odtáčať p. odtočiť odtad, odtade, odtáď prísl 1. odkazuje na uvedené miesto ako na miestne východisko deja, odtiaľ, stadiaľ: ten duom y take ginssy wieczy pan ma propustiti wedle sedlaczkeho woleni, a gestli to neudiela, on odzene y z druhym odtad (ŽK 1473); wie-ly (svedok), ze roku 1753 w zime Morecz Jano w hagi drewo rubal, (ktoré) ottad wiwiezol (KOLÁRE 1755); (kto sa chce utopiť) nech sa utopi, nech sa zalege, ga ho odtat newitahnem (MS 1758) 2. vyj. miesto, z ktorého niekto al. niečo pochádza, z toho miesta, odtiaľ: item Waczlaw Czernanski tez odtad, magicze let 30, wyznal pod prysahu (s. l. 1576 E) 3. odkazuje na uvedené miesto ako východiskový bod určenej vzdialenosti, od toho(to) miesta, odtiaľto: a odtad smi sie brali do Bytcze (BYTČA 1484 SČL); pred wčzeragskem okolo Radossna czely den tam Turek y w Radossny messkal, ay odtade pressel az do Lehoty (TRENČÍN 1663) 4. odkazuje na uvedený dej ako na príčinné východisko iného deja, z toho (dôvodu), preto: odtáď čokolwek zlého wimluwím aneb učiním, to wšecko sebe spíšem (DS 1795)