Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odrať -derie -derú -draný/-dratý dok.

1. draním odstrániť: o. kožu

2. draním zbaviť (kože): o. zajaca;

pren. expr. o-li ho o všetko všetko mu vzali

3. (z)odrieť: celý bok má o-tý

● o-l by ho zaživa, o-l by ho zo siedmej, poslednej kože je bezohľadný, chamtivý;

nedok. odierať -a

// odrať sa obdrať sa, obšúchať sa: šaty sa na rukáve o-li

odrať oderie oderú oder! odral oderúc/odrúc odraný/odratý odranie/odratie dok.

odrať sa oderie sa oderú sa (ne)oder sa! odral sa oderúc sa/odrúc sa odraný/odratý odranie sa/odratie sa dok.

odrať si oderie si oderú si (ne)oder si! odral si oderúc si/odrúc si odraný/odratý odranie si/odratie si dok.

drať derie derú der! dral derúc derúci draný/dratý dranie/dratie nedok. 1. (čo) ▶ častým používaním znehodnocovať, opotrebúvať; syn. ničiť, zodierať: d. šaty, topánky, podrážky; d. koberec, poťah; Víno tieklo, cigáni drali bez oddychu sláky, pilo sa, spomínalo, spievalo. [L. Ballek]
2. (čo) ▶ zbavovať mŕtve zvieratá kože; syn. sťahovať (z kože), odierať: d. králika, zajaca, ovcu; d. kožu zo zvieraťa; expr. d. z niekoho šaty trhať
3. expr. (koho) ▶ bezohľadne využívať vo svoj prospech (obyč. výsledky niečej práce), vykorisťovať, bezohľadne o všetko oberať; syn. zdierať: d. človeka, zamestnancov, svojich podriadených
4. expr. (koho) ▶ silnými údermi zasahovať a spôsobovať bolesť, biť; syn. mlátiť, tĺcť, ťať: d. nezbedníkov, výtržníkov; nemilosrdne, surovo ho dral; Mňa drali každý boží deň. [E. Dzvoník]
5. expr. (čo) ▶ násilím brať majetok, tým spôsobovať skazu, drancovať, plieniť: Turci v dedine drancujú, derú, plienia. [K. Horák]
◘ fraz. kričí/reve/vreští, akoby ho z kože dral(i) veľmi; drať niekoho ako financ kozu veľmi, silno biť; drať niekoho z [poslednej] kože al. drať [poslednú] kožu z niekoho bezohľadne brať niekomu; vykorisťovať niekoho; drať niekomu pásy z chrbta al. pásy drať z niekoho mučiť, týrať, trápiť; drať si jazyk/ústa/hrdlo nadarmo bezúčelne al. bezvýsledne hovoriť, dohovárať niekomu; drať si nohy nadarmo zbytočne chodiť niekam; drať školské lavice al. drať nohavice v školských laviciach byť žiakom, študentom, chodiť do školy; škoda nohy/topánky drať nehodno sa unúvať, je zbytočné niekam chodiť
▷ opak. drávať -va -vajú -val; dok. k 1 ↗ zodrať, k 2 ↗ odrať, zodrať, zdrať, k 3 ↗ zodrať, k 4 ↗ zdrať

odierať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo, koho) ▶ (o veci tesne priliehajúcej k telu) drením, trením spôsobovať rany na povrchu tela, zraňovať; syn. drieť: tvrdý golier odiera krk; povraz odiera dlane; putá na rukách ho odierajú; topánky mu odierajú päty; jazdecké sedlo ho odieralo do krvi; okuliare mu odierali koreň nosa; postroj nesmie o. kožu koňa
2. (čo (o čo)) ▶ silným tlakom, trením poškodzovať (v prípade človeka neúmyselne, z nepozornosti) povrch niečoho, zodierať: čln sa pomaly pohol, odierajúc dno o piesok plytčiny; podvozok auta sme odierali o trsy trávy na kopcoch, kým sme nenašli skrytý salaš; dlažba odie­ra obuv; nepočuješ, že odieraš blatník?; pren. expr. odie­rala prahy redakcií často žiadala o uverejnenie príspevku
3. (čo (o čo)) ▶ (o človeku) neúmyselným drením, trením o niečo poškodzovať nejakú časť tela, zraňovať: odieral si nechránené ruky o suché konáre; pri výstupe na horu si odierala kolená a dlane; Človek si odiera lakte o kamene, narovnať sa nedá, podošvy sa kĺžu na už takmer vyleštených vysokých schodoch. [Pc 1999]
4. (čo (z čoho)) ▶ silným tlakom odstraňovať z niečoho vrchnú vrstvu, olupovať, zodierať: o. vrchnú farbu; drevorubači stínajú smreky, odierajú z nich kôru
5. (čo (z čoho)) ▶ zbavovať usmrtené zviera kože, sťahovať z kože; syn. drať: o. králika; o. jeleňa; odiera líšku z kože; lovci odierajú zvieratá a vykosťujú mäso
6. expr. zried. (koho (o čo)) ▶ bezohľadne okrádať, oberať o majetok; syn. obdierať, zdierať: o. zákazníkov; nepoctivým spôsobom odieral ľudí v hre o peniaze; Odierajú nás, vyciciavajú ako ploštice, – žalovali sa plátenníci. [A. Habov­štiak]
▷ dok. ↗ odrieť, odrať

odierať sa -ra sa -rajú sa -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. (ø; o čo) 1. ▶ (o častiach tela) drením, trením o niečo sa zraňovať; syn. drieť sa: plazili sa úzkou štrbinou, pričom sa odierali o ostré hrany skál; jazyk sa odiera o zvyšok zuba; Ešte ju to svrbí, najmä tam, kde sa hánky jedna o druhú odierajú. [M. Kompaníková]
2. ▶ (o veciach) častým používaním spojeným s tlakom, trením sa poškodzovať, opotrebúvať; syn. zodierať sa: poťah na pohovke sa rýchlo odiera; pneumatiky sa odierajú na nerovnom povrchu vozovky; Prsteň sa odiera jednak o rúčky mojich nástrojov a o kamene, ktoré prekladám. [R. Sloboda]
▷ dok. k 2 ↗ odrať sa, odrieť sa

odrať oderie oderú oder! odral oderúc/odrúc odraný/odratý odranie/odratie dok. 1. (čo) ▶ (o veci tesne priliehajúcej k telu) drením, trením spôsobiť poranenie na povrchu tela, zraniť; syn. odrieť, oškrieť, poškriabať si: nosidlá im odrali chrbát; remeň harmoniky mu odral plece; topánky mu odrali celú pätu
2. (čo (o čo)) ▶ silným tlakom, trením poškodiť (v prípade človeka neúmyselne, z nepozornosti) povrch niečoho, obdrať: o. bok motorky o stenu; niekto mi nacúval na parkovisku do auta a odral ho
3. (čo (o čo)) ▶ (o človeku) neúmyselným drením, trením o niečo poškodiť nejakú časť tela, zraniť: odral si lakeť o betón; odral si kolená, ruky do krvi
4. (čo (z čoho)) ▶ silným tlakom odstrániť z niečoho vrchnú vrstvu, olúpať, zodrať: o. kožu z ulovenej zveri; medveď si svoje územie značkuje tak, že zo stromov škrabaním oderie kôru
5. (čo (z čoho)) ▶ zbaviť mŕtve zviera kože, stiahnuť z kože; syn. zodrať: o. zajaca; pytliak na mieste odral jeleňa z kože; kožky odratých králikov; Pomocníci [lovca] zvieratá vyvrhnú, oderú, rozporciujú, mrazia, konzervujú. [Poľ 2007]; pren. [Čln] bol stromom, ktorý sme odrali z kože. [J. Buzássy]
6. expr. (koho (o čo)) ▶ nečestným, bezohľadným spôsobom pripraviť niekoho o majetok, okradnúť; syn. ošklbať: o. zákazníkov o peniaze; o. spotrebiteľa, kde sa len dá; každý deň preratúva, o koľko odral iných; Berú, čo im nepatrí, oderú človeka, kde len môžu. [A. Habovštiak]
◘ fraz. odrať niekoho o posledný cent pripraviť niekoho o všetok majetok; odrať niekoho z kože bezohľadne niekoho okradnúť, vykoristiť
▷ nedok. ↗ odierať, k 5 i drať

odrať sa oderie sa oderú sa (ne)oder sa! odral sa oderúc sa/odrúc sa odraný/odratý odranie sa/odratie sa dok. 1. (ø; o čo) ▶ spôsobiť si poranenie povrchu tela, zraniť sa, odrieť sa; syn. oškrieť sa, poškriabať sa: chlap sa potkol a odral sa o kameň; Vletel som [z bicykla] do priekopy, celý som sa odral. [V. Šikula]
2. ▶ (o veciach) častým používaním spojeným s tlakom, trením sa poškodiť, opotrebovať; syn. zodrať sa, odrieť sa, ošúchať sa: farba na klávesnici sa mi časom odrala; sklíčka na displeji mobilu sa oderú; lano sa na skalách môže o.; A nech ho [diviaka] nevláčia po zemi, lebo sa mu oderie koža. [V. Krupa]
▷ nedok. k 2 ↗ odierať sa

odratý -tá -té príd. 1. ▶ (o veciach, o materiáloch) ktorý častým používaním al. vekom stratil svoj pôvodný vzhľad a pôvodnú kvalitu, opotrebovaný, viditeľne znehodnotený, obyč. na povrchu, odretý; syn. obšúchaný, ošúchaný: odratá kožená taštička; odraté rifle; sadnúť si na sedadlo s odratým čalúnením
2. ▶ (o pokožke) poškodený šúchaním, poškriabaním, poranený, odretý, obdretý, obdrený: nuž vpred, vpred plazením, alebo po štyroch, kolienka odraté, dlane ošúchané [V. Balla]; Niekto mal odratý bok, lebo spadol z bicykla, iný prasknutú kľúčnu kosť od kolieskových korčúľ. [D. Dán]
▷ ↗ i odrať, odrať sa

drať, derie, derú nedok.

1. (čo) používaním ničiť, kaziť, opotrebúvať: d. topánky, šaty, nástroje

● hovor. d. si jazyk, ústa (rozum, nohy ap.) nadarmo bezúčelne hovoriť, dohovárať (rozmýšľať, chodiť ap.); hovor. d. školské lavice (školský prah) chodiť do školy;

2. (čo) sťahovať kožu zo zvieraťa, odierať: d. ovcu, zajaca

● hovor.: pásy d. z niekoho mučiť; kričí, akoby ho z kože drali veľmi; d. kožu z niekoho, d. niekoho z kože okrádať, zdierať do krajnosti;

3. expr. (koho) vykorisťovať, okrádať, zdierať: Zo všetkých strán nás len derú. (Jégé)

4. expr. (koho) biť, tĺcť: Ešte vystretého na dereši drať, to hej! (Ráz.-Mart.);

opak. drávať, -a, -ajú;

dok. k 1 zodrať, k 2, 3 odrať, k 4 vydrať, zdrať

|| drať sa

1. používaním sa ničiť, kaziť, opotrebúvať sa: stroj sa derie, topánky sa derú;

2. predierať sa, pretláčať sa, tlačiť sa, prenikať niekam (odniekiaľ): Slzy sa jej drali do očí. (Tat.) Mimovoľne derie sa jej z hrudi vzdych. (Kuk.)

3. expr. biť sa, tĺcť sa, zápasiť: V Pešti drali sa s Kollárom a obťažovali mu život. (Škul.);

dok. k 1 zodrať sa, k 2 predrať sa

odrať, oderie, oderú, odraný/odratý dok.

1. (čo, koho) stiahnuť kožu z niečoho, z niekoho, zbaviť kože: o. koňa, psa; o. kožu z koho, z čoho; expr. Gregor poručíka odral z fúzov a brady (Laz.) oholil;

pren. bezohľadne o všetko obrať, okradnúť: Druhého človeka i odrať môžeš. (Tim.) Oderie ťa ako lipu. (Jes-á)

● o. niekoho za živa a) zbaviť kože; b) okradnúť; o. niekoho zo siedmej (poslednej) kože bezohľadne mu všetko vziať;

2. expr. (čo) drením, poškriabaním poraniť, odrieť, zodrieť (o povrchu živých organizmov): odratá tvár (Heč.); Pravý bok som mal odratý od ležania na tvrdom. (Jes.)

3. zried. (čo) poškodiť používaním, ošúchať, obšúchať, obdrať, roztrhať (o veciach): odraté nohavice (Jégé); Po ceste išiel kozák. Bol odratý a bosý (Jil.) otrhaný;

nedok.;

nedok. odierať, -a, -ajú

|| odrať sa obšúchať sa, poškodiť sa, roztrhať sa: Paráda sa ľahko oderie a truhla ostane prázdna. (Kuk.)

odrať dok.
1. strsl, zsl odieraním odstrániť: Košťičke, čo sa odrale s teh zajacou, choďiu̯ skupúvaťi koškár (Čelovce MK); Kože odraľi, dobre vipraľi a visušeľi (Rajec ŽIL)
2. strsl, zsl odieraním zbaviť zviera kože: Zastreleu̯ líšku, odrau̯ hu a dau̯ žeňe virobiť kožušinu (Návojovce TOP); Ná čo si ti mislíš, že ja ňevém zajaca odrať?! (Lapáš NIT); odraď oucu (Kláštor p. Zniev. MAR)
F. ňeurobím to, aňi keď ma oďereťe na buben (Svätoplukovo NIT) - za žiadnych okolností; s kože ťa oďeriem (Bobrovec LM) - vyhrážka; odrav ho o pekních pár korún (Hliník n. Hron. NB) - pripravil ho o peniaze; oďerie ťa do posľednej kože (Bodorová MAR), nedbav bi človeka odrat aj z devátéj kože (Lukáčovce HLO) - bezohľadne pripraví o všetko
3. miest. strsl a zsl (z)odrieť, oškrieť: Topanka mi nohu odrala (Revúca); Odar mi topanki (Remeniny GIR); Inác_ca mu nižd nestalo, ima si odral kožu z nohi (Dobrá Voda PIE)

odrať sa dok. záh expr. oholiť sa: Nemožu takto ít na ti úradi, miél bich sa trochu odrat, takí zarostlí tam nepujdu (Skalica)

odrať dk
1. koho (z čoho) odstrániť, stiahnuť niekoho z kože: hle, Kambisses ku prikladu wsseckim ginym dal odrat žiweho (GŠ 1758); turecky cysar ostatnjho krala Steffana Božnjckého dal z kožy odrat (KrP 1760); deglubere pecus: odrali howado (KS 1763)
L. nekterym z ramenách neb chrbtu gegych wssecku kožu zwlekli, nekterych od čela počná az do paty odrali (PP 1734) celkom
F. nebudem dobrj, nebudem, dokud ma neoďeru na buben (KC 1791) o nepolepšiteľnosti
2. čo (o koži) stiahnuť z niekoho: tergora diripere costis: sňati nebo odrati kožu (KS 1763)
3. koho (o čo) okradnúť, olúpiť niekoho o niečo: kdy člowek od čloweka to, čo gest geho, nesprawedliwe wyklame, wyprisaha, nesprawedliwe wyprawotj, odere (LKa 1736); odierať [-í-] ndk k 1: deglubo: odjrám, oblupugem, wylussčugem (KS 1763); k 2: decorio: odjrám, kozu snjmám, kozu, kúru derem; decalantico: obnažugem, kožu snjmám, stahugem čepku, odjram kuru (KS 1763); k 3: prytel ňe aby poddaných swých oblupowal, odiral (CDu 18. st); o. sa drením, poškriabaním poraniť sa, odrieť sa: pri stawnickich handlowskych kunstach puštali do gamy kone we wolowich kožach zassite, abi se nekde neodrali (B. ŠTIAVNICA 1620 E); odierať sa ndk čo odlupovať sa, odtŕhať sa: redivia: odderek, kdiž se kožka od paznochtúw oddjrá (KS 1763)

odrieť p. odrať