbnúť dievča za vlasy; nepokojne potrhol, trhol reťazou, povrazom, opratami • poťahať (niekoľkokrát potiahnuť) • expr. pokvákať: pokvákať dievča za vlasy

2. ťahom premiestniť trocha ďalej • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť skriňu do rohu • posunúť: posunúť vozík • odtiahnuť • odsunúť (odniekiaľ) • popoťahovať (niekoľkokrát, na viacerých miestach): popoťahovať si nohavice

3. prudko nabrať nosom al. ústami do seba (obyč. vzduch, dym a pod.) • vtiahnuť • vdýchnuť: s rozkošou potiahol, vtiahol do seba cigaretový dym; mocne vdýchol vzduch nasýtený ozónom • smrknúť (potiahnuť nosom hlien): uplakaná ešte dva-trikrát smrkla, potiahla

4. dať na povrch poťah, povlak, tenkú vrstvu niečoho • povliecť • obtiahnuť: potiahnuť, obtiahnuť nábytok kožou, plyšom; vankúš potiahnutý, povlečený saténom • pokryť: výrobok pokryť ochrannou vrstvou

5. p. zaviať 1 6. p. ukradnúť 7. p. zaspievať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

odtiahnuť, -ne, -nu, -hol dok.

1. (čo) ťahaním, potiahnutím premiestiť, presunúť, odsunúť: o. stolec, stoličku, lavicu, o. záclonu, o. kypiacu polievku;

2. (čo, čo od čoho, od koho) pomaly vzdialiť: o. ruku; Privítal ich, neodtiahnuc od úst pipku. (Pláv.); pren. neodtiahne ruky od Miloša (Tim.) neprestane sa o neho starať, neprestane ho podporovať;

3. (koho kam) ťahaním oddialiť, odviesť: o. niekoho stranou, odtiahli ma od brata; Poliak ho odtiahol nabok a tisol mu peniaz do dlane. (Taj.)

4. (čo, koho od čoho, od koho) odvrátiť, odvábiť, odpútať: Koľko on (Tomášik) knižkami národa prebudil, od pijatiky odtiahol. (Taj.) Našu pozornosť od nej odtiahla smejúca sa Mariana. (Šolt.) Mníchovské večery nevedeli (Hanuľu) odtiahnuť od študovania. (Al.)

5. odísť na iné miesto, preč, vzdialiť sa: Vojská dávno odtiahli. (Chrob.) Obyvatelia odtiahli nevedno kam. (Žáry)

6. (čo) oddialiť, odložiť, odsunúť uskutočnenie niečoho na neskoršie: I pohreb by sme boli odtiahli, keby bola sľúbila, že príde. (Kuk.)

7. tech. (čo) premiestiť odťahom určité množstvo kvapaliny: o. šťavu;

8. zastar. (čo od čoho, z čoho) odpočítať: Treba najprv istý počet z daného odtiahnuť a potom sa opýtať, koľko by ostalo. (Šolt.);

nedok. odťahovať, -uje, -ujú

|| odtiahnuť sa

1. (bezpredm. i od koho) trochu ustúpiť, odsunúť sa, odtisnúť sa: Keď ju chceli pritiahnuť, ona sa odtiahla. (Kuk.) Začervenala som sa a odtiahla sa od neho. (Tim.); pren. Keďže každý svoje dávate, neodtiahnem sa ani ja (Dobš.) neodmietnem, dám i ja.

2. (kam) odísť, vzdialiť sa: o. sa do kúta; o. sa do samoty (Tim.); Dzuriak zvesil nos a odtiahol sa za vrátka. (Fr. Kráľ); pren. Hory sa akosi odtiahli do diaľky (Urb.) zdá sa, že sa vzdialili.

3. (od čoho) nezúčastniť sa na niečom, vyhnúť sa niečomu (obyč. nejakej práci, povinnosti): Odtiahol sa od práce. (Šolt.) Otec sa od všetkého odtiahol. (Kal.)

4. odsunúť sa na neskoršie, oddialiť sa (v čase): Nech sa majáles odtiahne o jeden týždeň. (Tim.);

nedok. odťahovať sa

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

odtiahnuť dok.
1. csl ťahaním premiestniť, odsunúť: Už vre mľieko, oťiahňi ho! (Košťany n. Tur. MAR); Troška som oťťáhla stól (Lapáš NIT); Já sen sa na bruchu ottáhól do reži (Blatné MOD); Oťejhňi si ruku, ľebo ťa udrie (Kociha RS); Otcahnul stul (M. Zalužice MCH); Už do tej pivňici zme (kvasenú kapustu) tam otcahľi (Baldovce LVO)
2. csl ťahaním odviesť, odviezť: Oťiahla som ho (teľa) krave gu preňim nohám, žebe si ho oľízala (Čelovce MK); Ottáhni trocha ten vozík! (Val. Belá PDZ); Mosíte ottáhnút s tím vozom (Bzince p. Jav. NMV); Occahľi ho nabok (Sobrance)
3. ťahom (cez hever) odobrať (mušt, víno ap.) zo suda: Ako začalo víno kisnúť, ľen ťi začalo hučaď a museu̯ son oťiahnuď zo suda vari peď ľitrou (Pukanec LVI); Ottáhóv muštu ze suda z heviérom (Trakovice HLO); Prví je vískoček, takí smradlaví liéh, toho sa ottiahne liter lebo dva, to neni dobre miešac, potom ceče sľivovica (Beluša ILA); Kedz vino uceka z hordova, śe ocahňe, či z lopovom, či z gumu (Trnava p. Lab. MCH)
4. uvoľniť niečo zatiahnuté, odskrutkovať: ottáhnut šrófik (Radošina NIT); oťáhnud vreteno na preši (Tesáre TOP)
5. expr. odísť, vzdialiť sa; premiestniť sa: Aľe potom Rusi útočiľi silno, tag zme oťaľ oťiahľi zase ďaľej (Valča MAR)
F. otťáhel ze psú hanbú (Bošáca TRČ) - utrpel zahanbujúcu porážku, neuspel
6. sor pominúť, prestať (o peknom počasí): Keď bol pekní čas, za dva tížňe uťekaľi ľuďá stamoťeľ, no aľe ak čaz oťáhol, aj mesác tam ľuďá šiplaľi (Tvrdošín TRS)
7. sor, novohr zvýšiť, zostať, ušetriť: Ag oťťáhňem čas, tag vám to urobím (Krivá DK); Aj ten sa veľa oťejhňe, veď_e paprčina dobrá na kúreňej (Turíčky LUČ)

odtiahnuť sa dok.
1. vyhnúť sa niečomu, nechcieť niečo robiť: Marija še i u roboce znala najvecej otcahnuc - mi mušeľi i dojic, a vona ľem śviňi karmila (Brezina TRB)
2. minúť sa, uplynúť (o čase): Aj tak sa čaz oťiahou̯ a vlak ňikoho ňečaká (V. Lom MK); Ďeň sa nám otťiahou̯, zamrkľi zme na poľi (Mošovce MAR)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

odťahovať, odťahovať sa p. odtiahnuť

odtiahnuť [-ia-, -á-] dk
1. čo ťahaním, potiahnutím premiestniť, presunúť, odsunúť niečo ďalej: obecny ohen se udussuge, kdiž se mu driwy odtahne anebo wodu polege (Le 1730); čymnahle ruku swau spod kamena odtáhneme, hned welmi lechko padne dole kamen (PP 1734); zďe odťáhnúc swúg sslár, odewrením obličagem mlúwila (BR 1785) odhrnúc;
x. pren na cesti omilne od Boha gsy wistupil, odtahni nohu swau, nawrat se (SK 1697) nepokračuj v započatom
2. koho od koho, od čoho, čo od čoho, koho ťahom, ťahaním oddialiť, oddeliť niekoho od niekoho, niečo od niečoho, niekoho: instansa za wlasi tiahal obema rukama nazadok tak mocne, že ho Kosstjalowie Palko za dobry čas od neho odtjahnuty nemohol odtrhnúť; Gyuro Harmatancz instansa obydwama rukama ruwal, ktereho potomne Kosstjalowje Palko odtjahol (D. JASENO 1732); kabát nemóhl od plecú odtáhnut (PT 1778) sňať, zvliecť; z timito drewkami se messtek od tela tak odtahne, že se žilky, ktere od obliček a od hrubých žilách pricházaju, natáhnu (VOv 1779);
x. pren y od nas sprawedlnost swau ňeodťahnete (PT 1796) neprerušíte
3. koho kam ťahaním odviesť, oddialiť niekoho niekam: jemu (kráľovi Sedeciášovi) očy neprjtel wyklal a w putách do wezeny odtáhel (PrW 1780)
4. (o vojsku) hromadne odísť: abys mel (cisár) odtáhnúti od zámku Sigoty, musí nám ho poddati, pán Zríni skapati (ASL 1684/ 1705)
5. koho od čoho zbaviť niekoho niečoho, účasti na niečom: aby te od nebe mohel odtahnuti (GŠ 1758); od kterég (rady) sprawedliweho powáženy mna hlúpe prchliwy wek odtáhl (PT 1778)
6. práv koho od čoho zbaviť trestného stíhania niekoho:
L. otec muoz sweho syna od prawa odtahnuty (ŽK 1473) vykúpiť
7. mat čo od čoho odpočítať, odrátať niečo od niečoho: kdy se jedna summa od druhei odtahne (V. BOCA 1591); poneyprw 17 funtůw odtáhni od 93 funtůw (LU 1775); keď sa exit od introitu odtáhne, zostava reštancia fl 1666 tur 6 gr 3 (TISOVEC 1790 CM)
8. čo (od koho) odstúpiť, upustiť od niečoho, zriecť sa niečoho: ruka a gazyk by se nehnuli, kdyby Buch odtahnul moc swogu a čynliwosť (PP 1734); zide y pohany widice slunce zatmene a zem se tresicu w cas prehorkeho umuceni Krystoweho, odtahli ruki swe od sweho mordarskeho skutku (MS 1758); retrahere se: odtahnúti seba, opústiti wec (KS 1763);
x. pren negeden otecz a matka nagdu sa wgedno w pekle ne pre yne, len že srdce od Boha odcahli (SJ 1770)
9. koho od čoho, koho odpútať, odradiť, odvábiť niekoho od niečoho: že gu Bůh skrze swé dobre wnuknutj častokrate od swetského žiwota odtahnutj chtěl (RW 1702); blaznywost by byla, kdyby nás té krásy od Boha odtáhly (PP 1734); ktere uzdraweny (Malchusovho ucha) malo ukrutnych Židuw malo (!) od zleho umislu od lapany Krista odtiahnuty (WS 18. st)
10. čo odložiť, odsunúť uskutočnenie niečoho na neskorší čas: pani oficiera predepsani toho času mojej žiadosti neodpirali, ale na dalej odložili, čo sa až dosavad odtiahlo (BOCA 1685 CM) trvalo; učinil byskup towarissy swému woleni žiwota, gestli by se gemu libilo smrt na dalég odtáhnut (PeP 1771); gsy ty (Boh) bič tweho trestanj skrz twe milosrdenstwi zas odtahel (PK 1782); odťahovať ndk
1. k 1: od domu Sskadroweho precz odtyahowal (s. l. s. d.); retrahere, recedere: odtahowati (PD 18. st)
2. k 2: Pavlovicz Gyuro instansa za wlasy z neho (z Harmatanca Ištvána) odtahowal (D. JASENO 1732); Lobodass Mattyass od Stehlika odtahowal (hofiera) (MARTIN 1734);
x. pren gus od jeruzalemskeho diwadla zasteradlo odtahuge cirkew swata a celemu umučeny Kristowemu bolestnu cestu činy (KP 18. st) odhaľuje, odkrýva jeruzalemské udalosti
3. k 5: proč tě techdy má nekterych lidy zlý žiwot odťahowati od takoweho spasitedlného bratrstwj a towaristwj (SPo 1690); diabel clowekowi rozum castokrate prewraca, wulu nassu od dobreho odtahuge (MS 1758); nebo statek a bohatstwy od kralowstwj nebeskeho odtahugi (CS 18. st)
4. k 6: protoz Wassy Milostj prossime, bi ste nassemu prawu teho czloweka neodtehowaly a geho nepotupowaly (ŽIAR n. H. 1578)
5. k 7: tento spusob premeneny nazywa sa rozdelowat a prwnj odtahowat; odtáhowat znamená od datég počty druhú datu počet odbyrat (PrP 1780)
6. k 8: neodtahuge (Boh) od nas swogu milosrdnu ruku, hogi nas, gdis sme nezdrawe (SJ 1794)
7. k 9: časte čtenij kných pobožných pilně wztahuge jazjky od reptany, odtahuge srdce od zawisti (SK 1697); krasa ginssich žien mnohe srdca a misli nespokogne čini, od dobreho odtahuge (MS 1749); žádnému seba s prewelikym pratélstwjm (človek) nech nezawazuge a neobwazuge, ktery (priateľ) by ho od Boha odtahowati mohel (BlR 18. st);
x. pren ach, čo ma zaneprázdňugess, o slunce, které nastáwás, od líbežnegsého Slúnca ma odťahugícé! (BN 1790) o Bohu
8. k 10: toto (riešenie) že by se nieotahowalo na daleky termin (PODSITNIANSKA 1602); wasse wec gest na mu hodinku čekati, ne abych ga kwuly wassj hodiny me menil, odtahowal a pretahowal (ZA 1676); powolane gsau baby meske, kterym se widal rozkaz, aby žadna s krstom neodtahowala do tretiho dne (PONIKY 1793) neotáľala;
x. pren onj naglepssie wedia, gako a prečo sudelj Nemecskaiho na tolko, že se až dowčilegssku odtahuge tato wecz (BRATISLAVA 1741); dobre sa ty stalo, Heli, ponewačz sy ty odtahowal prut trestany (WS 18. st) netrestal
9. čo odvádzať (vodu): erivo: wodu odwáďám, odtahugem (KS 1763); odtiahnuť sa dk
1. od koho/čoho vzdialiť sa od niekoho, niečoho, odísť niekam: nelen dalece od neho se odtahel, ale welmy horliwe proti nemu pissyc (DuH 1723); ktery (Fridrich) gakžto král do Polskeg se odtáhnul; pastyr, gesly nekoho sdaleky uhlyda, od stada se otáchne (KrP 1760); lyd chtél Krysta Pána králem učinit, ale on odtáhnul sa a odporowal hodnosty tej (PrW 1780);
x. pren wisoké wrchi a hór wrchowiská dalég se odtáhli zahrúžené w oblakoch (PT 1778)
2. o čoho vyhnúť sa nej. povinnosti: kdo se od takoweho pohrebowany odtgahne bez značyteg pryčyny, mysto pokuty 50 penezi polozyt musy; ktery pak (cechmajster) bez hodnowerneg mluwy sa od takoweho zhromaždeny docela odtgahne, na geden zlaty pokutowany bude (CA 1700); kdokolwek se od teyto powinosti odtahne (HRANOVNICA 1782)
3. od čoho zbaviť sa niečoho, dištancovať sa od niečoho, zanechať niečo: o, hrissniku, bratre mug, odtahni se od wsselikeg neprawosti (MS 1758); secretus a voluptate: odtahel seba od rozkossi (KS 1763); odťahovať sa ndk
1. k 1: (poddaný) se nektery z odbitku pre nedostatek odtahowal (PODTUREŇ 1772); (more) chrosne se zbúryce, urazené na skali z ukrutnym rozdelené zwukem odtud odtahowalo se (PT 1778); ale ona (panna) z ňegakú ďenglawú ucťiwosťu odtahowala seba (BlR 18. st)
2. k 2: že bi se (Michal Srnka s Mackom) neotehowal tak welmy spolu se zeity (D. ŠTUBŇA 1595) sa nezdráhal; město od toho se neodtěhuge, než ho y we wssem swobodj y počty geho byti sprawedliwe vznawa (RUŽOMBEROK 1598); abi w take weczi (!) poddanj trydworski na prokuratora platit (!) nemnoho se a communi bono neodtyahowali (TEPLICA 1638); (Gortulani Jánoš) czo gak by newykonal aneb termin zamesskal, od skladanj penezy sa odtahowal (ORLOVÉ 1735); ponevač se my neodtahujeme od toho, aby sme nebyli na pomoci mestečku (PÚCHOV 1742 LP)
3. od čoho, koho odvracať sa od niečoho, niekoho, odvrhávať, zavrhovať niečo: s té pričiny nemalo se gich odťahuge od tohoto pobožného bratrstwj (SPo 1690); tak do osydel samy seba uwadzagj, že se od naučenj kunsstu dobre umriti odtáhugj (SK 1697); mnozy z lyďy neb celkom neb welku častku odtahugu se od sweta tohoto rozkossách a wolnostech pre bazen Boha (PP 1734)

Zvukové nahrávky niektorých slov

odtiahnuť:

^→speex ^→vorbis

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

sa zohla a odtiahla ≈ se baissa et tira

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a ruky sa odtiahli ≈ a ruce se odtáhly
Frank sa stačil odtiahnuť ≈ Frank se stačil odploužit
Odtiahne ruku z jej ≈ Odtáhne ruku z jejího
Odtiahol som náklad z ≈ Odtahal jsem náklad z
Potom sa odtiahla a ≈ Pak se odtáhla a
sa Vilo a odtiahol ≈ se Vilda a odtáhl
stráž odtiahla na chodbu ≈ odtáhla stráž na chodbu
za ruku a odtiahla ≈ za ruku a odtáhla
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a odtiahla ho do ≈ and tugged him into
a odtiahol ho do ≈ and pulled him into
a odtiahol ho za ≈ and pulled him behind
a odtiahol ju do ≈ and dragged her into
odtiahla a spýtala sa ≈ pulled back and asked
sa odtiahol a kapitán ≈ recoiled and the captain
ústa a odtiahol ho ≈ mouth and dragged him

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu