odporovací -cia -cie príd. 1. práv. ▶ súvisiaci s odporom, námietkou proti procesným úkonom, ktoré sa dotýkajú práv odporcu al. iných osôb: o. systém; o. poriadok; odporovacia lehota; odporovacia žaloba právny úkon, ktorým sa žalobca na súde domáha, aby určitý právny úkon, ktorý urobila druhá strana (odporca), napr. špekulatívne znižovanie majetku, bol právne neúčinný; odporovacie konanie; vyhodnotiť možnosti na odporovacie úkony
2. lingv. ▶ vyjadrujúci odpor, rozpor, protiklad medzi zložkami: o. význam; o. vzťah priraďovací vzťah spájajúci dve jednotky (výrazy al. vety), z ktorých druhá obsahovo odporuje prvej, je s ňou v rozpore, platí napriek očakávaniu; odporovacie spojky spájajúce jednotky v odporovom vzťahu, napr. ale, no; odporovacie súvetie súvetie, ktorého vety spája odporovací vzťah