odsťahovať dok. sťahovaním premiestniť, presťahovať: o. rodinu; veci si môžeš o.
// odsťahovať sa: o. sa z mesta
odsťahovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hovaný -hovanie dok.
odsťahovať sa -huje sa -hujú sa -huj sa! -hoval sa -hujúc sa -hovaný -hovanie sa dok.
odsťahovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hovaný -hovanie dok. (čo, koho (odkiaľ; kam)) ▶ odniesť, odviezť, premiestniť predmety dennej potreby, nábytok, zariadenie, často aj ich majiteľa, vlastníka z miesta, kde býva, preč al. na iné miesto, presťahovať: o. si svoje veci; po rozvode si najprv odsťahoval knihy a písomnosti; firma odsťahovala časť prevádzok z Nemecka do východnej Európy; Väzňov odsťahovali do vnútrozemia. [L. Ballek]; Ženu a deti som odsťahoval na také tajné miesto, že to nepoviem ani tebe. [InZ 1999] ▷ nedok. ↗ odsťahovávať, odsťahúvať
odsťahovať sa -huje sa -hujú sa -huj sa! -hoval sa -hujúc sa -hovaný -hovanie sa dok. (odkiaľ; kam; ø) ▶ zmeniť pôvodné miesto bývania, opustiť pôvodné bydlisko (a usadiť sa na inom mieste), presťahovať sa: o. do vlastného domu; predať byt a o. sa na vidiek; otec sa od nás odsťahoval opustil rodinu; zbalila kufre a odsťahovala sa k rodičom; Zimomravejšie operence, ktoré sa za teplom odsťahovali až do rovníkovej Afriky, sa na Slovensko vrátia až v apríli a začiatkom mája. [Sme 2003]; Do Česka sa odsťahovali za prácou a ostali tam dodnes. [BŽ 2007] ▷ nedok. ↗ odsťahovávať sa, odsťahúvať sa
odsťahovávať, odsťahúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. (čo, koho (odkiaľ; kam)) ▶ odnášať, odvážať, premiestňovať predmety dennej potreby, nábytok, zariadenie, často aj ich majiteľa, vlastníka z miesta, kde býva, preč al. na iné miesto, sťahovať, presťahúvať: násilné odsťahovávanie pôvodných obyvateľov z pohraničia; v sobotu odsťahúvame susedov, kúpili si rodinný dom; z garsónky som si postupne odsťahovávala všetko, čo sa mi za päť rokov podarilo nahromadiť ▷ dok. ↗ odsťahovať
odsťahovávať sa, odsťahúvať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. (odkiaľ; kam; ø) ▶ meniť pôvodné miesto bývania, opúšťať pôvodné bydlisko (a usádzať sa na inom mieste), sťahovať sa, presťahúvať sa: od rodičov som sa odsťahovávala postupne; rodiny sa odsťahovávali a prisťahovávali; prečo sa toľko odsťahúvate?; Aktívne zložky obyvateľstva sa pomaly odsťahúvali do miest a život na dedine už nemal kto organizovať. [Pd 1994] ▷ dok. ↗ odsťahovať sa
odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa • pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostola • zobrať sa • vziať sa (preč): urazený sa zobral preč • zried. ubrať sa • hovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranou • nár.: tajsť • taísť: zabavili sa a tašli domov • vzdialiť sa • hovor.: odskočiť (si) • odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviska • odpojiť sa • odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojili • odstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od obloka • odpochodovať • hovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnosti • odtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dediny • hovor. expr. odvandrovať • expr.: vypratať sa • odpratať sa • odkapať • odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahlo • odsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábava • expr.: spakovať sa • pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč! • hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnoci • fraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolo • trocha pejor.: odtrepať sa • odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali? • ujsť • utiecť (tajne odísť): ujsť z domu • expr.: zdúchnuť • zdupkať • fraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa • stratiť sa • zried. odtratiť sa • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzky • expr.: odkradnúť sa • vykradnúť sa • ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť • vyšmyknúť sa • expr. uvrznúť • expr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izby • expr.: odplaziť sa • odliezť • odplúžiť sa • odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa • utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samoty • hovor. expr.: odprášiť • odpáliť • odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať • odfrknúť • odfučať • odfrnknúť • odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdil • odfárať • zastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať • odcválať • odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať • odrapčať • odhrkotať • odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčal • expr. odvliecť sa • hovor. expr.: odterigať sa • oddrgáňať sa • odredikať sa • odrepetiť sa • odteperiť sa • odťarbať sa • odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domov • expr.: odknísať sa • odkolísať sa • vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa • odkľuckať sa • odkrivkať • vykrivkať • odkyvkať sa • vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať • odcapkať • odťapkať • odťupkať • oddrobčiť • odbadkať • odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa • odšúchať sa • odšmochtať sa • odšmotkať sa • odšmatlať sa • odčaptať sa • odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať • odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať • poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední
2. p. opustiť 1
odsťahovať sa 1. opustiť byt, bydlisko, sídlo a usadiť sa na inom mieste: rodina sa odsťahovala z dediny; lastovičky sa odsťahovali na juh • presťahovať sa (zdôrazňuje sa viac miesto, na ktoré sa sťahuje): presťahovať sa do mesta • presídliť sa (zmeniť sídlo): úrad sa presídlil do novej budovy
2. p. odísť 1
odsťahovať sa, -uje, -ujú dok.
1. odísť, prejsť bývať na iné miesto, presídliť, presťahovať sa: Anica sa odsťahovala k matke. (Gráf)
2. expr. odísť, odpratať sa, odtiahnuť: Keď sa všetko z izby odsťahovalo, vyšli sme i my. (Jes.)
odsťahovať dok. sťahovaním premiestniť, presťahovať: S koľibi bača ocťahovau̯ šetog riat (Králiky BB); Ked otstehovat, tag otstehovat, ale sa mi vádz na oči neukazuj! (Myjava)
odsťahovať sa dok. zmeniť miesto pobytu: Medveť sa miseu̯ ocťahovať (Kraľovany DK); Mladí sä uš ta otstähovali na nižní konec (Brusník REV); Tak sa mosíme dicki na noc ocscehovat do dzedzini (Dojč SEN)
odsťahovať sa [-ste-, -sce-] dk (odkiaľ, kam) sťahovaním sa premiestniť, presídliť sa, zmeniť miesto bývania, zdržovania sa: den ten, ktery sme maly dokonany, to gest ad 25. aprillis se gy odstehugy (PRÍLES 1595); protož neprestawam susedskym obyčajom napominati, aby se z panskeho chotare odstiehovali, ponevadž žadneho cinzu panu memu od toho nedavaji (LIETAVA 1621 CM); abych koneczne tam nebýwal, czo gest na kopanyczy, nez abych sa do dediny odscehowal (BRATISLAVA 1712 E); commigro: presťehugem se, odsťehugem se; praemigro: prescehugem se, odscehugem se (KS 1763); Astion odtad se odstehowal a do cize kragini se wibral (VP 1764); x. pren emigrare e vita: z sweta se odsťehowati, zemriti (KS 1763) zomrieť