odpustenie -nia s.
milosť 1. zabudnutie na priestupok • omilostenie • odpustenie: márne prosili o milosť, omilostenie, odpustenie • prepáčenie • pardon: potrescú všetkých bez milosti, prepáčenia, bez pardonu • amnestia (odpustenie al. zmiernenie trestu): prezident má právo udeliť amnestiu
2. p. obľuba 1 3. p. súcit 4. p. láska 1
odpustenie p. milosť 1
odpustenie [-ste, -šte-; -ie, -ia, -í] s 1. súhlas na odchod, uvoľnenie: L. o. vziať, brať dostať, získať, dostávať, získavať povolenie na odchod: oznamugi timto listem swym, ze gest Anthony s Tessyna doslussyl, yak na dobrzeho zalezy, y wzel gest odpussczeny, ya gsem geho propustil (KRUPINA 1552); zadny towariss nema od sweho mistra odpussteny braty dwe nedele przed wyrocznimy swatky (CA 1669); o. dať, dávať komu uvoľniť, uvoľňovať niekoho: zeby archidiaconi maly mocz fary rozdawaty y tess fararom wedle swey libosti odpussteny dawaty (MADOČANY 1582); mystr swobodu ma, kdykoli chcze, towarissowi swemu odpussteny dati (CA 1633) F. pan nebossticki pan Revaj Miklos powedel swedkowi: ,,Prečuo od brany wzal odpusstenya`` (TURIEC 1670) súhlas na odchod od nepovolaného, rozlúčiť se s nepravým človekom, odísť bez rozlúčenia 2. upustenie od niečoho, prepáčenie niečoho: nassly sme, zie by se Yano Gyrykowi Husorowy o sstiricáti lidech klanel a od neho odpussteny zadal (TOPOĽČANY 1554); wedle wypowedi vrada lypčanskeho do domu gegich ponižene z osadlimi mestianmi zdeyssimi chodili, za odpusstenj nepraweho nahanenj prosicze (P. ĽUPČA 1597); (Tomáš Betelon) žadagyce a prosyce geho (richtára) s timy dobrimy lidmy za prepačeny a odpussteny teho sweho hrichu a wystupku (S. ĽUPČA 1603); pigakowe opily plugj, blugj, sstya a (:z odpusstenjm:) bzdya a prdya (KoB 1666) prepytujem; wetssy gest nepráwost má, gak žebych odpússťeňá hodeň byl (KB 1757); ignoscenuds: odpússťeňá hoden (KS 1763) 3. náb zbavenie hriechov (chápané ako milosť): abi otpustzeny wssiech hrziechow nasich nam dati raczil (KŽ 14. st E); wezmete a pite, tato gest krew moge, ktera za was y za mnohe wilieta bude ku odpusstieny hrychow wassych (BAg 1585); weryss-li y w Ducha swateho, swatu cyrkev wsseobecnu, swatych obcowany, hriechov odpussteny (RS 1625); Kriszte, pre tvé unyísenyé, daj nám hréchom odpústsenyé (HPS 1752); gesli-bi chcel (človek) odpustenie gegich (hriechov) od neho (námestka Kristovho) dosahnuti (MS 1758); powstáwá w nás nádeg k obdržáňú odpušťeňá wín nášich (BN 1796) 4. netrvanie na splnení al. plnení niečoho: gestlize pak to ginacze vczini, ktera strana chtiela by vcziniti a toto nasse wyreczeny a prawo zrussyti, aby panu Geho Milosti aneb panom haytmanom sto zlatych polozyl a bez wsseho odpusstieny birssagu (P. ĽUPČA 1543); ponewadž diabel zadneho odpusstenj dluhu nedochazy (CS 18. st)