odsúdiť dk
1. čo, koho (za akého) na základe posúdenia rozhodnúť o niekom, niečom, prehlásiť niekoho, niečo akým: yako prauo nasslo a odsudilo, z toho Wassim Milosttem dekugy (BECKOV 1563); dass-ly dar nekomu, nechlub se ginemu, aby te neodsaudil, žes sstedrim bil (BV 1652); geslyze potom, kdiž ho kňez wiďel, a nawráceň gest k čistotě, zase by zrostlo malomocénstwi, priwede sa (kňaz) k ňemu. Y odsúdj sa za nečistého (KB 1757); chtiwost mú gakžto krwawé nepritela usilowány odsudym (PT 1778)
2. koho uznať vinným niekoho: kdo gest protjwnjk můg, pristup ke mně? Hlé, Pán Bůh spomocnjk mug, kdo gest, kteryz odsudj mně? Mnohem zagjstě z wětssy náděgu my možeme se těssytj, řkúce s. Pawlem: Quis est gui condemnet? Kdo gest, kterýž by nás odsudjl? (MP 1718);
x. pren usta twa odsudij tobe a rtowe twogj odpowijdati budu tobe (SK 1697); nyevinnosztz odszúdzilyi, szpravodlyivosztz barz klyályi (HPS 1752) o Kristovi
3. práv koho na čo, do čoho k čomu, pod čo súdne, úradne vymedziť, vymerať, určiť trest (jeho výšku), potrestať niekoho: oni (richtár a páni) su geho odsudili prawem swym, zieby Matiey (Janovič) bez swe roboty zostal a sskoden byl (BECKOV 1508 SČL); coz by mu (násilníkovi) ty lyde odsudyly, aby to pan hagtman bez milosty wzal ((MOTEŠICE) 1611); z nenawisti ffarizeowe častokrat s Panem Krystem w hadani se dawaly, až tak naposletku y na smrt geg odsudily (TC 1631); Hrehuss Jano a Wozarik Jano su na ssibenicu odsuzeny (ČASTKOVCE 1645); picha lidska geho (Krista) na potupnu smrt odsudila (SJ 1783); gehožto towarissia pod meč odsuzenj gsu (L. MIKULÁŠ 1785) na sťatie mečom; pan rečnjk Andreas Kapusta publice ze strani Ioanis Kapusta, ktery odsuden byl do deressa, sa oponowal formalibus (PONIKY 1793)
4. práv koho od čoho zbaviť nároku niekoho na niečo: takže by geho (Paľa Múčku) žiaden z geho priteluw nemohl Pala Mučku od toho (od kopaničky) odsudit; aby buducne geho nemohl Gyura Halgassa od tohoto (lazu) nigakim spusobem odsudit (OČOVÁ 1690)
5. práv (o súde) koho od koho, čo komu, od koho vziať, odobrať niekoho, niečo z zdržania, z opatery niekoho: nebt gsme zadnemv z nych any przisudili, ani odsudili (BLATNICA 1479 SČL); z teg tehda pričyny (pre zrútenie domu a oheň a opätovné vystavenie) nemohlo poctywe prawo nasse (dom) od Libutha Yanka odsudity, ale pre gmenowane pryčiny prysudity gemu se usylowalo (BÁTOVCE 1701); čzo widuce my (richtár a prísažní), že ty nassimu statku w passy nebila na welikeg prekasske (kúpa výrobeniska), takže neodsudily žaden kus passe obecneg (OČOVÁ 1776)
6. práv čo od koho získať niečo (súdnym procesom): Joannes Morj nadal neporadnich a proti swedomi dobremu a poctjwostj slow a rečj Joannes Hladissowi, totiž 1.: že bi on dita od matere odsudel (KOŠECA 1742)
7. práv čo komu, na čo súdnym rozhodnutím určiť, rozhodnúť, aby niečo pripadlo niekomu, prisúdiť, prideliť niečo niekomu: komuz pak ty penieze budu odsuzeny, tedy má gemv (purkrabí a fojt) dati nocz k tomv (aby si priviedol svedka) (ŽK 1473); kteryzto dom y s prawym prawom odsudyly y prysudyly (BÁNOVCE n. B. 1612); wssecky ty weczy (cudzie výrobky) magy zarestowane bity a polowiczy na mesto, polowyczy pak na cech ma odsuzeno bity (CA 1674); prawo mu odsudilo zemku, od neg dal podarunku jednu owczu (JASENICA 1704); poddanemu pokutu geho čo negskoreg podle zasluhy wymeraty a odsudity (NJ 1785-88) vykonať rozhodnutie súdu
8. náb koho (v) čo uznať, prehlásiť niekoho al. niečo za neprijateľné(ho) a odvrátiť sa od neho, zavrhnúť, zatratiť niekoho: ten den bude vsky, w nemžto Pán Bůh odsúdj w peklo hrýssne wssecký (CC 1655); sem geden hrich telesny dobrowolne z hanbi zatagila, proto k timto mukam, gak widite, sem na wecne weki odsudena (MS 1758); o tomto mluwj Kristu Pan w ewangelium dnessnem, že Buh neposlal syna sweho, aby odsudjl swet (CS 18. st)
9. náb čo komu, do čoho určiť, priznať niečo niekomu, poslať niekoho niekam: poklad nekonecny w neby a same kralowstwy nebeske (Boh) odsudel tobe dati (MiK 18. st); do sstasliweg wečnosti ti krestane a katolicy odsuzeni po smrti biwagu, kteri na tomto swete dobri krestanski ziwot wedu (MK 18. st)
10. čo komu (o liste) opatriť adresou, adresovať niekomu: list zlozenj, aby nemohol čten bity, lecz od toho, kteremu bjwa odsuczen, zapečeten bjwa pečatku, lečz by prigat bil od toho, ku komu napis prislucha (KoB 1666)
11. náb koho k čomu určiť, prisúdiť niečo niekomu: ach, čo som previnil proti Bohu mému, že ma tak odsúdel k žálu truchlivému (AD 18. st); odsudzovať [-(d)zo-, -ďo-], odsúdzať ndk k 1: zde tye same (punkty) opakugem, aby sy mne w tom neodsudzal a prawil, že co sem predtym psal, to teprw revocugem (OCh 17. st); ani sam Luther rimskokatolikuw modlarstwi neodsudzuge (DuR 1719) neodmieta; vituperare consilium alicujus: ňečj raddu haňati, odsuďowati (KS 1763); k 2: aby winnj bily odsudzowanj, newinnj osprawedlnowanj (KoB 1666); nebo gako zwrchu oznameno, bezbozni odsuzugi se nie podle skutečneho zatracenj, ale podle uloženj (CS 18. st);
x. pren swedomi geho ho condemnowalo a odsudzowalo, že se toho neb gineho wystupku dopustil (SP 1696); k 3: na tento pak čas poradna wrchnost zlodeguw odsuzuge na ssibenici (LKa 1736); damno: za winného a trestánj hodného uznáwám, na smrt ortelugi, k smrti odsuzugi (WU 1750); wstupugeme do Yeruzaléma a syn člowěka odewzdáwat sa bude knjžatom kňezskym a učitelom, y odsúďowat ho budú na smrt (KB 1757); k 5: abjudico: s práwem berem, odsuďugem, práwem odgjmám; res invidiosa, invidiosor: takowá wec, kterú ňekomu odsuďugu (KS 1763); mager ten sprawedliwe gest kúpeny a nepráwe od byskupa se odsucuge (PeP 1771); k 7: poručuge se timže uradom dedinskim, aby pokuti ne do sweho toliko hrdla niež obzwlaštne na slawu bozku a na milostiweg wrchnosti zwelebeny odsudzowali (TRENČÍN 1713); k 8: y poweďel Yežyss: Any yá teba neodsúďugem. Di a guž wjceg nehress (KB 1757); kam Buch zlostnych odsudzuge, nech srdce twe rozwažuge (GŠ 1758)