Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

odporný príd. vzbudzujúci odpor (význ. 2), protivný, ošklivý, ohavný, hnusný, mrzký: o. zápach, o. výzor, o. zvuk;

odporne prísl.: o. chutiť;

odpornosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odporný; odporne prísl.; odpornosť ‑i ‑í ž.

odporný -ná -né 2. st. -nejší príd.

odporný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ vzbudzujúci až fyzický odpor, hnus, nepríjemné pocity; syn. odpudzujúci, protivný, hnusný: o. zápach; o. hmyz; škaredý, o. tvor; pľuvanie je o. zvyk; dužina plodu má odpornú chuť; Rum, odporný rum, najodpornejšia, ale najzvyčajnejšia pijatika frontových vojakov, Matúšovi po prvom glgu nechutil [...]. [L. Ťažký]
2. ▶ konajúci morálne neprijateľne, neľudsky, nehumánne, surovo a pod.; svedčiaci o tom, ohavný, hnusný: o. podliak; o. skutok; spáchať o. zločin; rasizmus je jedna z najodpornejších vecí
3. ▶ vzbudzujúci záporný postoj, nevôľu, nespokojnosť, odpor (často neodôvodnený), nepríjemný, protivný: jeho blízkosť je jej fyzicky odporná; [...] po chvíľke sa mi všetko v nich [v časopisoch] zdalo odporné a banálne. [P. Jaroš]
4. hovor. expr. ▶ (o niečom nepríjemnom, negatívnom) majúci značný účinok al. nepriaznivý priebeh: odporné pichanie v nohách; bola to najodpornejšia bolesť, aká existuje; odporná zima bola umocnená chladným vetrom; poraďte mi, ako sa dá tej odpornej choroby zbaviť; v nákupnom centre sa schovali pred odporným počasím; Nezávidím Ti Tvoju terajšiu domácu situáciu, viem, že sa to dá vydržať atď., ale je to tá najodpornejšia próza života. [J. Satinský]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezočivý urážlivo smelý • opovážlivýtrúfalýexpr. prismelý: bezočivý, opovážlivý mladík; bezočivé, trúfalé, prismelé správanie voči autoritearogantný (bezočivo povýšený) • hovor. drzý (bezočivo vyzývavý): zabolela ju synova arogantná odpoveď; premeriaval si ženu drzým pohľadomkniž. impertinentnýnemiestny: impertinentná, nemiestna poznámkanetaktnýnevychovaný (op. taktný, vychovaný) • pejor. chrapúnsky: netaktné, nevychované, chrapúnske správaniedotieravýdobiedzavý (bezočivo neodbytný): dotieraví, dobiedzaví novináriodporný: odporný fagannehanebnýkniž. bezostyšný (nepoznajúci hranice hanby): nehanebné, bezostyšné ohováranieneslýchanýsubšt. nehorázny • expr.: pustýbohapustýbohaprázdny (bezočivosťou vzbudzujúci pohoršenie): neslýchaná, nehorázna, pustá, bohapustá lož; bohaprázdny rehotnár. priezočivýsubšt. sprostý


hnusný vyvolávajúci hnus, odpor • odporný: hnusná, odporná tvár; mať hnusné, odporné správanieexpr.: bridivýbridký (ktorý sa protiví, bridí): bridivý, bridký živočích, hmyznár.: bridbriď (neskl.) • protivnýošklivýškaredýodpudzujúci: protivný, odpudzujúci výjav; ošklivé, škaredé ranyohavnýohyzdný: ohavný, ohyzdný tvormrzkýnechutný: mrzké, nechutné reči, príbehypejor. hnusácky: je tu hnusácky neporiadokzahnusenýšpinavýsmradľavý (plný špiny, smradu): zahnusené, špinavé, smradľavé handry; zahnusený, špinavý, smradľavý byt

p. aj nepríjemný


nechutný 1. (o jedle) ktorý nemá dobrú, príjemnú chuť (op. chutný) • nedobrý: nechutný, nedobrý prívarokzlýpejor.: hnusnýodporný (ktorý má veľmi nepríjemnú chuť): jedlo bolo na druhý deň už zlé, hnusné, odporné

2. ktorý vzbudzuje odpor, nevôľu, pohoršenie • nepríjemnýnemilý (op. príjemný, milý): nechutné, nepríjemné, nemilé vystupovanie na verejnostitrápnymrzutý (vzbudzujúci rozpaky, nevôľu): musí riešiť túto trápnu, mrzutú aférunevkusnýnegustiózny (svedčiaci o nedostatku vkusu): negustiózny výzor; nevkusné, negustiózne šatynesympatickýantipatickýpejor.: odpornýhnusnýprotivnýpríšerný: nesympatický, antipatický spoločník; viesť odporné, hnusné, protivné reči; odporný, protivný, príšerný zápachmrzkýškaredýošklivýpejor. ohavný (vzbudzujúci neľúbosť; op. pekný, príjemný): nechutný, mrzký, škaredý čin; sníval sa mi ošklivý, ohavný senneslušnýhrubý (vzbudzujúci nevôľu vulgárnosťou a pod.): rozprávať nechutné, neslušné, hrubé žarty


nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vecnesympatickýzastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odpornýprotivnýpríkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladuneznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomeryobávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súpertrápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápnedelikátnyháklivýchúlostivýcitlivýexpr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosťnepohodlnýneželanýnevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažounevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotunedobrýnepriaznivýexpr. škaredýhovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocitodpudzujúcinevábnyodpudivýošklivýmrzkýexpr.: hnusnýpaskudnýpotvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robotanevľúdnyneprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanienechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správaniemrzutýexpr.: sprostýhlúpyexpr. zastar.: oštarnýobidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavenízlýzápornýkniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosťtiesnivýomínavýtienistýtônistýzastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky životaexpr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíleexpr.: pálčivýboľavýbolestnýbolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problémexpr. horúci: prežiť horúce minútyzried. mrkotný (F. Hečko)


odporný 1. ktorý vzbudzuje odpor, nechuť, antipatiu, opovrhnutie • nepríjemnýprotivný: odporný, protivný žiak; nepríjemná, protivná chuťhnusnýohavnýohyzdnýzlý (vyvolávajúci hnus al. negatívny postoj): hnusné, zlé počasie (op. príjemné, dobré); vykonať ohavný, ohyzdný, zlý čin (op. dobrý); mať hnusný, ohyzdný výzor (op. príjemný) • nechutnýnemilýexpr.: bridkýbridivýneskl.: bridbriď: nechutné, bridké jedlo (op. dobré, chutné); nemilý, bridký hmyz; brid ľudiaošklivýmrzkýškaredý (op. pekný): vonku je ošklivá, mrzká pľušť; mrzké, škaredé správanieodpudzujúciodpudivýnevábny (nútiaci odísť, odvrhnúť niečo a pod.): byť odpudzujúci, odpudivý svojím vystupovaním; parfum mal odpudzujúcu, odpudivú, nevábnu vôňu; odporný, nevábny zjav (op. príťažlivý) • nesympatickýantipatický (o človeku a jeho prejavoch): tento človek mi je nesympatický, antipatický; nesympatická tvárneznesiteľný (ktorý sa nedá vydržať): neznesiteľné pomeryslizký: slizká tvárpríkry (svojou ostrosťou vyvolávajúci nechuť, obyč. o jedle): odporná, príkra chuťexpr.: obludnýpríšernýhrozný (vyvolávajúci veľký odpor, znechutenie): obludný, príšerný skutok; to je hrozné klamstvozried. sprotivenýpejor. pľuhavý (o človeku): odporný, pľuhavý opileckniž. odiózny: odiózne slovámrzutýhovor. expr.: sprostýhlúpy (vyvolávajúci mrzutosť, znechutenie): mrzutá, sprostá, hlúpa situácia

2. p. opačný 2


opačný 1. ktorý je umiestnený na strane ležiacej oproti tej, s ktorou porovnávame • protiľahlýnáprotivnýzried. protivný: dosiahnuť opačný, protiľahlý breh rieky; starí rodičia bývali na opačnej, náprotivnej strane ulicedruhý: ozvena sa vracala z druhého konca dolinyobrátenýodvrátený (umiestnený na tej strane, ktorú nevidieť): opačná, odvrátená strana Zemehovor. rubový (o látke; op. lícny): sukňa sa jej vyhrnula na opačnú, rubovú stranuprotismerný

2. ktorý je protikladom, ktorý je v protiklade (op. ten istý, rovnaký, zhodný) • protikladnýprotichodný: majú opačné, protikladné, protichodné názory; sú to protikladné, protichodné povahykontrastný (úplne opačný): konflikt kontrastných záujmovpren.: protipólnyprotipólový: zaujať protipólny postojnesúhlasnýopozičný (ktorý je v protiklade s oficiálnym): nesúhlasná, opozičná mienkakniž.: diametrálnyopozitnýmenej časté: protivnýprotivnícky: zaujať diametrálny, opozitný postojmat.: prevrátenýrecipročný (vzájomne opačný): prevrátená, recipročná hodnota číslanepriateľský: ich pozície sú opačné, nepriateľskézastar. odporný: odporná mienka


potupný ktorý spôsobuje potupu, urážku • hanebnýhanobnýhanlivýhanoblivý: potupný, hanebný, hanobný pamflet; musel počúvať potupné, hanlivé, hanoblivé urážkyhnusnýohavnýodporný: hnusná, ohavná, odporná zradaurážlivýurážajúci: znášal urážlivé, urážajúce obvineniaponižujúcipokorujúci (ktorý ponižuje, pokoruje): vydržal v ponižujúcej, pokorujúcej pozícii na kolenách; ponižujúci, pokorujúci trestnedôstojný: potupná, nedôstojná smrťkniž. infámny


priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odpornýbyť protivnýprotiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odpornépríkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčiahnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé rečimať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzujenár. hudiť sa

2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumubyť protinezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčenímkolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovaťvzpierať saprotiviť savzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahnešzdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohuhádať saškriepiť saprieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravduvadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiťhašteriť sapejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvozastaráv. potýkať sasubšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová)fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odporný príd.

1. protivný, budiaci odpor, veľmi mrzký, hnusný; nechutný, antipatický: o. zápach, o-é tváre tyranov (Ondr.); prikryvka odpornej farby (Švant.); (Vinický) je odporný ako prihorená kaša. (Vaj.) Mokré predmety budili v ňom dojem odporných plazov. (Urb.)

2. zastar. majúci iný, odlišný, protichodný názor; opačný: Ondrej bol najpevnejším stĺpom odpornej stránky. (Kal.) Vyšla zo schôdzky odpornej politickej strany. (Jégé) Zablúdil na odpornú stranu od jablone. (Kal.);

odporne, v prisudku i odporno prísl. k 1: odporne páchnúce lieky (Podj.); Prečo sa tak odporne pritiera? (Fr. Kráľ) Odporno mi je žiť. (Tim.) Odporno mi je vmyslieť si vás do tej úlohy. (Šolt.);

odpornosť, -ti ž.

odporný príd.
1. strsl, zsl vzbudzujúci odpor, protivný: Nemisiž bič furt takí otporní! (Kameňany REV); Mňe je červík takí otporní, že son té slivki aňi potom ňejella (Lapáš NIT); Von je jeden otporní človek (Rajec. Lesná ŽIL); otporní vietor (Bystrička MAR)
2. čiast. vsl ktorý kladie odpor, nepoddajný, vzdorovitý: Ti mušiš vof śickim bidz otporni! (Žatkovce SAB)
F. ňebudze ot teho otporna (V. Šariš PRE) - nebude sa zdráhať, nebude odmietať

odporný príd
1. kt. sa stavia na odpor, má iný názor, mienku, nepriateľský: náboženstwy (luteránov) nenj oprawdiwe, ale slowu božjmu a včeny aposstolskemu odporne (TP 1691); tito dwa poctywe cechy proti sobe tak odporny boly (CA 1705 E); gesste žiw gsa Luther, wice než triceť sobe odpornych sekt a rozlične roztrženj mezi swimj nasledownjky spatril (DuR 1719)
L. my zas Vassym Milostem mnoho vetczym odporny byti nechczeme (N. MESTO n. V. 1546 SLL) nechceme odporovať; odporna strana nakazuge slowa s. Pawla (SR 17. st) ktorá nesúhlasí; centithesis: odporowáni, odporné mlúweni (KS 1763) nesúhlas; ale hned abatisska tá dala gi odpornu odpowed (VP 1764) odmietnutie
2. protivný, odpudzujúci, hnusný, ošklivý: než ponevadž tak odporny byl, že niekdy sam skladal sedliactvo (TISOVEC 1662 DPB); semeno (rerichy) žaludku gest odporne, bricho kormutj (MT 17. st); chorý chce-li prigjti k zdrawj, tak odporné wěci pjt musý (PoP 1723-24); zla žena ma stary gazik, budto ma twar mladu, že wždy mužowi odporna, gak ma nad ňim wladu (GV 1755)
L. o-é reči, slová/slovo urážlivé, znevažujúce slová/slovo, nadávky/nadávka: Thomas Betelon byl proti panu Barthossowy Kohutowy niektere slowo odporne preriekol (S. ĽUPČA 1603); nassly tam Jana Medwgedok, kteremu kdj rekly: Dag Boch sstyestya, že hnedky odporne slowa mlowil (TURIEC 1711); nielen strany losuw otazka bila, ale take mnohe odporne rečy, gak uherskim, tak y latinskym yazikem wznikly (MARTIN 1731)
3. nepríjemný, nevhodný, škodlivý: napsali sme mu nicmeneg geszte geden list, aby od takowych učinkow naskrze odpornych sobie temperowal (BRATISLAVA 1618 E); odporne sice gest, co powijm, wssak nicmeneg powijm (SK 1697); (kraľovanie) otce sweho wenkoncom odporne sprawowaťi začal (PT 1796); cesta pokany ge cesta twrda, odporna, skalista (MiK 18. st)
4. odbojný, bojovný, rebelantský: welike mesto odporne a zamek, kde poraženy ussly, bjwa oblehnute (KoB 1666); controversus: spúrny, odpórny; pugnax: odpórny, ssermowny (KS 1763)
5. práv vyjadrujúci protest proti niečomu, robiaci si nárok na niečo: prosim take, že by ste neračili byti odporni v kaupie (SUČANY 1601 E); stranki nebyly odporny tomu, ale wedle obyczage daly panu richtarowy ruku (TRSTÍN 1604)
L. pakliže bi negakowa wec odporna na nas prisla (LEŠŤ 1715) obvinenie, žaloba; o-á strana, stránka obžalovaný, odporca: takowa actia ma spadnuti obzlasstie kdi odporna stranka wedle paragrafu toho titulu se in causam atructus (!) per se vel procu (!) defectum ejus modi performan exceptionis (L. TRNOVEC 1699); advocatio: strana odporná (KS 1763)
6. protikladný, protirečivý, protiľahlý, náprotivný: odpornj gsu smjch a placž (KoB 1666); (cirkev) ma sweho welikeho a negwizsiho kneze, gehož se dotazowaty a geg slyssety mame we wssech odpornich wecech wiry (ŠV 1675) sporných: učedlnicy se s tesskosty plawilj, nebo bil witr odporny gim (Le 1730) protivietor; toto mjssenj dwogakych sobě odporných zemj (HRK 1773); w tj doby byl mesyc auplne, a tak stal proti slunci na odporne strane nebe (HI 18. st)
7. (o človeku) kt. neústupne (nerozumne) trvá na svojom, kladie odpor, zaťatý, hlavatý, tvrdohlavý: odporny Absolon, bezbožně bogugjcý proti otcý swému Dawidowy, trima kopiamj prohnan gest (SK 1697); pertinax: neústupný, odporny, zátwrdly; capitatus: hlawaty, odporny; pervicax: odporny, twrdokrky, zatwrdly (KS 1763); subst o. m kto sa stavia na odpor: pakli by czechmistrowe nedbanliwy w tom bylj, že na takowych swewolnych, spurnych a odpornych nemerkowalj (CA 1585 E); piati urad služebnikow Kristowich gest wiobczuwati neposlussnich a odpornich (TC 1631); -e, -o prísl k 1: pakli by se niektery (člen cechu) proti swogym starssym spurne a odporne chowal, swogych starssych necztil (CA 1585 E); gestly by ktery s towaristwa sprawczy czechownimu a wšem bratrum odporňe se stavil, cztiry funty wosku aby zaplatil (CA 1669 E);adverse: protiwňe, odporňe (KS 1763); k 2: gak uhersky tak y latinsky odporne sy mluwilj a geden druheho y hunczffutowalj (MARTIN 1731); kdiž walakdo se swogem predstawenjm odporne mluwj (VoP 1760); acerbe: trpce, trpko, odporno (PD 18. st); k 4: pugnaciter: bogowňe, odporňe (KS 1763); k 7: pervicaciter: neústúpňe, odporňe, zátwrdle; mordicus: ze zubama, do zub, odporňe, úkusňe; obstinate: neustupňe, odporňe, wssetečňe, zatwrdle (KS 1763); wlasnú mysel odporňe nasledovati nenj potrebno (BlR 18. st); -osť ž
1. kladenie odporu, protivenstvo, protivenie sa: naklad a utratu przi postupovani rybnika zase pani miesstiane panom s svrchupsanym navratiti a zaplatiti jmaji bez odpornosti vsseliake (SKALICA 1510 SLL); coz werime a vffame, ze Vasse Milostj bez wsselikej odpornosti raczite nam bitj na pomoczi (PEČENICE 1622); za takowy wistupek a odpornost sstrafany gest fl 13 (BREZNO 1721 E); my nyzepodepsany widucze, gaki konecz nasseg odpornostj a neposlussnosty skrze ortel gest prinesen (MARTIN 1766)
2. námietka, prejav nesúhlasu: vwidely gy gsme hnedky, že by ano y neyhlupegssy sedlacke ženy wsseligake mudre a prewissugice straniwa tehoto (nosenie úzkej, krátkej a tesnej obuvi) odpornosty pred nas položily (ŠD 1784)
3. neústupnosť, zatvrdilosť: čo nasledowat bude, nech sebe sami ti lude a swogeg odpornosty pripissu (TEPLICE 1760); pervicacia: zátwrdlost, neustúpnost, odpornost; pertinacia: neustúnost, odpornost, zátwrdlost (KS 1763); že se wjceg s člowekem nebude hadatj (Boh), a to pro geho weliku zatwrdilost a odpornost (CS 18. st)
4. bojovnosť, rebelantstvo: expugnare pertinaciam legatorum: odpornost posluw ukrotyti; pugnacitas: žádost bitki, odpornost, swadliwost (KS 1763)
L. propugno: obraňugem, zastawugem, obhagugem, odpornost činjm (KS 1763) rebelujem
5. nepríjemnosť, ťažkosť, starosť: hotowost gakékoli odpornosti pro Krysta trpeti (HT 1760); pro rozlične odpornosti Stranyancuw, suseduw nassjch, nam mnohe kriwdi činjcich ((STRÁŇANY) 1765); učinkem učícího Krista pred očima we wšech odpornosťach držme (BN 1796)
L. kteri juž tak hliboko do odpornosti položit ste se neostýchali (RUŽOMBEROK 1786 DPB) upadnúť do hriechov, previniť sa; tato wec sama za to nestogi, aby gsme ze sl. magistratom do negakoweg odpornosti upadli (PUKANEC 18. st) dostali sa do rozporov
6. ošklivosť, nechutnosť, príkrosť: (koreň reďkovný) tu odpornost a ťasskost wina wiťachňa (!) (PR 18. st)
7. zlozvyk: nestalj a mnohjm odpornostem bjl podmanenj y ten bjdnj a nuzny staw chudobnj lydy na swete (LIPTOV 1754)
8. protiklad, protirečenie: ginich mnohich odpornosti nachodi se pres tisic w Pisme (TP 1691); anipathia: odpornost přirozených wěcý (FO 1737); wssecko proti bezbožnosti bude stati w odpornosti (GŠ 1758); pro odpornost wetru dlužegj u prjstawu zustawať gsme museli (PT 1796) nepríhodnosť, nepriazeň

Zvukové nahrávky niektorých slov

je smiešny a odporný était ridicule et odieux
kto umrie, bude odporný hraboš qui mourra sera ladrerie
mi navrhujete, odporný zločin vous me proposez, un crime abominable
odporný zločin, ale ty un crime abominable, mais tu
zdalo sa mu odporné il lui semblait détestable

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu