odtud, odtúď prísl čes 1. odkazuje na uvedené miesto ako na miestne východisko deja, odtiaľ, stadiaľ: a potem sem ia ssel odtud precz (RAKOĽUBY 1575); wstúpil gest (Kristus) na nebesa k Bohu swému otcy, odtud žiwé y mrtwé prigýt má súdiťi (CC 1655); tam jsem v ten ďeň též na spúsob velkího vezňa bila držaná, odtúď pak v noci zas dalšéj odeslaná (BR 1785) 2. vyj. miesto, z ktorého niekto al. niečo pochádza, z toho miesta: pocžet chmela, ktery se pri špitaly w zahrade urodil a odtud pochazegicim proventom (ŽILINA 1706) 3. odkazuje na uvedené miesto ako východiskový bod určenej vzdialenosti, od toho(to) miesta, odtiaľto: cesta, kudy se chody na Micžinu, prichazy až do oracich zemy Matthiasse Murakeziho pod Rakithe gmenem, odtud na lewu stranu pres neyaku dolynu se vchyluge (ZVOLEN 1576); odtud (:od lakťa:) z obegjch bokůw ruce, práwá a lewá (OP 1685); w horka nayweče ratolesty narezugy a odtuď se pryssty (smola) (HL 17. st); kďiž hojnosť vodi prinášá, ju prez jarki do poveďenej jami púšťajú a odtúď včas suchosťi sáťú svému pomahaju (BR 1785) 4. odkazuje na uvedenú vec ako na zdroj (pôvod) niečoho, odtiaľ, z toho: nechže takowa smert swogi pocžatek a pricžinu z teg weczi, lebo odtud ma, že Mihal Dworski Martu Alexewu, zimermana z Wihiem diewku, w gey gety vsylowal a o geg paniensky czest przinisel (B. ŠTIAVNICA 1549); ffalessni učitelowe a rodičowe, kteri prigimagi od wrchnich knižet a farizeow listy, abi tak odtud sobe prizen a lasku ziskaly (TC 1631); lichwa z dediny wynduce, hnedky ta ide a odtud welike pokuty jak v penazech, tak v robote nás nasleduju (NAHÁČ 1786 LP) 5. odkazuje na uvedený dej ako na pričinné východisko iného deja, z toho (dôvodu), preto: pritom gestliže bi mne prwe nežli predepsaneho manžela meho Buh Wssemohuczy s tohoto sweta bez potomkuw potesseni powolati raczil, odtud ponewacz Elizabetha Czehotowska weliku čžastku statku meho rozptilice a utratice, pro tenž statek radegi mrtwu nežli žiwu bity žadala (BRATISLAVA 1662 E); odtud ale naša neni možna vec tu ťarchu všecku znašat (SKAČANY 1773 LP); nebo skrz obcowánj z owcamy baran welice oslabený býwá: odtud sudim, že obyčej ta, z kteru w nekterých mistách k záwade owčeho spojeni owcam a baranum sukenu handru mezy nohe wessagu, darebná gest (VOv 1779)