odradiť dok. (radou) odvrátiť od úmyslu, odhovoriť; odstrašiť: o. niekoho od cesty, neúspech ho neo-l, počasie ich o-lo; nedať sa o. (únavou);
nedok. odrádzať -a, odradzovať
odradiť -dí -dia odraď! -dil -diac -dený -denie dok.
odradiť -dí -dia odraď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. (koho (od čoho/s vedľajšou vetou)) ▶ radou al. iným spôsobom odvrátiť niekoho od istého úmyslu, vyhovoriť niekomu niečo; syn. odhovoriť: niektorých ľudí je možné o. od používania násilia; odradili ho od zamýšľanej krádeže; nedajte sa o. od účasti na voľbách; odradil ju, aby nikam nešla 2. (koho, čo (od koho, od čoho/s vedľajšou vetou; kým, čím)) ▶ vzbudiť nepríjemné pocity, obavy a pod.; syn. odstrašiť: vysoká cena nehnuteľnosti môže záujemcov o.; nedá sa ničím a nikým o.; neúspech ich neodradí; počasie nás neodradí, aby sme odcestovali; prišiel na to, čo ho od nej odradilo; Také malé psíča, že by odradilo zlodeja? [D. Hevier]; Odviezla sa k horskému hotelu, ale preplnené parkovisko ju odradilo. [V. Švenková] ▷ nedok. ↗ odrádzať, odradzovať
odrádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie, odradzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok. 1. (koho (od čoho/s vedľajšou vetou)) ▶ radou al. iným spôsobom odvracať niekoho od istého úmyslu, vyhovárať niekomu niečo; syn. odhovárať: odrádzal ma od prenáhleného činu; od štúdia herectva ho odrádzal otec, od medicíny mama; všetci ho prosili a odrádzali, aby to nerobil 2. (koho, čo (od koho, od čoho/s vedľajšou vetou; kým, čím)) ▶ vzbudzovať nepríjemné pocity, obavy a pod.; syn. odstrašovať: turistov odrádza od návštevy krajiny nízka kvalita služieb; neúspechy ho neodrádzali od ďalšej snahy; grep mnohých ľudí odrádza svojou horkou chuťou; návštevníkov plavárne odradzuje vysoké vstupné; záujemcov od podnikateľských plánov odrádza nízky štátny príspevok; dnes mladých manželov odrádza od detí množstvo práce a zmeny životného štýlu; Nevedno prečo, nevystál len [ženy] lekárničky. Azda ho odrádzal zápach liekov [...]. [L. Ballek]; Banky odradzuje aj obava zo slabej schopnosti farmárov splácať úver. [Sme 2003] ▷ dok. ↗ odradiť
odradiť radou al. iným spôsobom odvrátiť od istého úmyslu • odhovoriť: nedal sa odradiť, odhovoriť od cesty • odstrašiť (odradiť vzbudením strachu): od akcie ich odstrašil prvý neúspech • znechutiť • zdegustovať • degustovať (odradiť stratou vôle, chuti konať niečo): prehra ho znechutila; rozhovor ma zdegustoval
znechutiť zbaviť chuti, vôle, odvahy niečo robiť; vzbudiť odpor v niekom: výsmech ho neznechutil • odradiť • odstrašiť • odplašiť (odvrátiť od úmyslu niečím negatívnym, obyč. strachom): zlé počasie nás neodradilo, neodstrašilo; neúspech ho celkom od zámeru odstrašil, odplašil • sprotiviť • spríkriť • zhnusiť • zoškliviť (vzbudiť odpor k niečomu): jedlo mu sprotivili, spríkrili, zošklivili nechutnými rečami; zábavu jej zhnusil, sprotivil dotieravý spoločník • zastar. disgustovať (Kukučín) • hovor. expr. otráviť • znepríjemniť (urobiť nepríjemným): príhoda otrávila, znechutila všetkých prítomných; počasie mi znepríjemnilo dovolenku • priotráviť (duševne): byť priotrávený prázdnymi rečami
odradiť, -í, -ia dok. (koho od čoho, od koho) radou, odhováraním odvrátiť, odstrašiť od nejakého úmyslu, predsavzatia, odhodlania, rozhodnutia, odhovoriť: o. niekoho od jeho plánov, zámerov, od nejakej práce; dal sa o. prvým neúspechom, nedať sa ničím o.; Mal v úmysle rozkričať sa, ale vojakova odpoveď ho odradila. (Heč.) Zuza sa mu páčila, ale ho odradili od nej. (Tim.) Odradil nám rechtora. (Zgur.);
nedok. odrádzať, -a, -ajú i odradzovať, -uje, -ujú
odradiť dok. radou odvrátiť od nejakého úmyslu, odhovoriť: Odradila jú, abi se zan nevidávala (Lubeník REV)
odradiť dk koho, komu (od čoho) (radou) odvrátiť od úmyslu niekoho, odhovoriť niekoho od niečoho: neb zwan gest na mnohe mysta, kdež y ya sem bywal, na mista wdiecžňa a vžytecžna, nez ya sem gemu odradyl (s. l. 1553); z mnohého skussenj se nacházj, kterak mnohý od této prawé a swaté religie odstrasseni a odrazeni býwagi (FP 1744); dehortor: odraditi něco, někoho (WU 1750); odrádzať [-(d)z-], odradzovať [-(d)z-] ndk: pratele geg (Luthera) odraželi (!) (od cesty do Wittembergu) (SC 17. st); dehortor: odrazugi něco, někoho (WU 1750); (pastieri) mnohdikrat pres den spatnie zloreča statku, psom k zežhranj, k čertum zebranj ho odračugu (!) (KT 1753) odvrhujú, zavrhujú; matky powinne su dcery swe od každeg marnosti, nestidatostj odrazat (MiK 18. st)