odsúdenec -nca m. kto je odsúdený: o. na smrť
odsúdenec -nca pl. N -nci m.
odsúdenec -nca pl. N -nci m. ▶ kto je právoplatným rozsudkom uznaný za vinného a ktorému je určený trest, odsúdený: posledné dni, poprava odsúdenca; medzinárodný tlak za prepustenie odsúdencov; potvrdiť najvyšší trest pre odsúdenca; odhaliť skupinu odsúdencov na doživotie pri pokuse o útek; udeliť amnestiu odsúdencom ◘ fraz. cítiť sa ako odsúdenec [na smrť/pred popravou] cítiť sa bezmocný, byť neschopný sa brániť ▷ odsúdenkyňa -ne -kýň ž.: bývalá o.; kat využil dávny zvyk a oženil sa s odsúdenkyňou
odsúdenkyňa ↗ odsúdenec
odsúdenec komu je určený trest za uznanú vinu • odsúdený: odveďte odsúdenca, odsúdeného
odsúdenec, -nca m. kto je odsúdený
odsúdenec m kto je odsúdený: neprestegňe wikrikowal obwinenj odsaudenec (PT 1796)