odstrašujúci príd. kt. odstrašuje: o-a udalosť;
odstrašujúco prísl.
odstrašujúci -ca -ce 2. st. -cejší príd.
odstrašujúci -ca -ce 2. st. -cejší príd. 1. ▶ zacielený, zameraný na vzbudenie strachu a tým na odradenie od nejakého úmyslu, konania; svedčiaci o schopnosti odstrašiť, odradiť od nejakého úmyslu, konania: o. obrázok na cigaretách; prísny a o. rozsudok; udeľovať odstrašujúce pokuty; ber to ako o. príklad; priemyselná kamera je o. prostriedok pri redukovaní krádeží; štúdia preukázala, že trest smrti nemá osobitnú odstrašujúcu silu 2. trochu expr. ▶ vzbudzujúci veľmi nepríjemné, negatívne pocity, odmietanie, odpudzujúci: odstrašujúce zábery v úvode filmu; odstrašujúce tváre narkomanov; budova je v dezolátnom a odstrašujúcom stave; bola to najodstrašujúcejšia a najšpinavšia časť mesta; balvan sociálnych neistôt bol taký hrozný, že nijaké peklo nemohlo byť desivejšie a odstrašujúcejšie [R. Sloboda] ▷ ↗ i odstrašovať
odstrašujúci ktorý vzbudzuje strach a tým odrádza od niečoho negatívneho: opilec je pre deti odstrašujúcim príkladom • výstražný • varovný (slúžiaci ako výstraha, varovanie): výstražný trest; odstrašujúci, varovný prípad
odstrašujúci, -a, -e príd. spôsobujúci odstrašenie, slúžiaci na odstrašenie, odradenie, znechutenie, odrádzajúci, znechucujúci, odpudzujúci: o. príklad, o. trest; Čo bolo hrozné v Černošínskeho žiadosti, počalo tratiť svoju odstrašujúcu moc. (Vaj.) Števko nemôže mať odstrašujúcich vlastností. (Šolt.)