Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

odradiť dok. (radou) odvrátiť od úmyslu, odhovoriť; odstrašiť: o. niekoho od cesty, neúspech ho neo-l, počasie ich o-lo; nedať sa o. (únavou);

nedok. odrádzať -a, odradzovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odradiť ‑í ‑ia dok.

odradiť -dí -dia odraď! -dil -diac -dený -denie dok.

odradiť -dí -dia odraď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. (koho (od čoho/s vedľajšou vetou)) ▶ radou al. iným spôsobom odvrátiť niekoho od istého úmyslu, vyhovoriť niekomu niečo; syn. odhovoriť: niektorých ľudí je možné o. od používania násilia; odradili ho od zamýšľanej krádeže; nedajte sa o. od účasti na voľbách; odradil ju, aby nikam nešla
2. (koho, čo (od koho, od čoho/s vedľajšou vetou; kým, čím)) ▶ vzbudiť nepríjemné pocity, obavy a pod.; syn. odstrašiť: vysoká cena nehnuteľnosti môže záujemcov o.; nedá sa ničím a nikým o.; neúspech ich neodradí; počasie nás neodradí, aby sme odcestovali; prišiel na to, čo ho od nej odradilo; Také malé psíča, že by odradilo zlodeja? [D. Hevier]; Odviezla sa k horskému hotelu, ale preplnené parkovisko ju odradilo. [V. Švenková]
nedok.odrádzať, odradzovať


odrádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie, odradzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok. 1. (koho (od čoho/s vedľajšou vetou)) ▶ radou al. iným spôsobom odvracať niekoho od istého úmyslu, vyhovárať niekomu niečo; syn. odhovárať: odrádzal ma od prenáhleného činu; od štúdia herectva ho odrádzal otec, od medicíny mama; všetci ho prosili a odrádzali, aby to nerobil
2. (koho, čo (od koho, od čoho/s vedľajšou vetou; kým, čím)) ▶ vzbudzovať nepríjemné pocity, obavy a pod.; syn. odstrašovať: turistov odrádza od návštevy krajiny nízka kvalita služieb; neúspechy ho neodrádzali od ďalšej snahy; grep mnohých ľudí odrádza svojou horkou chuťou; návštevníkov plavárne odradzuje vysoké vstupné; záujemcov od podnikateľských plánov odrádza nízky štátny príspevok; dnes mladých manželov odrádza od detí množstvo práce a zmeny životného štýlu; Nevedno prečo, nevystál len [ženy] lekárničky. Azda ho odrádzal zápach liekov [...]. [L. Ballek]; Banky odradzuje aj obava zo slabej schopnosti farmárov splácať úver. [Sme 2003]
dok.odradiť

-diť/109689 4.30: verbá inf. dok. 77070 presadiť/5076 nahradiť/4735 sústrediť/4728 zaradiť/4228 poradiť/4146 potvrdiť/3664 posúdiť/3223 prezradiť/2446 oslobodiť/1782 hodiť/1780 zariadiť/1706 vyhodiť/1504 povzbudiť/1453 zriadiť/1320 podriadiť/1285 vzbudiť/1211 uhradiť/1125 vyslobodiť/1098 poškodiť/1080 usadiť/1053 odradiť/1031 vyvodiť/1004 obsadiť/984 zobudiť/954 nasadiť/929 zavraždiť/864 narodiť/820 prebudiť/811 posadiť/759 odsúdiť/706 uškodiť/699 priradiť/675 prihodiť/627 odvodiť/612 zhodiť/602 zladiť/595 zosúladiť/566 usúdiť/543 zhromaždiť/534 odprevadiť/517 zasadiť/505 (159/13090)

odradiť radou al. iným spôsobom odvrátiť od istého úmyslu • odhovoriť: nedal sa odradiť, odhovoriť od cestyodstrašiť (odradiť vzbudením strachu): od akcie ich odstrašil prvý neúspechznechutiťzdegustovaťdegustovať (odradiť stratou vôle, chuti konať niečo): prehra ho znechutila; rozhovor ma zdegustoval


znechutiť zbaviť chuti, vôle, odvahy niečo robiť; vzbudiť odpor v niekom: výsmech ho neznechutilodradiťodstrašiťodplašiť (odvrátiť od úmyslu niečím negatívnym, obyč. strachom): zlé počasie nás neodradilo, neodstrašilo; neúspech ho celkom od zámeru odstrašil, odplašilsprotiviťspríkriťzhnusiťzoškliviť (vzbudiť odpor k niečomu): jedlo mu sprotivili, spríkrili, zošklivili nechutnými rečami; zábavu jej zhnusil, sprotivil dotieravý spoločníkzastar. disgustovať (Kukučín)hovor. expr. otráviťznepríjemniť (urobiť nepríjemným): príhoda otrávila, znechutila všetkých prítomných; počasie mi znepríjemnilo dovolenkupriotráviť (duševne): byť priotrávený prázdnymi rečami

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odradiť, -í, -ia dok. (koho od čoho, od koho) radou, odhováraním odvrátiť, odstrašiť od nejakého úmyslu, predsavzatia, odhodlania, rozhodnutia, odhovoriť: o. niekoho od jeho plánov, zámerov, od nejakej práce; dal sa o. prvým neúspechom, nedať sa ničím o.; Mal v úmysle rozkričať sa, ale vojakova odpoveď ho odradila. (Heč.) Zuza sa mu páčila, ale ho odradili od nej. (Tim.) Odradil nám rechtora. (Zgur.);

nedok. odrádzať, -a, -ajú i odradzovať, -uje, -ujú

odradiť dok. radou odvrátiť od nejakého úmyslu, odhovoriť: Odradila jú, abi se zan nevidávala (Lubeník REV)

odradiť dk koho, komu (od čoho) (radou) odvrátiť od úmyslu niekoho, odhovoriť niekoho od niečoho: neb zwan gest na mnohe mysta, kdež y ya sem bywal, na mista wdiecžňa a vžytecžna, nez ya sem gemu odradyl (s. l. 1553); z mnohého skussenj se nacházj, kterak mnohý od této prawé a swaté religie odstrasseni a odrazeni býwagi (FP 1744); dehortor: odraditi něco, někoho (WU 1750); odrádzať [-(d)z-], odradzovať [-(d)z-] ndk: pratele geg (Luthera) odraželi (!) (od cesty do Wittembergu) (SC 17. st); dehortor: odrazugi něco, někoho (WU 1750); (pastieri) mnohdikrat pres den spatnie zloreča statku, psom k zežhranj, k čertum zebranj ho odračugu (!) (KT 1753) odvrhujú, zavrhujú; matky powinne su dcery swe od každeg marnosti, nestidatostj odrazat (MiK 18. st)

odraďiť odraďiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

a odradí mladých technikov secteur et découragera les jeunes techniciens
odradiť od bilaterálnych dohôd décourager les accords bilatéraux
odradiť od používania zariadení décourager l'utilisation des installations
sa však nedali odradiť ne se découragèrent pas
všetkých ponúk, môže odradiť toutes les offres peut dissuader

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu