Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odraziť dok.

1. nárazom dať niečomu (opačný al. iný) smer: o. loptu; o. sa na lyžiach, na člnku, o. sa pravou nohou (pri skoku); o. kompu

2. nárazom odlomiť, odbiť: o. soche ruku, o. hrdlo z fľaše

3. zmeniť smer (vody): o. potok

4. po dopade dať iný smer (lúčom, zvukovej vlne): hladina o-la svetlo mesiaca

5. potlačiť, odvrátiť (protiakciou): o. útok;

pren. o. výčitky;

nedok. odrážať -a

// odraziť sa

1. nárazom dostať iný smer: guľka sa o-la od steny; o-ený puk

2. zmeniť smer cesty al. toku, odbočiť: o-me sa popod horu; prítok sa za mestom o-l

3. po dopade dostať opačný smer (o zvukovej vlne, lúči): ozvena sa o-la od skál; o-ené svetlo; žiara sa o-la na skle odzrkadlila

4. prejaviť sa, ukázať sa: nedostatky sa o-li na výsledku; smútok sa mu o-l na tvári;

nedok. odrážať sa

odrážať sa -ža sa -žajú sa -žaj sa! -žal sa -žajúc sa -žajúci sa -žanie sa nedok.

odrážať -ža -žajú -žaj! -žal -žajúc -žajúci -žaný -žanie nedok.

odraziť sa -zí sa -zia sa odraz sa! -zil sa -ziac sa -zený -zenie sa dok. 1. (od čoho; kam; ø) ▶ (o pohybujúcom sa predmete) zmeniť po náraze smer pohybu: lopta sa od brvna odrazila do siete; puk sa odrazil od hokejky súpera; strela sa náhodne odrazila k obrancovi; muža zasiahla odrazená guľka
2. (od čoho; čím; ø) ▶ (o človeku, o zvierati) dostať sa do pohybu al. pokračovať v pohybe, využívajúc odraz, odrážanie od zeme al. iných pevných podkladov: o. sa rukami od kraja bazéna; o. sa od štartovacieho bloku; o. sa od boku lode; o. sa a preskočiť na druhý breh; energicky, svižne sa o. pri skoku pravou nohou; lyžiar sa prudko odrazil palicami a vyštartoval na trať; na signál píšťalky sa súťažiaci odrazia a vyskočia na lano alebo tyč a šplhajú sa pomocou nôh; mačka sa odrazila a skočila na balkón; Chlapi poskákali do člnov a odrazili sa od brehu. [V. Krupa]; Vyzerá to tak jednoducho – bez toho, aby sa museli [vtáky] odraziť od zeme, jednoducho zamávajú krídlami a už letia... [ŽVč 2006]
3. i fyz. (od čoho; ø) ▶ (o svetle, o zvuku) zmeniť smer šírenia na rozhraní dvoch rozličných prostredí al. po dopade na pevnú prekážku: odrazený svetelný lúč; ozvena sa odrazila od skál; výkriky sa odrazili od kamenných múrov; detektor zachytil odrazené vlny; od veľkej kovovej spony vo vlasoch sa odrazil lúč slnka; zvuky odrazené od predmetov v okolí; Kedy-tedy sa hladina v šálke zaleskne odrazeným svetlom. [P. Jaroš]
4. (v čom) ▶ byť zobrazený na lesknúcej sa, zrkadliacej sa ploche ako odraz; syn. odzrkadliť sa: o. sa v obločnom skle; oblaky odrazené v hladine vody
5. (v čom/na čom, na kom) ▶ stať sa viditeľným, prejaviť sa pod vplyvom niečoho, čo bolo, pôsobilo, zanechať stopy; syn. odzrkadliť sa: nedostatok spánku sa odrazí na tvári; ekonomické zmeny sa bezprostredne odrazili v novej mentalite ľudí; Dobro skutku sa odrazí na človeku tým, že ho zušľachtí. [Anton Hlinka]; Odrazí sa trojbodový úspech vo zvýšenom sebavedomí vašich zverencov? [Šp 2006]
6. (od čoho) ▶ nájsť východiskový bod, popud k nejakému uvažovaniu, konaniu, činnosti: dostať prvé informácie a od nich sa o.; Od tohto faktu sa autori návrhu odrazili pri plánovaní. [Záhr 2011]
7. zastaráv. (od čoho; kam) ▶ zmeniť smer cesty, odbočiť: Predtým sme sa vždy odrazili od tunela hore. [P. Hrúz]; Pred zákrutou sa [žena] odrazila na chodník, ktorý skracoval cestu cez les... [A. Chudoba]
◘ fraz. odraziť sa od dna začať dosahovať zlepšenie, postupne sa dostať zo zlej situácie
▷ nedok. ↗ odrážať sa

odraziť -zí -zia odraz! -zil -ziac -zený -zenie dok. 1. (čo, koho (od koho, od čoho; kam; čím)) ▶ úderom, nárazom, odrazom zmeniť smer niečoho, niekoho pohybujúceho sa al. uviesť niečo, niekoho do pohybu, odbiť: o. loptu hlavou; o. golfovú loptičku; udrel ho nohami a odrazil od seba; brankár odrazil puk pred seba; dokáže prekvapiť a predbehnúť protihráča, zastaviť a o. ho; spôsoby odrazenia lopty vo volejbale; neos. narazil autom do stromu a odrazilo ho do ďalšieho; pren. Hraničná situácia, ktorá by nielen divákov, ale aj hlavné postavy vytrhla zo skľučujúceho napätia a odrazila ich ďalej. [HN 2011] postrčila, posunula
2. (čo (od čoho; kam)) ▶ silným odtlačením odo dna al. od brehu uviesť niečo do pohybu na vode: o. kompu od móla; Odrazíte člnok od brehu a pustíte sa po špinavej brečke rieky. [J. Papp]
3. (čo (z čoho)) ▶ nárazom, úderom oddeliť časť od celku; syn. odbiť, odlomiť: o. vrch fľaše; o. hlavu nitu dlátom; pri cúvaní nákladiak odrazil roh domu; vandal odrazil kladivom soche hlavu; páchateľ odrazil visaciu zámku na mreži; guľka odrazila kus tehly z obruby bronzovej brány
4. (čo (kam)) ▶ postavením prekážky zámerne zmeniť smer tečúcej vody, odviesť: o. tok rieky do prívodného kanála; hasičom sa podarilo o. prílivovú vlnu; Veľmi iniciatívne odrazili potok na lúku. [J. Papp]; Na chodníku prehradil prúd a odrazil ho do trávy; do vchodu hneď menej zatekalo. [P. Hrúz]; Postavil som si preto oporný múr, aby veľkú vodu odrazil. [Sme 1996]
5. (koho, čo (čím)) ▶ použitím vhodných prostriedkov, (vojenskou) silou, stratégiou odvrátiť fyzický útok protivníka (jednotlivca, skupiny, vojska): o. úder ľavačkou; o. teroristickú hrozbu, nálet letectva; byť pripravený o. agresiu, napadnutie protivníkom; Svätoplukovi sa podarilo o. vpády franských vojsk na Veľkú Moravu; Prvý útok odrazil palicou. [P. Jaroš]; Veliteľ Prešporského hradu hrdinsky odrazil Turkov. [P. Glocko]
6. (koho, čo (čím)) ▶ cielenou činnosťou, použitím vhodných prostriedkov zastaviť, odvrátiť niečo vnímané obyč. ako negatívne: o. zahraničných konkurentov akciovými cenami; vo finále o. nápor domácich; je potrebné o. tlaky v spoločnosti smerujúce k užívaniu drog; neboli schopní vierohodne o. vážne obvinenie
7. i fyz. (čo) ▶ zmeniť po dopade na rozhranie dvoch rozličných prostredí al. po dopade na pevnú prekážku smer šírenia svetla al. zvuku: schopnosť steny o. zvuk; biela farba dokáže najlepšie o. slnečné žiarenie; Časť odrazených slnečných lúčov zo Zeme atmosféra zachytí a odrazí späť na Zem. [Pt 2002]
8. zried. (koho, čo) ▶ (o lesknúcej sa ploche) odrazom svetelných lúčov vytvoriť obraz niekoho, niečoho ako v zrkadle; syn. odzrkadliť: Voda ťa odrazí vo svojich zrkadlách. [Š. Žáry]
9. zastaráv. (kam) ▶ zmeniť smer cesty, odbočiť; syn. odraziť sa: Potom sme už bez rečí odrazili hore poľovníckym chodníkom. [R. Moric]
▷ nedok. k 1 – 8 ↗ odrážať

odrážať sa -ža sa -žajú sa -žaj sa! -žal sa -žajúc sa -žajúci sa -žanie sa nedok. 1. (od čoho; kam; ø) ▶ (o pohybujúcom sa predmete) meniť po náraze smer pohybu: puk sa často odráža do rohov; loptička sa od rakety zakaždým odrážala inak; morský príboj sa odráža od skál; pren. Odrážali sa [slová] ako šípy od panciera. [J. Lenčo]
2. (od čoho; čím; ø) ▶ (o človeku, o zvierati) dostávať sa do pohybu al. pokračovať v pohybe, využívajúc odraz, odrážanie od zeme al. iných pevných podkladov: sedieť na hojdačke a o. sa nohami od zeme; o. sa pádlom od brehu, od skál; jednou nohou stojíte na kolobežke, druhou sa odrážate; Nemohol sa [bažant] však v snehu dobre odrážať a vyletieť, iba plieskal krídlami. [V. Šikula]
3. i fyz. (od čoho; ø) ▶ (o svetle, o zvuku) meniť smer šírenia na rozhraní dvoch rozličných prostredí al. pri dopade na pevnú prekážku: hlasy, zvuky sa odrážali od skál; svetelný lúč sa na rozhraní odráža a láme; hlasy sa odrážali v prázdnych chodbách; svetlo v miestnosti sa odráža od bielych stien
4. (v čom) ▶ byť zobrazovaný na lesknúcej sa, zrkadliacej sa ploche ako odraz; syn. odzrkadľovať sa: o. sa v jazere, v hladine plesa; v oknách sa odrážali plynúce oblaky; Svetlo sviec sa odráža na sústredených tvárach. [V. Švenková]
5. (v čom/na čom, zried. na kom) ▶ stávať sa viditeľným, prejavovať sa pod vplyvom niečoho, čo bolo, pôsobilo, zanechávať stopy; syn. odzrkadľovať sa: v hlase sa jej odrážalo sklamanie; na tvári sa im odráža únava, napätie; v ich pohľade sa odrážal obdiv; otec neplakal, odrážal sa na ňom iba nekonečný smútok; V tvárach ľudí sa odrážali starosti o budúcnosť. [A. Habovštiak]
6. (od čoho) ▶ nachádzať východiskový bod, popud k nejakému uvažovaniu, konaniu, činnosti: myšlienka, od ktorej sa autori odrážali; Zmena zákona sa odráža od českého návrhu, ktorý však prijatý nebol. [Sme 1996]
7. zastaráv. (od čoho; kam) ▶ meniť smer cesty, odbočovať: odrážame sa z hlavnej cesty do bočnej uličky; odráža sa od chodníka pod stĺporadím Hronky [A. Hykisch]
8. (od čoho) ▶ pôsobiť nápadne odlišne od niečoho porovnávaného, vytvárať kontrast s niečím; syn. kontrastovať: šedivé vlasy sa mu odrážajú od čokoládovohnedej pleti; biele pobrežie sa prudko odrážalo od modrej vody; Ich [bocianov] belostné perie sa ostro odrážalo od hustého koberca sviežich jarných tráv. [L. Ballek]
◘ fraz. odrážať sa od dna začínať dosahovať zlepšenie, postupne sa dostávať zo zlej situácie
▷ dok. k 1 – 7 ↗ odraziť sa

odrážať -ža -žajú -žaj! -žal -žajúc -žajúci -žaný -žanie nedok. 1. (čo, koho (od koho, od čoho; kam; čím)) ▶ prudkým úderom, nárazom meniť smer niečoho, niekoho pohybujúceho sa al. uvádzať niečo, odbíjať: o. loptu nohami; o. puk do súperovej bránky; pri hre nie je dovolené o. protihráča hokejkou; ovládať odrážanie lopty zdola; Rukami od seba odrážal horiace zápalky, ktoré doňho hádzali. [D. Dušek]
2. (čo (od čoho; kam)) ▶ silným odtláčaním odo dna al. od brehu uvádzať niečo do pohybu na vode: o. plť do prúdu; o. kompu od brehu; Prievozník odráža loďku od brehu a spúšťa ju po lane do prúdu. [MT 1959]
3. (čo (z čoho)) ▶ nárazom, úderom oddeľovať časť od celku; syn. odbíjať, odlamovať: baníci odrážali rudu kladivom; praveký človek odrážal z väčšieho okruhliaka pazúrikové nožíky
4. (čo (kam)) ▶ postavením prekážky zámerne meniť smer tečúcej vody, odvádzať: o. vodu na lúku; nevedeli, ako sa odráža potok; vybudovaná hať odráža vodu do závlahového kanála
5. (koho, čo (čím)) ▶ použitím vhodných prostriedkov, (vojenskou) silou, stratégiou odvracať fyzický útok protivníka (jednotlivca, skupiny, vojska): o. údery páchateľa; o. pechotu guľometnou paľbou; Naše vojská hrdinsky odrážajú zúrivé útoky nepriateľa. [P. Jaroš]; Bojuje i víťazí, úspešne odráža nájazdy mužov z nepriateľských kmeňov. [J. Lenčo]
6. (koho, čo (čím)) ▶ cielenou činnosťou, používaním vhodných prostriedkov zastavovať, odvracať niečo vnímané obyč. ako negatívne: o. slovné útoky veľavravným úsmevom; domáci úspešne odrážali pokusy hostí o vyrovnanie; hráme pozorne, odrážame súpera už na modrej čiare; V severnej Amerike angličtina musí odrážať nápor španielčiny. [LT 1998]
7. i fyz. (čo) ▶ meniť po dopade na rozhranie dvoch rozličných prostredí al. po dopade na pevnú prekážku smer šírenia svetla al. zvuku: biela farba najlepšie odráža svetlo; textílie a koberce zvuk neodrážajú, ale tlmia; ľad funguje ako zrkadlo a odráža slnečné žiarenie späť do kozmu
8. (čo, koho) ▶ (o lesknúcej sa ploche) odrazom svetelných lúčov vytvárať obraz niekoho, niečoho ako v zrkadle; syn. odzrkadľovať, zrkadliť: hladina rieky odrážala svit hviezd; voda v plese odráža strmé steny hôr; Sklo odráža iba jeho tvár, nevidí von. [P. Glocko]
9. (čo (v čom)) ▶ podávať, zachytávať verne skutočnosť, vyjadrovať, zobrazovať, stvárňovať: dielo odráža ťaživú atmosféru a konflikty vtedajšieho sveta; nebolo zámerom režiséra, aby film presne odrážal skutočnosť; autorka citlivo odráža paradoxy doby; oceňovaný román odrážajúci silné historické momenty slovenských dejín v živote obyčajných ľudí; Tvorba viacerých našich špičkových spisovateľov verne odráža životný pocit a úroveň filozofického poznania našej (t. j. európskej) civilizácie [...]. [RAK 2005]
10. (čo) ▶ ukazovať, robiť viditeľným, prejavovať vplyv, pôsobenie niečoho; syn. odzrkadľovať: diskusia odráža rastúce pochybnosti; čísla nemusia o. reálny stav; sen vraj odráža skryté túžby; časopis neodráža názorovú rôznorodosť čitateľov; rýchle skladby odrážajú temperament speváčky; politika by mala o. potreby obyčajných ľudí; Jeho tvár však odrážala unudenosť a smrteľnú ustatosť. [DF 2002]
▷ dok. k 1 – 8 ↗ odraziť

odraziť, -í, -ia dok.

1. (čo) nárazom do niečoho prudko odstrčiť, nárazom, úderom dať niečomu iný smer: o. loptu, o. puk na mantinel;

2. (koho, čo) v boji zmariť útočný plán protivníka, odohnať, zahnať: o. kontrarevolučné bandy, o. útoky teroristov, o. výpady nepriateľa; pren. o. zlé jazyky (Škult.) zamedziť klebety; (Elenka) odrazila všetko lákanie (Šolt.) nepodľahla mu. Gríša veselo odrazil jej výčitky (Jes-á) zaujal k ním odmietavý postoj, odmietol.

3. (čo od čoho) odrazom uviesť niečo do pohybu: o. čln, kompu od brehu;

4. (čo) úderom, nárazom oddeliť časť od celku, odlomiť, odbiť: o. kus od kameňa, o. soche ruku, hlavu; Mojžiš spustí váhu, že mala lyskovi chrapy odraziť. (Kal.)

5. (čo) zmeniť smer tečúcej vody postavením nejakej prekážky: Odrazil vodu a nachytal pstruhov. (Taj.) Odrazili ho (potok) celý na lúku. (Ondr.)

6. (čo) oddeliť, odčleniť (dobytča al. niekoľko dobytčiat) od stáda: Odraz i susedom kravu, keď ich nebude doma. (Kuk.) Ty sa motáš a ja musím statok odraziť a nakŕmiť. (Kuk.)

7. zried. (koho od čoho) odviesť, odvrátiť, odradiť: Veľmožov odrazil od protestantizmu. (Jégé)

8. (kam) zmeniť smer cesty, odbočiť, odraziť sa: Bokom, do hory skokom odrazí. (Sládk.) Z hlavnej ulice odrazili sme vľavo. (Kuk.)

nedok. odrážať, -a, -ajú

|| odraziť sa

1. (od čoho) po náraze na niečo dostať iný smer: lopta sa odrazila od žrde, guľka sa odrazila od skaly, šípy sa odrazili od štítu; Skalka viac ráz sa odraziac, skákala po vode. (Jégé); ozvena sa odrazila od skál; pren. Slová sa odrazia od neho ako hrach od steny (Zgur.) neúčinkujú, nepôsobia na neho.

2. (od čoho, čím i bezpredm.) odrazom sa dostať do pohybu: Silne sa odrazil od dosky a vyletel do vzduchu. (Krno) Odrazili sa od brehu. (Ondr.) Rybár sa odrazil ďalej do prúdu. (Tat.) A už som sa aj odrazil palicami (Bedn.) pri lyžovaní.

3. zmeniť smer svojho toku (o tečúcej vode): Nejeden prítok sa odrazil, alebo bol odrazený. (Laz.)

4. (o dobytku) oddeliť sa, odlúčiť sa, odčleniť sa od stáda: (Kráva) odrazí sa od statku. (Kuk.)

5. (kam) zmeniť smer cesty, odbočiť, zamieriť niekam: Starý sa odrazil na chodník. (Kuk.) Tichý sa odrazil k Borkovciam. (Vaj.)

6. (v čom) odrazom vytvoriť obraz na lesknúcej sa, zrkadliacej sa ploche; odzrkadliť sa: V prázdnej krajine je jazero. Celé leto nemá sa v ňom čo odraziť. (Tat.); pren. Vo veľkých očiach sa odrazí smútok (Ráz.) možno ho zbadať.

7. (v čom, na čom) zanechať stopu, ovplyvniť niečo, nájsť ohlas, ozvenu, prejaviť sa: Strata odbytíšť sa odrazí na hospodárskej situácii kapitalistických krajín. — Kríza sa odrazí v poklese príjmov. — Hospodárske zmeny sa odrazia v oblasti kultúry. — Na jeho počernej súmernej tvári odrazil sa údiv. (Urb.);

nedok. odrážať sa

odrážať, odrážať sa p. odraziť, odraziť sa

odrážať nedok.
1. odvádzať vodu, meniť smer jej toku: Poď, iďeme na opuzd vodu odrážať (Prievidza); Na heťi sa odráža voda na mlín (Návojovce TOP)
2. oddeľovať od matky, odlučovať, odháňať: Na Velkí pa̋tog gazdova̋ odrážäjú jahňätá, abi ouce maľi v ľeťe doz mľieka (Kňažia DK); Též mal šelijaké nepríjemnosci, ho tí chlapci tu odrážali (Čaníkovce MOD)
L. jačmen odrážat (Modranka TRN) - kosiť rad na zem, od ešte stojaceho obilia; odrážad jačmen (Pobedim NMV) - odhŕňať odkosené obilie od kosačky

odrážať sa nedok. oddeľovať sa od celku, vzďaľovať sa, odbiehať: Toto jahňa sa dicki od ostatníh odrážá (Bošáca TRČ)

odraziť dk
1. čo z čoho, na čom úderom, nárazom oddeliť časť od celku, odlomiť, odbiť niečo: nebo nemel sem na ten czas manzelky doma, a tak na komore zamek chťel (obvinený) odrazit (TRENČÍN 1610); degte my sekeru, ya hned z kladdy zamky odrazym (N. PRAVNO 1631); zamek na dwerach školnich predepsani Tomik odrazil (BECKOV 1735); (ľudia) lesné gablká zbyrali, které odrazili ze stromúw (PT 1778);
x. pren gak náchilnost k panowáňí do srdca sa vrazy, tehdy wolu od dobreho ku zlemu odrazy (GV 1755)
2. čo komu, od koho dať niečomu iný smer, odhodiť, odvrátiť niečo: palicu z drewa boroviczkoveho sem zdvihol, odrazil sem jemu to iste biczistyo na hlawu jeho (OPONICE 1747); skrze štjt swug strjlku od sebe odrazil (PT 1796); decutere, abicere, abducere, abigere: odrazyti (PD 18. st)
3. čo (o vode) zmeniť smer tečúcej vody (postavením nej. prekážky), prekopaním odviesť: potok hlubokj na gruntj nasse odrazily (STREČNO 1585); Chowanowi, co 2-krat odrazil vodu na mlyne z Czabatom, kopi 2 (ZVOLEN 1635); jarok tade nechodil yako teras, I. ho odrazily (TURIEC 1664); brawou na Hornyu Štubnju byl odrazjl a tam popredal (TURIEC 1774) odviedol; 3. marty odrazila se na haty woda (JELŠAVA 1780-81)
4. koho od čoho odlúčiť niečo od niekoho, zbaviť niekoho niečoho: zwrchu psaneho Girika Mrwy nema zaden od teho oddality a odrazity (SLIAČE 1589); pol dwora kupuge tak, ze by nemel mocy žadny gjch od toho gruntu odrazyti (P. ĽUPČA 1625); mela gsem deset owčiček, to mne odrazili od swich owčiček, take okolo gineho statku mne ani chodit nedagu (M. KAMEŇ 1764); takowý (človek) bywá wyobcowán a odražen od těla cýrkwe swateg (ST 1797);
x. pren twoga zlost mne odrazila od cesty spaseni (GŠ 1758) odviedla
5. čo odpočítať, znížiť, zmenšiť niečo: nebostik Martin od Schklabyny nicz wize gednom sedm slatych a ne dwanazte R przinese, nebo gemu, newieme za kteru prziczinu, piet zlati gsau odrazieny (B. ŠTIAVNICA 1595); čtwordenna robota do nasledugicych tydnech poddanym ma bity počitana a odražena (BELÁ 1773); odrážať, zried odrazovať ndk
1. k 1: kdo dom na zamok zamknul a kdo tenže zamok odražal (TURIEC 1768)
2. k 2: katuw tíchto tak mnoho bilo, že pre ňe místo jedni druhích odsacuvali, odrážali (BR 1785)
3. k 3: kdy mlin odráželi, na rozličzne železne kliny do radsstubne placeno 25 den (ZVOLEN 1637); woda kdy se bila rozwodnjla a zahnala drjek, slobodne kopal swedek s panom swym toho času a odražalj od chalupy (vodu) do toho dryeku, yako teras gyde (MARTIN 1648); dano drabom, čuo pomahali u mlina rieku odražat, na piwo f 1 (ŽILINA 1705); dostatečzna sem neny wodu tu, ktera menovanu zem pretrhla a každoročzne velicze kazy, odražat (NOVÁKY 1751)
4. k 4: tohoto muže nebude mocy w takoweg kupe hamowati aneb odražeti (P. ĽUPČA 1630 práv) zbavovať nároku na niečo
5. koho, čo v boji odvrátiť útok protivníka, odháňať, zaháňať niekoho: referio: zase naspát bigem, odrázám, odbigám; detundo: odbigám, odrážám (KS 1763); repercutio: odrazugi (CL 1777); repercutio: odražim, nazad bigem (ML 1779); protiwnjkowi se poddáwati, ale ze wsseckyma spúsobj odporowati y swazki sylne odrážati mosyme (BlR 18. st); odraziť sa dk
1. spôsobiť si úraz, poraniť sa: kdi se kun odrazi aneb se kopito obmekcuge (RG 18. st)
2. (o dobytku) od čoho oddeliť sa, odlúčiť sa od stáda: yducže za wolmi, ktere odrazili sa od statku (SKALICA 1723)
3. od čoho zbaviť sa účasti na niečom: od nebe dedictwi tweho nedag se odraziť (GŠ 1758); odrážať sa, zried odrazovať sa ndk
1. oddeľovať sa, odčleňovať sa: alienor: odwracugi se, odrazugi, odtrhugi (WU 1750)
2. meniť smer toku: na takowych skalach Wach sa odražal a zastawowal (LIPTOV 1751-52); nemnoho dbám, že woda tekucy niekedy se odrazuge, toliko studna, s kterég tiekla, nech ge swém spúsobe (PeP 1771); kupectwj podobne gest studnicem, gegjchzto wodi, gestli na ginu stranu se odražegj, konečne wischnuťi musegj (PT 1796)
3. meniť smer, odbočovať: odtud se (medza) odrazuge, wede pak prosto k nowemu zase cyli (HRANOVNICA 18. st)
4. od koho, ku komu vracať sa späť k niekomu: ne gináče se stáwa z modlitbámi, které k tobě se naspět odrázagj od Boha milosrdného (SPo 1690); odrážať si ndk čo splatením (z istej sumy) odpočítavať si: bol swedkovi dlužen dwaczat toliaruw a mosel po desat zlatih odražat sobe každi rok za to seno (JASENICA 1704)

odrážať, odrážať sa p. odraziť