Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

odsúdiť -i dok.

1. (na súde) uznať za vinného a vyniesť trest: o-li ho na tri roky odňatia slobody, na smrť; podmienečne o-ený za krádež

2. ostro odmietnuť, zavrhnúť: o. výtržnosti mládeže; jeho správanie zaslúži o-enie

3. predurčiť (na niečo nepríjemné): plán o-ený na neúspech, rastliny o-ené živoriť;

nedok. odsudzovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odsudzovať ‑uje ‑ujú nedok.

odsudzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok.


odsudzovať sa -dzuje sa -dzujú sa -dzuj sa! -dzoval sa -dzujúc sa -dzujúci sa -dzovanie sa nedok.

odsúdiť -di -dia odsúď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. i práv. (koho, zried. čo (za čo/pre čo; na čo/na koľko)) ▶ právoplatným rozsudkom (súdu) úradne uznať niekoho za vinného a určiť mu trest: o. úradníka za korupciu, za defraudáciu, za daňové podvody; o. mladistvého za nelegálny predaj; podmienečne, nepodmienečne odsúdený vodič kamióna; súd odsúdil vinníka pre ťažký zločin na doživotie; cirkevný koncil v Kostnici odsúdil majstra Ján Husa na trest smrti upálením; odsúdenie organizovanej skupiny prevádzačov; Odsúdili ho na tri roky do Jáchymova, ale odsedel si iba dva... [J. Tužinský]; Keďže sa obával zajatia a vyšetrovania, sám sa odsúdil vpálenou guľkou do hlavy. [SP 2014]
2. (čo, koho (za čo/pre čo/kvôli čomu)) ▶ vyjadriť, vysloviť zásadný nesúhlas s niečím al. s konaním niekoho, zaujať jasný odmietavý postoj k niečomu, odmietnuť: verejne o. útok, násilie; rázne o. agresívne konanie fanúšikov, demonštrantov; tvrdo o. prejavy netolerancie; o. človeka pre jeho postoje; jednoznačné odsúdenie politickej nekultúrnosti a vulgarity; odsúdenie filmu pre násilie; kritika ostro odsúdila autora kvôli téme románu; Bezpečnostná rada odsúdila KĽDR za vypustenie rakety. [Sme 2009]
3. (koho, čo na čo/k čomu) ▶ nedať inú možnosť, iba danú, neumožniť, nedovoliť nič iné, iba niečo dané, a tým spôsobiť nepriaznivý stav: politickým rozhodnutím o. krajinu k dlhodobej stagnácii; dedičná choroba ju odsúdila na život v izolácii; zmena, ktorá ju definitívne vylúčila zo sveta spoluobčanov a odsúdila na ťaživú samotu [V. Balla]
fraz. niečo je [vopred] odsúdené na neúspech o niečom, o čom sa vopred vie, že zaručene, zo svojej podstaty bude neúspešné; niečo je [vopred] odsúdené na úspech o niečom, o čom sa vie, že bude zaručene, zo svojej podstaty úspešné
nedok.odsudzovať


odsudzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok. 1. i práv. (koho, zried. čo (za čo/pre čo; na čo/na koľko)) ▶ právoplatným rozsudkom (súdu) úradne uznávať niekoho za vinného a určovať mu trest: o. niekoho na doživotie, na smrť; o. obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu; problém odsudzovania mladistvých; súd odsudzuje páchateľa za spáchanie úmyselného trestného činu; menovaný sa odsudzuje na odňatie slobody na dva roky; protivládne skupiny boli nekompromisne odsudzované na doživotné väzenie či rovno popravu
2. (koho, čo (za čo/pre čo)) ▶ vyjadrovať, vyslovovať zásadný nesúhlas s niečím al. s konaním niekoho, zaujímať jasný odmietavý postoj k niekomu, k niečomu, odmietať: o. pretvárku, klamstvo; dôrazne o. prejavy extrémizmu, teroristické činy; o. film pre brutalitu; rezolúcia odsudzujúca násilie proti civilistom; ja nikoho za nič neodsudzujem dopredu; naša spoločnosť odsudzuje homosexuálov, pretože sú iní; aktivisti odsudzujú spoločnosť za to, že produkuje veľa odpadu; Čím viac človek pozná a chápe, tým ťažšie odsudzuje a súdi. [A. Devečková]
3. (koho, čo na čo/k čomu) ▶ nedávať inú možnosť, iba danú, neumožňovať, nedovoľovať nič iné, iba niečo dané, a tým spôsobovať nepriaznivý stav: znížená pohyblivosť odsudzuje starších ľudí na domáce väzenie; žiarlivosť odsudzuje partnerov k životu osamote; krajina sa odsudzuje na stratu svojej budúcnosti
fraz. [vopred/dopredu] odsudzovať niečo na neúspech vopred predpokladať, byť silne presvedčený, že niečo bude neúspešné; [vopred] odsudzovať niečo na úspech vopred predpokladať, byť silne presvedčený, že niečo bude úspešné
dok.odsúdiť


odsudzujúci -ca -ce príd. 1. i práv. ▶ (na základe rozhodnutia súdu) uznávajúci vinu obžalovaného a určujúci jeho trest: odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu; právoplatný o. rozsudok za úmyselný trestný čin; odvolanie smerovalo proti skutkovým zisteniam v celej časti odsudzujúceho výroku; obžaloba sa nedočkala odsudzujúceho verdiktu
2. 2. st. -cejší ▶ (verejne) vyjadrujúci odmietavý, nesúhlasný postoj k niečomu al. ku konaniu niekoho, kritický: matkin o. pohľad; jednoznačne o. postoj verejnosti; očakávať odsudzujúce stanovisko všetkých politických strán; požadovať tvrdšiu a odsudzujúcejšiu formuláciu; v médiách odzneli odsudzujúce slová
▷ ↗ i odsudzovať

kritizovať hodnotiť poukazovaním na chyby, nedostatky • odsudzovať: kritizovať názory niekoho; odsudzujú postup pri prijímaní uchádzačovzavrhovať (odmietať ako nevhodné): zavrhuje pokrytectvopranierovať (verejne): pranierovanie administratívyfraz. stavať na pranier (verejne kritizovať): neváhali básnika stavať na praniersúdiť (vynášať posudok o niekom, o niečom): jeho nedostatky prísne súdiexpr. biľagovať (verejne obviňovať, negatívne označovať) • posudzovať (neoprávnene kritizovať): Neposudzuj iných!vyčítať: vyčítať autorovi nedôslednosť, kritizovať autora za nedôslednosťexpr. bičovať (nemilosrdne kritizovať): nevyberane bičoval jeho slabostipren. expr. rezať (ostro kritizovať): novinár ostro reže do pomerovhovor. expr. podávať si (vyberať si za predmet kritiky): teraz si kritici podávajú najnovšiu inscenáciu v divadlepejor. kritikárčiť (neodborne kritizovať)


odsudzovať p. kritizovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odsúdiť, -i, -ia dok.

1. (koho) rozhodnutím súdu uznať obžalovaného vinným a určiť mu trest: o. niekoho na dlhoročný, doživotný žalár, na smrť, o. niekoho pre poburovanie, o. niekoho za ublíženie na tele;

2. (čo, koho) vysloviť nepriaznivý úsudok, mienku, názor o niečom, o niekom, odmietnuť: o. zlozvyky, o. názory niekoho; o. platný spoločenský poriadok (Fr. Kráľ); Celý svet vás odsúdi a zneváži. (Tim.)

3. (koho, čo na čo, k čomu i s neurč.) prinútiť, určiť niekoho al. niečo k niečomu nepríjemnému, ťažko znesiteľnému ap.: telo odsúdené na nečinnosť (Zúb.); Ty si odsúdená na dlhé utrpenie. (Jégé) Človek odsúdený je na pretvárku. (Chrob.) Zvíťazil ten, ktorého odsúdili na porážku. (Mor.); o. úbožiakov k biede (Vám.); krajina k hladu odsúdená (Jil.); Bola odsúdená len straty znášať. (Škult.);

nedok. odsudzovať, -uje, -ujú

|| odsúdiť sa uznať seba samého vinným: Maťo odsúdil sa sám. (Jil.);

nedok. odsudzovať sa

odsudzovať nedok. ostro odmietať, zavrhovať: Ket spatrena bula tota dzivka, co išla na druhi valal gu hudakom, ta každi ju otsudzoval (V. Kazimír TRB)

odsúdiť dk
1. čo, koho (za akého) na základe posúdenia rozhodnúť o niekom, niečom, prehlásiť niekoho, niečo akým: yako prauo nasslo a odsudilo, z toho Wassim Milosttem dekugy (BECKOV 1563); dass-ly dar nekomu, nechlub se ginemu, aby te neodsaudil, žes sstedrim bil (BV 1652); geslyze potom, kdiž ho kňez wiďel, a nawráceň gest k čistotě, zase by zrostlo malomocénstwi, priwede sa (kňaz) k ňemu. Y odsúdj sa za nečistého (KB 1757); chtiwost mú gakžto krwawé nepritela usilowány odsudym (PT 1778)
2. koho uznať vinným niekoho: kdo gest protjwnjk můg, pristup ke mně? Hlé, Pán Bůh spomocnjk mug, kdo gest, kteryz odsudj mně? Mnohem zagjstě z wětssy náděgu my možeme se těssytj, řkúce s. Pawlem: Quis est gui condemnet? Kdo gest, kterýž by nás odsudjl? (MP 1718);
x. pren usta twa odsudij tobe a rtowe twogj odpowijdati budu tobe (SK 1697); nyevinnosztz odszúdzilyi, szpravodlyivosztz barz klyályi (HPS 1752) o Kristovi
3. práv koho na čo, do čoho k čomu, pod čo súdne, úradne vymedziť, vymerať, určiť trest (jeho výšku), potrestať niekoho: oni (richtár a páni) su geho odsudili prawem swym, zieby Matiey (Janovič) bez swe roboty zostal a sskoden byl (BECKOV 1508 SČL); coz by mu (násilníkovi) ty lyde odsudyly, aby to pan hagtman bez milosty wzal ((MOTEŠICE) 1611); z nenawisti ffarizeowe častokrat s Panem Krystem w hadani se dawaly, až tak naposletku y na smrt geg odsudily (TC 1631); Hrehuss Jano a Wozarik Jano su na ssibenicu odsuzeny (ČASTKOVCE 1645); picha lidska geho (Krista) na potupnu smrt odsudila (SJ 1783); gehožto towarissia pod meč odsuzenj gsu (L. MIKULÁŠ 1785) na sťatie mečom; pan rečnjk Andreas Kapusta publice ze strani Ioanis Kapusta, ktery odsuden byl do deressa, sa oponowal formalibus (PONIKY 1793)
4. práv koho od čoho zbaviť nároku niekoho na niečo: takže by geho (Paľa Múčku) žiaden z geho priteluw nemohl Pala Mučku od toho (od kopaničky) odsudit; aby buducne geho nemohl Gyura Halgassa od tohoto (lazu) nigakim spusobem odsudit (OČOVÁ 1690)
5. práv (o súde) koho od koho, čo komu, od koho vziať, odobrať niekoho, niečo z zdržania, z opatery niekoho: nebt gsme zadnemv z nych any przisudili, ani odsudili (BLATNICA 1479 SČL); z teg tehda pričyny (pre zrútenie domu a oheň a opätovné vystavenie) nemohlo poctywe prawo nasse (dom) od Libutha Yanka odsudity, ale pre gmenowane pryčiny prysudity gemu se usylowalo (BÁTOVCE 1701); čzo widuce my (richtár a prísažní), že ty nassimu statku w passy nebila na welikeg prekasske (kúpa výrobeniska), takže neodsudily žaden kus passe obecneg (OČOVÁ 1776)
6. práv čo od koho získať niečo (súdnym procesom): Joannes Morj nadal neporadnich a proti swedomi dobremu a poctjwostj slow a rečj Joannes Hladissowi, totiž 1.: že bi on dita od matere odsudel (KOŠECA 1742)
7. práv čo komu, na čo súdnym rozhodnutím určiť, rozhodnúť, aby niečo pripadlo niekomu, prisúdiť, prideliť niečo niekomu: komuz pak ty penieze budu odsuzeny, tedy má gemv (purkrabí a fojt) dati nocz k tomv (aby si priviedol svedka) (ŽK 1473); kteryzto dom y s prawym prawom odsudyly y prysudyly (BÁNOVCE n. B. 1612); wssecky ty weczy (cudzie výrobky) magy zarestowane bity a polowiczy na mesto, polowyczy pak na cech ma odsuzeno bity (CA 1674); prawo mu odsudilo zemku, od neg dal podarunku jednu owczu (JASENICA 1704); poddanemu pokutu geho čo negskoreg podle zasluhy wymeraty a odsudity (NJ 1785-88) vykonať rozhodnutie súdu
8. náb koho (v) čo uznať, prehlásiť niekoho al. niečo za neprijateľné(ho) a odvrátiť sa od neho, zavrhnúť, zatratiť niekoho: ten den bude vsky, w nemžto Pán Bůh odsúdj w peklo hrýssne wssecký (CC 1655); sem geden hrich telesny dobrowolne z hanbi zatagila, proto k timto mukam, gak widite, sem na wecne weki odsudena (MS 1758); o tomto mluwj Kristu Pan w ewangelium dnessnem, že Buh neposlal syna sweho, aby odsudjl swet (CS 18. st)
9. náb čo komu, do čoho určiť, priznať niečo niekomu, poslať niekoho niekam: poklad nekonecny w neby a same kralowstwy nebeske (Boh) odsudel tobe dati (MiK 18. st); do sstasliweg wečnosti ti krestane a katolicy odsuzeni po smrti biwagu, kteri na tomto swete dobri krestanski ziwot wedu (MK 18. st)
10. čo komu (o liste) opatriť adresou, adresovať niekomu: list zlozenj, aby nemohol čten bity, lecz od toho, kteremu bjwa odsuczen, zapečeten bjwa pečatku, lečz by prigat bil od toho, ku komu napis prislucha (KoB 1666)
11. náb koho k čomu určiť, prisúdiť niečo niekomu: ach, čo som previnil proti Bohu mému, že ma tak odsúdel k žálu truchlivému (AD 18. st); odsudzovať [-(d)zo-, -ďo-], odsúdzať ndk k 1: zde tye same (punkty) opakugem, aby sy mne w tom neodsudzal a prawil, že co sem predtym psal, to teprw revocugem (OCh 17. st); ani sam Luther rimskokatolikuw modlarstwi neodsudzuge (DuR 1719) neodmieta; vituperare consilium alicujus: ňečj raddu haňati, odsuďowati (KS 1763); k 2: aby winnj bily odsudzowanj, newinnj osprawedlnowanj (KoB 1666); nebo gako zwrchu oznameno, bezbozni odsuzugi se nie podle skutečneho zatracenj, ale podle uloženj (CS 18. st);
x. pren swedomi geho ho condemnowalo a odsudzowalo, že se toho neb gineho wystupku dopustil (SP 1696); k 3: na tento pak čas poradna wrchnost zlodeguw odsuzuge na ssibenici (LKa 1736); damno: za winného a trestánj hodného uznáwám, na smrt ortelugi, k smrti odsuzugi (WU 1750); wstupugeme do Yeruzaléma a syn člowěka odewzdáwat sa bude knjžatom kňezskym a učitelom, y odsúďowat ho budú na smrt (KB 1757); k 5: abjudico: s práwem berem, odsuďugem, práwem odgjmám; res invidiosa, invidiosor: takowá wec, kterú ňekomu odsuďugu (KS 1763); mager ten sprawedliwe gest kúpeny a nepráwe od byskupa se odsucuge (PeP 1771); k 7: poručuge se timže uradom dedinskim, aby pokuti ne do sweho toliko hrdla niež obzwlaštne na slawu bozku a na milostiweg wrchnosti zwelebeny odsudzowali (TRENČÍN 1713); k 8: y poweďel Yežyss: Any yá teba neodsúďugem. Di a guž wjceg nehress (KB 1757); kam Buch zlostnych odsudzuge, nech srdce twe rozwažuge (GŠ 1758)

odsudzowať odsudzowať

Zvukové nahrávky niektorých slov

odsudzovať: →speex →vorbis
a dôrazne odsudzuje správanie et condamne fermement le comportement
dôrazne odsudzuje akýkoľvek druh condamne fermement tout type
dôrazne odsudzuje všetky akty condamne fermement tous les actes
ich odsudzuje vlastná bieda la misère les condamne
odsudzuje všetky akty násilia condamne tous les actes de violence
odsudzuje všetky formy rasizmu condamne toutes les formes de racisme
odsudzuje všetky teroristické útoky condamne toutes les attaques terroristes
výslovne odsudzuje a odmieta condamne et rejette expressément
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu