odsúdenie [-de-, -ze-; -ie, -í] s
1. ustanovenie, nariadenie, príkaz: gesli by nekteri w urideny a odsudeny czechownem se odpiral a proty wssem mistrum odporni bil (CA 1764); pan grunty ginym spusobem od poddaneho odebraty nebude moczty, než wedle stoliczneho sprawedliweho odsudeny a ssaczowany praczy wyklčzowany udelaneg (BELÁ 1773); boske odsúdená a odsúdenost pohane nebo bezbózny krestané vymysslagú, pobóžny krestane náramite zapjragu a prokliňagú (BlR 18. st)
2. odmietnutie, zavrhnutie, pohrdnutie: protož ty, zlorečeny diable, uznag swe odsauzeny ot ditek krestianskich a od tohoto sluzebnika boziho (AgS 1708); sami sobě odsuzenj na krk wěssagu (ST 1797)
3. cirk odvrhnutie, zatratenie Bohom: (Lucifer) abi se nad ortelem teho sweho wihnani a odsudeni wimstil (MS 1758); zamitánj gest uloženj božj, aby nekery lide naweky zatracenj bily. Naziwa se y poznamenany k odsuzeny (HeT 1775); z kterichžto rrečy dawa se znat, že swetlo gest pričyna zatracenj wečneho anebo odsuzenj (CS 18. st)
L. chcess-li vgit zlorečeňý a wečneho odsúzeňý, zlým za dobre neodplacug (CC 1655) zbavenia posmrtnej spásy
4. práv rozhodnutie právnej povahy, rozsudok: damnatio: odsauzenj, trestánj (WU 1750); damnatio: odsúďenj, potrestanj; capite morti, ad supplicium: na smrt odsúďenj (KS 1763); žádneho pochibuwáňá nezustáwa o prawém tridentskího snemu w geď. 23, w práw. 6 odsúďeňú (BN 1796)
L. praejudicatio: pred časem súďeni, odsúďeni (KS 1763) predbežné rozhodnutie súdu