odtiaľto zám. ukaz. príslov. ukazuje al. odkazuje na východisko deja v blízkosti podávateľa, stadiaľto: poďme o. preč! o. je do mesta veľmi ďaleko
odtiaľto, odtadiaľto zám. ukazovacie príslovkové
odtadeto ↗ odtiaľto
odtadiaľto ↗ odtiaľto
odtiaľto, zried. odtadiaľto, odtadeto zám. ukazovacie príslovkové ▶ ukazuje al. odkazuje na konkrétne miesto, ktoré je východiskom deja, al. na začiatočnú hranicu v danom priestore v blízkosti hovoriaceho, z tohto miesta; syn. stadiaľto: neďaleko o. sme bývali; o. vidno na koniec dediny; o. nebudete dobre počuť; ako sa o. dostaneme domov?; deti to o. nemajú ďaleko do školy; zmizni o.!; hneď by som o. odišla ◘ fraz. nie je odtiaľto nežije v kraji al. nepochádza z mesta, z dediny, regiónu, krajiny ako hovoriaci
odtiaľto ukazuje al. odkazuje na východisko deja v blízkosti hovoriaceho; z tohto miesta • odtadeto • odtadiaľto: odtiaľto, odtadeto, odtadiaľto povedie cesta • stadeto • stadiaľto: stadeto, stadiaľto sa ta nedostanete • hovor. stuodtiaľ: stuodtiaľ musíme čo najskôr zmiznúť • hovor. tuodtiaľ: tuodtiaľ začnú kopať jarok
odtiaľto prísl. z tohto miesta: Odtiaľto sa mohol (oblohy) skoro dlaňou dotknúť. (Švant.) Odtiaľto sa rozbiehajú železnice na všetky strany. (Fr. Kráľ)
odtiaľto, odtiaľtok i odtuľto zám. ukaz. príslov. (oťa̋tok, otáto, otceľto, ottelto, oťelto, oťejtot) strsl, zsl ukazuje al. odkazuje na východisko deja v blízkosti podávateľa, stadiaľto: To bol takí kus, jako ottáltog na rínek (Val. Belá PDZ); Aľe on bou̯ rodák tu oťelto (Bobrovník LM); Aj oťa̋tok tam robí velé ludží (Revúčka REV); Ňech sa ľen oťuľto višopem (Blatnica MAR); Oťejtod bou̯ aj on (Málinec LUČ); Otáto išieu̯ volajakí rechtor (Koválov SEN); Žena najstaršiého sina, ona je neni ottálto (Skalka n. Váh. TRČ); Ottelto uš lachko trafíte na Turú (Myjava); Kedz chceš abi sme boľi kamarádzi, or ľen otceľto - poceľto (Brvnište PB)
odtuľto p. odtiaľto
oťätok, otceľto p. odtiaľto
otáto p. odtiaľto
otejtot p. odtiaľto
otelto p. odtiaľto
ottelto p. odtiaľto
odtiaľto [-ia-, -á-], odtuľto prísl odkazuje na uvedené miesto ako na východiskový bod určenej vzdialenosti, od toho(to) miesta, stadiaľto: a tak tomuto domu tu pocztywost zeby daly wedle obyczege starodawneho a odtulto wygednawaly hotar w pastwe (H. MIČINÁ 1611); ponewacz venditor Georgius Janacz odtulto wandrowati musel (ŽILINA 1699); poďme preč, Ivan, odtialto (PV 18. st); odegdi odtalto ve gmeno Odtcza, kteri teba ustanowil a predstanowil (ET 18. st)