odpustiť dk
1. koho, čo odohnať, odvrhnúť niekoho, niečo: kdy cizé wčely berú twogim med, tehdy hned ráno ten klat, z ktereho kradnu, preloss ginde a na to mjsto gine wčelj, ktere by byli mocnegssie, polož, a tak ge odpustiss (MT 16.-17. st); dare manum: seba prodati, odpústiti (KS 1763) podriadiť sa niečomu pre zisk
2. práv komu čo pustiť, postúpiť niekomu niečo, vzdať sa, zriecť sa niečoho v prospech niekoho: Soffia Szobuczkowa gemv, totyz Mategowy Kapustowy, dobrowolnie odpustila wsseczek dyl swuog, keryz na ny przinalezel z oczyžny (ŽILINA 1560); yak testament drzj, oddal-ly geg (majetok) k rukám aneb nie, odpustil-ly vplne statek dworeczky nebo nie (TRENČÍN 1614)
3. práv komu čo upustiť od práva na potrestanie za niečo, ušetriť niekoho od trestu: mne ubohemu pacholku thu winu, kteru som ga bel zazlusyl, raczilo (právo) odpustity a mne pry ziwothe nehaty (JELŠAVA 1567); prosil gest, že by mu odpustily tu wynu, kteru proty nym prohressil (TRSTÍN 1611); mohlo by se staty mne, bywsse opily, neyaky zly skutok, newym, odpustilo-li by my prawo (N. PRAVNO 1631); jim dvom techdy, totišto Zacharaias Šulzovi a Balz Napnidrukovi poena corporis inflictiva, to jest potrestani na tele odpustene jest (B. BYSTRICA 1728 CM)
4. komu čo, z čoho prestať trvať na splatení al. plnení niečoho niekým: ktoz tak zase pyta, czoz gest przycz dal anebo odpustil aneb prodal zgewne (ŽK 1473); odpustili po sedmi penez gednomu kassdemu przeto, že mezi mosti zahradi warowali (TRENČÍN 1580); potom ona dobra zena prosila, abich gej niczuo (!) odpustil s teho dluhu (BREZNO 1590); gedno lukno gačmena gemu sem odpustil (TURANY 1621); dlch tenže mlinar slubowal (pastierovi) odpustit a daruwat (ROVŇANY 1753); prosime, abi nam račila Wassa Excellentia s pansstiny umenssit aneb z cyncu nečo laskawe odpustity (H. TISOVNÍK 1769)
5. komu čo nemať za zlé, prepáčiť nevhodné konanie, správanie niekoho: paklize se nam prawom wassim pomoczi nestane, teho nam raczte odpustiti, musime se swych panow welikomoznych doloziti, abychme k swemu prigiti mohli (MOŠOVCE 1564 KL); len to wiem, ked z Höfflingrom se powadila, že lála Mossouska: ,,Nie tich psou``, a že se (:odpustite:) y oddwihowala (S. ĽUPČA 1689); otyecz prosyl mordyra, aby tym dwom newinnym detyem odpustil (PeP 1770) neublížil; Gyuro Zachar obžalowan gest od krčmára, že ho chtel byl, když ale učinek newikonal, tehdy krčmar gemu odpustil (PONIKY 1793)
6. náb komu čo prejaviť zhovievavosť voči niekomu: protož prosím milého Pána Boha, aby mi ráčil mé hříchy odpustiti (ASL 15. st); odpusti nam, Pane, nasse winny; bratry mily, budte geden k druhemu dobrotiwy, laskawy, yakožto y Buoh w Krystu odpustil wam (BAg 1585); pro zasluhy Syna sweho mileho on (Boh) moge hrychy odpusty a prygme mne do nebeskey slawy (ŽILINA 1601)
7. čo nechať, zanechať, opustiť niečo; prestať zaoberať sa niečím: odpusti tam dar twúg pred oltárem a di prwég smériti sa z bratrem twym (KB 1756); kdiby ktery mystr z cechu tehoto z swy wule swobodne swe remeslo odpustil a takowe nechtel westj (CA s. d.)
8. čomu s inf dovoliť, dopustiť niečo: twar tim olegem mazaty čysty, posskwrny stiera, wraskom dyelaty se neodpusty (HL 17. st); odpúšťať ndk k 1: nektera zenska osoba esste slobodna prewelice se zamilowala do gedneho mladenca, gemužto gmeno bilo Martyn, priezwisku sa odpussta (MK 18. st); k 2: ponewadz bilj wzalj (členovia rodu Pál) wodu na mlin y na pilu kragom gednim, kade teraz woda idie na mlin, giz Gich Milostiam dawam, odpusstiam y slibugem, ze nikdj zatim ya, ani mogj potomczj nebudu bantowat w tom (LIPTOV 1645); condono: odpússťám, darugem; cedo: odpússťam, mjsto dáwám, ustupugem (KS 1763); k 3: tento gedenkrat takowa pokuta z gratij s. magistratu odpusstya sa (KRUPINA 1739); k 4: paklizeby Pan Buoch smrt na Mathiassa w tom rocze dopustiti raczil, theda Mategowi Duracžkowi tu sumu odpussczia; czo se dotycze Rezneho (dlhu), to wsse, czo sem mu czynila dobreho, yakz gest gesstie netczo przy nym, to se odpussczuge (ŽILINA 1554; 1565); od nekrmeny dwuch brawow odpusstiame fl 12 (TRENČÍN 1653); wnutri doloženim supplicantum s tochtorocžnich osipow odpusscžame tretgu cžast (D. SÚČA 1727); k 5: když wstanete k modleny, odpusstegte, gestli czo mate proty komu (BAg 1585); David, kral, odpussta sinu swemu Absolonowi nepobožnemu (TC 1631); zarmúcené potessiťi, faless odpusteťi mile nepratelům každe chwýle (CC 1655); wšak niemeneg y s priwolenj Andreas Bellussa to se Joannes Polonimu odpusšta (S. ĽUPČA 1780); k 6: neb geho (Boha) gest trestati a odpaussteti, geho vsmrtiti a obžiweti (RUŽOMBEROK 1601); (Boh) wihledawa wdečnost nassu, ponewacz nam z lasky a z milosty odpussta (AgS 1708); k 7; conniveo: za málo sebe držjm, odpússťam, zanedbáwám, powolugem, oči zawjrám (KS 1763); kďiž k ním pricházajú (patróni), místa jím ňeveďá dostatečňe ofúkaťi, ňeodpúšťajú kuchiňi, ňešanujú pivnice (BR 1785); odpúšťavať, odpušťovať frekv k 4: panstwo szaparske každy rok geden canter, to gesti čtwrtu častku platu odpusstawalo (ŠEBEŠŤANOVÁ 1710); k 6: ten techdy Pan Bůh a Geziss Krystus wssecky tieto slowa zapečety sy w srdcich wassich, ktery hrychy odpusstawa (AgS 1708); dawa čas k pokánj a odpusstuge geho milost božská nesslechetným skutkom (MP 1718); gestli tehdy odpuštugeš bližnjmu winnj, y Bůh tobě twogé odpuštuge (PW 1752); odpustiť si dk vzájomne si zabudnúť predchádzajúce nedorozumenia, upustiť od niečoho, vzdať sa niečoho: podagže mu rúčku, má milá, premilá, veď si odpustime, ó smutná hodina (PV 18. st)
odpúšťať, odpúšťavať, odpušťovať p. odpustiť