odtiaľ [-iaľ, -áľ, -eľ], odtuľ prísl
1. odkazuje na uvedené miesto ako na miestne východisko deja, stadiaľ, odtadiaľ: wje-ly swedek, gak odtel nawraticze gse pan richtar, pod domem pana Samuel Denesa zastawil; na ktere sspatne slowa nisst neodpowedal pan richtar, len ze se odtul nawratil (SKALICA 1687); (p. Záturecký) odtgal odissgel, mrmrúc, domou (ZÁTURČIE 1755); wozy pre drewo do hor Klatoweg Nowegsy posilawaly a drewo potrebne odtul wozity daly (V. JACOVCE 1756); že by se pani grófka potom pohorssila; dobrowolne odtial wissli (BELÁ 1779); Adam Zemančik do aresstu uwrhnuty, odtal utjekol (L. JÁN 1786)
2. odkazuje na uvedenú vec ako na zdroj (pôvod) niečoho, z toho, stadiaľ: ga nemecky newym, any morawsky a gako vendeg ze my mezy cudym narodom tak daleko, sak otel by nykdy me oslobodeny nebolo; hto by otel solycytoval anebo na mna starost mal (s. l. 1694); o tom dobre vie a to odtul swedek vie, ponevacz hnetki o dva neb tri roky tize zeme na pana Gosztony Palovu stranu oral (BOŠANY 1748); pltnycy s tymže Danielom Galim mito sprawowaly, a to syce odtgal wge, ponewač fatens často dolu Wahom s pltamy chodyl (PÚCHOV 1750); to pak odtul znamo gest swedkowy, že wozy takowe u swedka noczowawaly (V. JACOVCE 1756); ach, Milosztz, ach, Velká lászka, hliboká Lyutovnosztz boszká, daj, abi sme to spoznali i odtely śivot tsekali (RSP 1758)
3. odkazuje na uvedený dej ako na príčinné východisko iného deja, z toho (dôvodu), preto: a ottely nye tromi vsechmohútzé, alye jeden Vsechmohútzi. Tak Buóh Otezetz, Buóh Szin, Buóh Duch sveti: a zato nye tromi Bohove, alye jeden Buóh (MCa 1750); se bi svete bulo manselsztvo, szpatruje se odtel, se ho szám Buh usztanovil kedy Adama sz Evu vjedno oddal a szpojil (AgR 1758)
odtuľ p. odtiaľ