odstať sa -tane sa -tanú sa -tal sa -tanúc sa -tatie (sa) dok.
odstať sa -tane sa -tanú sa -tal sa -tanúc sa -tanie (sa) dok. v kontexte obyč. so slovesom stať sa v zápore ▶ (o situácii, ktorá nastala) vrátiť sa do pôvodného stavu, do stavu, aký bol pred (neželanou) zmenou, zmeniť sa, napraviť sa: trápiť sa nad vecami, ktoré sa už neodstanú; dúfali sme, že sa zrazu odstane to, čo sa už stalo a ublížilo nám; Nehádajte sa o to, čo sa už odstať nedá! [Ľ. Zúbek] ◘ parem. čo sa stalo, už sa neodstane už sa to nedá vrátiť späť, napraviť
odstať p. ustúpiť 2
odstať sa p. zmeniť sa
ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiť • zastaráv. odstúpiť sa • odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročila • cúvnuť • ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlo • zaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverám • uhnúť (sa) • vyhnúť (sa) • vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!
2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravdu • upustiť • odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviek • odskočiť • uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočila • popustiť • povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolil • podvoliť sa • poddať sa • kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddať • cúvnuť • ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťami • zrieknuť sa • zriecť sa • vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstva • zastar. odstať: odstať od predsavzatia • expr.: stiahnuť chvost • rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali
3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpila • stratiť sa • pominúť sa • zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizla • povoliť • poľaviť • popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustila • zoslabnúť • utíchnuť • stíchnuť • utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšil • zmierniť sa • ustať: dážď sa zmiernil, ustal
zmeniť sa nadobudnúť iný vzhľad, ráz a pod., stať sa iným, zmeniť tvárnosť, podstatu • premeniť sa: na starosť sa už nezmením, nepremením • hovor.: preinačiť sa • preonačiť sa: život sa nám celkom preinačil • prejsť (zmeniť sa na niečo iné): modrá prešla do zelenej; hádky prejdú do bitky • popremieňať sa (postupne): v meste sa všeličo popremieňalo • pozmeniť sa • obmeniť sa (sčasti sa zmeniť): jej vzťah k rodine sa pozmenil; obmenil sa nám denný poriadok • napraviť sa (zmeniť sa k lepšiemu): žiak sa v poslednom čase napravil • obrátiť sa: zajtra sa počasie obráti; všetko zlé sa obráti na dobré • odstať sa (v úsloví): čo sa stalo, už sa neodstane • presunúť sa (o rozložení niečoho): pomer síl sa presunul • kniž. prepodstatniť sa (zmeniť svoju podstatu): literatúra sa celkom prepodstatnila • kniž.: preporodiť sa • prerodiť sa: mladík sa pre(po)rodil na chlapa • prevteliť sa (zmeniť sa na inú bytosť, vstúpiť do inej bytosti): Boh sa prevtelil do človeka • kniž. transmutovať (zmeniť sa transmutáciou, zmeniť sa ako druh): rádioaktívne prvky transmutujú
odstať sa, -stane, -stanú dok. (o tom čo sa stalo) zmeniť sa, napraviť sa (len v súvislosti so slovesom stať sa): Chyba sa stala, odstať sa nemohla. (Kuk.) Život by dala, keby sa mohla odstať, čo sa stalo (Kuk.) zmeniť sa, napraviť sa. Čo sa stalo, už sa neodstane (úsl.) nedá sa zmeniť, napraviť
odstať, -stane, -stanú dok.
1. (od čoho) odchýliť sa, odtiahnuť sa, nepriľahnúť: (Hrkaľovi) žlté fúzy odstali ako šidlo od líc. (Tim.) Pečivo pri pečení od bokov odstane. (Vans.)
2. zastar. (od čoho) ustúpiť, upustiť, zriecť sa niečoho: Odstal som od predsavzatia. (Kal.)
3. zastar. skončiť sa; odohrať sa: (Krajina), kde veľká vojna bola odstala. (Dobš.) Nešla som do hosťovskej, kým odstane obed. (Tim.) Ako sobáš odstal, žobrák kolembal sa preč. (Dobš.);
nedok. k 1 odstávať
odstať dok. zastar. skončiť sa, odohrať sa, stať sa: Modz rečí octálo pri tom (pri predaji volov) (Žaškov DK); Šekám, ak sút octane (Rochovce ROŽ)
odstať sa dok. zastar. zmeniť sa (len v súvislosti so slovesom stať sa) F. čo sa stalo, uš sa neoctane (Lukáčovce HLO) - čo sa udialo, už sa nedá zmeniť, napraviť
odstať dk 1. (od čoho), od koho odchýliť sa, odtiahnuť sa, oddeliť sa: kterj pak od starého huffu odstali, nowé gméno dostali, gméno totižto toho, ktery gich od starého huffa odwedel (ST 1797); wiber mu (koňovi) to wssecko (choré mäso), coss odstalo, až do ziweho (RG 18. st) 2. (od) čoho ustúpiť, upustiť od niečoho, zriecť sa niečoho, zanechať niečo: jezdli by pacholek na predepsany čas od sveho mistra mimo vedomia a wuole odešel a od roboty odstal (CA 1617 CM); tak ho nahvarali, od víry zvádzali, by ode svej odstal a k jinej se pripsal; co ste mi slíbili, bych svej víry odstal a k jinej se pripsal (ASL 1687); ňeodstala (búrka) od ukrutnosťi, dokúď všecka loď ňebila roztrískaná a rozsipaná (BR 1785); winaučenj gjm danne bylo, aby radneg od zadana sweho neprawneho odstali (NJ 1786-88); o. sa neos zmeniť sa, napraviť sa: čo sa stalo odporneho, odstat sa ňemože (GV 1755); co se stalo, to se stalo, odstat se nemuže (GŠ 1758)