odraz, -u m.
1. odrazenie sa niečoho al. niekoho od nejakej prekážky, od pevného predmetu: o. strely, o. svetla, zvuku, o. vĺn od brehu, o. nôh od zeme, o. lopty od steny; tel. o. z mostíka, o. znožmo, o. jednou nohou;
fyz. zmena smeru pohybujúceho sa telesa po náraze na nehybné teleso: uhol o-u pod ktorým sa niečo odráža;
2. obraz vzniknutý odrazením v zrkadliacej sa, lesklej ploche al. v priestore: (Dve rieky) uvideli navzájom svoj odraz na nebi. (Hviezd.) Vpíjal do seba dvojitý obraz Hradčian; skutočný a zrkadlový odraz na hladine Vltavy. (Pláv.)
3. filoz. leninská teória odrazu teória ľudského poznania, ktoré vzniká odrážaním objektívneho sveta, reálnej skutočnosti v mozgu človeka;
4. ohlas, ozvena, vplyv: Doba, v ktorej Hviezdoslav žil, zanechala negatívny odraz v jeho diele. (Brez.) Objavilo sa niekoľko diel, ktoré sa pokúšajú byť odrazom života (Horov) obrazom, zrkadlom.
5. tech. odlomenie, odštiepenie niečoho úderom: Na stanovenie tvrdosti materiálu sa používa odraz.
6. hud. malá, krátka nota za hlavnou notou, ktorá ozdobuje melódiu;
odrazový príd.: šport. o-á noha ktorou sa odráža skokan al. bežec; o. mostík odrazisko;
pren. východisko, príprava na dosiahnutie, získanie, nadobudnutie niečoho