odstrašiť dok. vzbudením strachu odradiť, odplašiť: porážka ho neo-la;
nedok. odstrašovať
odstrašiť -ší -šia odstraš! -šil -šiac -šený -šenie dok.
odstrašiť -ší -šia odstraš! -šil -šiac -šený -šenie dok. (koho, čo (od koho, od čoho; kým, čím)) ▶ vyvolaním pocitu strachu, nebezpečenstva, neistoty a pod. odvrátiť od istého úmyslu al. odohnať od istej osoby, odradiť: o. čitateľov nudným názvom; nedá sa od nikoho o.; nájsť spôsob na odstrašenie zvedavcov; nízka kvalita služieb odstraší každého turistu; neodstrašil ich neúspech; ani vysoké tresty neodstrašia recidivistov od páchania trestných činov; Útočníci naďalej okupujú budovu a bezpečnostné sily sa snažia odstrašiť ostreľovačmi na streche. [Sme 2010]; pren. Cesnak odstraší choroby. [BŽ 2009] je prevenciou proti chorobám ▷ nedok. ↗ odstrašovať
odstrašovať -šuje -šujú -šuj! -šoval -šujúc -šujúci -šovaný -šovanie nedok. (koho, čo (od koho, od čoho; kým, čím)) ▶ vyvolaním pocitu strachu, nebezpečenstva, neistoty a pod. odvracať od istého úmyslu al. odháňať od istej osoby, odrádzať: o. deti strohým, prísnym slovom; o. občanov od podnikania zavádzaním nových daní; postupy, prostriedky na odstrašovanie medveďov; odstrašuje od dcéry všetkých mládencov; väzenie sa pokladá aj za prostriedok odstrašovania páchateľov od ďalších zločinov; Možno jej krása odstrašovala mužov. [E. Hlatký] ▷ dok. ↗ odstrašiť
odohnať 1. hnaním prinútiť vzdialiť sa • zahnať • expr. odduriť: odohnať, zahnať, odduriť vrabce zo záhrady • odplašiť • zaplašiť • odstrašiť (plašením odohnať): odplašiť vtáky z maku • vyhnať (von): vyhnať muchy z izby • odpudiť • zapudiť: odpudil, zapudil statok od válova • pohnať • expr.: poduriť • podurkať: Len počkajte, veď ja vás poženiem!; poduriť sliepky z dvora • hovor. expr.: odprášiť • odkúriť • poodháňať (postupne, viac osôb, zvierat)
p. aj vyhnať
2. oslobodiť sa od niečoho nepríjemného • zbaviť sa • zahnať • zapudiť • odpudiť: odohnala, zapudila nástojčivú myšlienku; zahnal strach, zbavil sa trémy • odbiť (odmietavo sa zachovať): odbila nápadníka • odvrhnúť • odmietnuť • zamietnuť (neprijať, čo sa ponúka): odvrhla šťastie
odradiť radou al. iným spôsobom odvrátiť od istého úmyslu • odhovoriť: nedal sa odradiť, odhovoriť od cesty • odstrašiť (odradiť vzbudením strachu): od akcie ich odstrašil prvý neúspech • znechutiť • zdegustovať • degustovať (odradiť stratou vôle, chuti konať niečo): prehra ho znechutila; rozhovor ma zdegustoval
odstrašiť p. odradiť
zaplašiť plašením, nahnatím strachu znepokojiť a prinútiť odísť • odplašiť: zaplašiť, odplašiť vtáky zo záhrady • zastrašiť • odstrašiť (vzbudením strachu odradiť): neúspech ich neodstrašil od ďalšej činnosti • zahnať • zapudiť: streľbou do vzduchu zahnal, zapudil votrelcov • odohnať: odohnať smútok, žiaľ • odpudiť (vzbudiť odpor, obyč. nechcene): svojím sebavedomým vystupovaním odpudil prítomných
zastrašiť vyvolať strach v niekom • nastrašiť • naplašiť • postrašiť: zastrašiť, nastrašiť niekoho streľbou • naľakať • poľakať: deti naľakať, poľakať trestom • pohroziť (hladovkou) • odplašiť • odstrašiť • odohnať • odpudiť • zapudiť (vyvolaním strachu odvrátiť od istého úmyslu): odplašili, odstrašili nás vyhrážkami; nedať sa odohnať, odpudiť od svojho zámeru
znechutiť zbaviť chuti, vôle, odvahy niečo robiť; vzbudiť odpor v niekom: výsmech ho neznechutil • odradiť • odstrašiť • odplašiť (odvrátiť od úmyslu niečím negatívnym, obyč. strachom): zlé počasie nás neodradilo, neodstrašilo; neúspech ho celkom od zámeru odstrašil, odplašil • sprotiviť • spríkriť • zhnusiť • zoškliviť (vzbudiť odpor k niečomu): jedlo mu sprotivili, spríkrili, zošklivili nechutnými rečami; zábavu jej zhnusil, sprotivil dotieravý spoločník • zastar. disgustovať (Kukučín) • hovor. expr. otráviť • znepríjemniť (urobiť nepríjemným): príhoda otrávila, znechutila všetkých prítomných; počasie mi znepríjemnilo dovolenku • priotráviť (duševne): byť priotrávený prázdnymi rečami
odstrašiť, -í, -ia dok. (koho, čo od čoho) vzbudením strachu znechutiť, odvrátiť od úmyslu, odplašiť, odradiť: Obávali sa podniku, ktorého výsledok by odstrašil prívržencov strany. (Bod.) Stojí pri svojej láske a nedá sa od nej odstrašiť. (Kuk.) Nedal sa odstrašiť tvárou svojho hosťa. (Kal.);
nedok. odstrašovať, -uje, -ujú
odstrašiť dok. strsl, zsl vzbudením strachu odradiť, zastrašiť: Nidž ma neotstraší (Bobrovec LM); Ot toho bi sa nemal dad otstrašit (Bošáca TRČ)
odstrašiť dk 1. skrz čo, čím vzbudením strachu odradiť niekoho niečo vykonať, zastrašiť: tymito slowj Agrippina nedala se odstrassjti (SP 1696); Kristus Pan chwalil sw. Jana pro geho stalost, že se any skrze ohled na Herodesa krale, anj skrze bazen žalare odstrassity nedal (Le 1730) 2. koho (od koho/čoho) odpudiť, odplašiť niekoho od niekoho, niečoho: kdo zwrchu doložené naučenj s pozorowanjm prečjtal a powážil, ten se od tohoto zdánj odstrassiti nedá (HRK 1773); kdo nema misl gasnau, pokognu a weselu, ditky odstrassy od sebe skrze zamračeny a srditu obličeg (UD 1775); -ovať, odstrášať ndk k 2: postawili oltár Božj na podstáwki geho, kdiž gjch odstrassowal dokóla lid zemský (KB 1757); absterreo: odstrassugem, odplassugem; deterreo: odstrássám, postrassugem (KS 1763); žadna nesnadnosti podoba nech teba neodstrassuge (BlR 18. st)