odpor -u m.
1. činnosť, sila zacielená proti inej činnosti, sile: o. ľudí proti vojne, naraziť na o. (partizánov); fyz. o. vzduchu sila pôsobiaca proti pohybu telesa; elektrotech.: stupeň schopnosti materiálu viesť elektr. prúd pri priloženom napätí; zariadenie využívajúce túto vlastnosť
2. nechuť, ošklivosť, antipatia: vzbudzovať, premôcť o.; mať, cítiť k niekomu o.
3. nesúhlas: neznášať o., prejavy o-u
□ klásť o., stavať sa na o. odporovať
● cesta najmenšieho o-u najpohodlnejšie riešenie;
odporový príd.: o. drôt
odpor -ru L -re pl. N -ry m.
odpor -ru m. 1. (i proti komu, proti čomu) ▶ činnosť zacielená proti inému počínaniu, úsiliu (fyzicky al. prejavením nesúhlasu, odlišnej mienky a pod.): otvorený o. proti vláde, proti moci; hnutie odporu organizovaná (ilegálna, ozbrojená) obrana proti útlaku, okupácii, totalitnému režimu a pod., odboj; postaviť sa na o. proti tyranom; neznášať o.; nezmohol sa na jediné slovo odporu; zdražovanie vyvolalo vlnu odporu zo strany obyvateľstva; zákon sa stretol s veľkým odporom; Keď narazil na odpor, nikdy necúvol, ale naopak, ešte dôraznejšie presadzoval vlastnú vôľu. [V. Krupa]; Lukrišina odpoveď mala prízvuk povelu, čo nestrpí odpor. [J. Johanides] ▷ práv. klásť aktívny odpor vynakladať fyzickú energiu na zabránenie vykonania al. dokončenia služobného zákroku policajtom □ klásť odpor brániť sa, odporovať 2. (i ku komu, k čomu/voči komu, voči čomu) ▶ záporný postoj (často neodôvodnený) k osobám, veciam, činnostiam; syn. antipatia, averzia: premáhať o. k práci; pociťovať o. k športu; dotyk v nej vzbudil o.; básnik vyjadruje v zbierke o. k fašistickému režimu; trochu sa napila a striaslo ju odporom; s odporom prehĺtal tabletky; pocítil o. voči prostrediu, v ktorom sa ocitol; od detstva má o. k autoritám; Vo výkriku vytušil hnus, hlboký a neprekonateľný odpor voči nemu. [L. Ballek] 3. práv. (i proti čomu) ▶ námietka proti procesným úkonom, ktoré sa dotýkajú práv odporcu al. iných osôb; opravný prostriedok proti platobnému al. trestnému rozkazu: podať, predložiť o.; vzniesť o. proti trestnému rozkazu 4. ▶ sila al. činnosť pôsobiaca proti inej sile al. činnosti, ktorá ju marí, pôsobí ako prekážka: o. vody zvyšuje intenzitu cvičenia a súčasne masíruje svalstvo; lodná plachta nevydržala obrovský o. vzduchu ▷ fyz. valivý odpor sila pôsobiaca proti pohybu telesa valiaceho sa po podložke; elektrický odpor fyzikálna veličina vyjadrujúca schopnosť materiálu zabraňovať prechodu elektricky nabitých častíc; star. fyz. merný odpor fyzikálna veličina vyjadrujúca vplyv materiálu na elektrický odpor, rezistivita 5. pl. N -ry eltech. profes. ▶ prvok elektrického obvodu využívajúci schopnosť vodiča brániť prechodu prúdu, odporník, rezistor: pripojiť o.; sériové, paralelné zapojenie odporov ◘ fraz. ísť cestou ľahšieho/menšieho/najmenšieho odporu vybrať si jednoduchšie riešenie
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
antipatia záporný citový postoj k niekomu, niečomu (op. sympatia): cítiť antipatiu voči niekomu • nechuť: vzbudzovať nechuť • nevôľa • nevoľa: potlačiť nevôľu, nevoľu • odpor (silná antipatia): premôcť odpor k chorému • kniž. animozita • averzia (silná antipatia): mať averziu k niekomu • neľúbosť • neochota: prejaviť neľúbosť, neochotu
brániť sa stavať sa na odpor (zbraňou, silou al. inými prostriedkami) a tak chrániť svoju bezpečnosť, postavenie a pod. • hájiť sa • obraňovať sa: bránil sa, obraňoval sa, hájil sa protiúdermi • obhajovať sa: obhajovať sa pred súdom • chrániť sa • vystríhať sa • vyhýbať sa (dávať si pozor pred niečím): chráni sa pred nákazou, vystríha sa, vyhýba sa nákaze • vzpierať sa • odporovať • klásť odpor • vzdorovať: odvážne odporovať, vzdorovať presile • zdráhať sa • zried. obhŕňať sa (váhavo sa brániť): zdráha sa zúčastniť na akcii • oponovať • protirečiť • protestovať (brániť sa rečou, slovom): oponuje, protestuje proti nespravodlivému rozhodnutiu
hnus 1. krajne nepríjemný pocit vyvolaný niečím odporným, protivným • ošklivosť • zhnusenie: vyvolať v niekom hnus, zhnusenie; pociťovať hnus, ošklivosť • odpor: premôcť odpor • nechuť (pocit záporného postoja): vzbudzovať nechuť k niečomu
2. p. podlosť
nenávidieť cítiť k niekomu, k niečomu nenávisť, nelásku, odpor • nemať rád • neľúbiť: nenávidí nespravodlivosť; nemá rád svojich susedov • mať odpor (k niečomu): má odpor k alkoholu • neznášať: neznáša klamstvo • kniž. nevražiť: nevraží na vedúceho
odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odpor • stavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dni • vzpierať sa • háčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasil • expr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchne • fraz. expr. stavať sa na zadné • zdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do služby • brániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonka • vzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičov • odolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobe • protirečiť • byť proti • stavať sa proti (niečomu) • protestovať • namietať • oponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponuje • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)
2. byť v rozpore • nezhodovať sa • nezrovnávať sa • protirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečia • kolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú si • protiviť sa • priečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu
odpor 1. činnosť, sila zacielená proti inej činnosti, sile: naraziť na odpor • odboj (organizovaný odpor proti vládnucemu režimu): viesť odboj • vzdor (odpor, obyč. tichý ako reakcia na krivdu): zmocňuje sa ho vzdor • vzbura (hromadný odpor proti vládnucemu poriadku): potlačiť vzburu • kniž. rezistencia (obmedzenie aktivity na povinnú mieru): pasívna rezistencia
2. záporný citový postoj k niekomu, niečomu • antipatia (op. sympatia): cítiť odpor, antipatiu voči niekomu • nechuť: vzbudzovať nechuť • averzia (silný odpor): mať averziu k niečomu • nevôľa • nevoľa: usiloval sa neukázať svoju nevôľu, nevoľu • neľúbosť: prejaviť neľúbosť • hnus (fyziologický odpor): striasť sa od hnusu • kniž. fóbia (silný odpor spojený obyč. s nenávisťou) • kniž. ódium: ódium verejnej mienky (Kukučín) • kniž. animozita
3. p. protest
opozícia 1. čo je v protipostavení s niečím iným, čo je opakom iného • protiklad: matematická opozícia, matematický protiklad; hláskový protiklad
2. opačné stanovisko, opačná mienka • odpor • nesúhlas: ocitnúť sa na strane opozície, odporu; pasívna opozícia, pasívny nesúhlas • protipostavenie
3. odb. protiľahlé al. protikladné postavenie • protipostavenie: opozícia, protipostavenie planéty
priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odporný • byť protivný • protiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odporné • príkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčia • hnusiť sa • oškliviť sa • bridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé reči • mať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzuje • nár. hudiť sa
2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumu • byť proti • nezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčením • kolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú
3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovať • vzpierať sa • protiviť sa • vzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudu • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahneš • zdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohu • hádať sa • škriepiť sa • prieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravdu • vadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiť • hašteriť sa • pejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvo • zastaráv. potýkať sa • subšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová) • fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti
odpor, -u m.
1. činnosť, sila mariaca nejaké úsilie, počínanie (fyzicky al. prejavením nesúhlasu, odlišnej mienky ap.): postaviť sa na o., klásť niekomu o, prejaviť o. voči niekomu, k niečomu, vyvolať o. niekoho, naraziť na o. niekoho, stretnúť sa u niekoho s o-om, premáhať, premôcť, potlačiť, zlomiť o. niekoho, urobiť niečo bez o-u; hnutie o-u;
práv. námietka proti nejakému úradnému úkonu: podať o. proti niekomu, proti niečomu; napadnúť niečo o-om;
2. nechuť, ošklivosť, antipatia: robiť, urobiť niečo s o-om, hovoriť o niečom s o-om, odvrátiť sa od niekoho s o-om, striasť sa o-om, vzbudiť, vzbudzovať v niekom o., premôcť pocit o-u; S odporom si spomenul na hry a krytky u Zacharov. (Krno)
3. fyz. sila pôsobiaca proti pohybu telesa: o. materiálu, vzduchu, pôdu, prostredia, vody, ocele, lana; trecí o. vznikajúci vzájomným trením telies;
el. tech. sila, ktorú kladie vodič prechádzajúcemu elektrickému prúdu: o. galvanometra, ohmický o., indukovaný, samoindukčný o.; chem. katódový o. v obvode katódy;
4. el. tech. zlý vodič, zariadenie používané na zmenu intenzity prúdu;
odporový príd. k 3, 4: o. drôt, o-á cievka, o-é pece, o-é lampy, o-é teplo, o-é zváranie; o-á krivka znázorňujúca veľkosť odporu
odpor m. 1. nechuť, ošklivosť, antipatia: Ja mán vuoči masnému otpor, až ma zatrasie (Návojovce TOP); Ňigdi ho ňechcela, že vraj má voči ňemu otpor (Rajec ŽIL) 2. sila pôsobiaca proti inej sile: Kebi ten voz ňebou̯ tam bívau̯, tag bi náz bou̯ ten zduh odohnau̯, aľe do toho voza bou̯ otpor, tak to bolo veľké šťesťia (Ležiachov MAR)
odpor m/ž, odpora ž 1. odporovanie, obrana, ochrana pred (voj. ap.) útokom: aby sme tak mohli uhlawnemu nepriteli smelšie na odpor (se) postaviti (N. BAŇA 1646 RaT); ramená k ramenum na odpor postawené (PT 1778); když mezytým Zygmund do Bulgárye wtrhl a Nikopolis město po twrdém odporu dobyl (SH 1786) 2. vyslovenie nesúhlasu, odmietanie, protivenie sa (slovami): na koho starssi ukaže, aby mrtweho k hrobu nesl, bez odporu ma to učiniti (CA 1590 E); dobre gest (katolíkovi) nektere obeczne odpowedy vmety, kterymz by kaczyrum a sektarum na gegych duwody a odpory odpowydaty a wstrycz wygyty mohel (ŠV 1675); protož bez odporu prissel sem, powolan gsa (Le 1730); nebo když widi aneb slissi (kresťan), že Peter po trognasobnem zapreni, že Tomass po newernosti a odpore na milost a lasku od Boha prigati bili (MS 1758); spis takemu žadagjcymu bez wsseg odpory widanny byti musi (NJ 1786-88) L. na o. skusovať čo znášať niečo bez odmietania: nyakowe w meg bide a psote napomahany, ale na odpor sem to skusowal, nebo any pomoczy any pocztiwosti nemohol som nikdy odtud (od príbuzných) duogty (MARTIN 1718); hovoriť na o. proti čomu namietať: welmy mnoho na odpor howorily proty tegže reambulatij a kladeny czieluw (V. ČEPČÍN 1721); dávať, činiť, viesť, urobiť, učiniť o. komu, čomu odmietať, odporovať/odmietnuť: gesstě se wi, kdo gemu protiwnj bil aneb odpor činjl; wědělo by se, kdo by protj takowemu nowemu včeniu bi se bjl postawil a odpor včynil; wědome gest též, kdo gim odpor vrobil (RW 1702); retundo: odpor dáwám, odsskamráwám (KS 1763); oni pak to neučia, ale odpor praweg nauce wedu (CS 18. st); činiť, ísť, chodiť, postaviť sa, postavovať sa, stáť na o. čomu, byť v čom na o. komu, stavať sa v o. komu protiviť sa, odporovať niečomu/niekomu, vysloviť/vyslovovať nesúhlas s niečím: kdež take in comunitate zeptawany byly ay catholicy, zdali by ony tomuto dokonany na odpor issly (ŽILINA 1618); nebo Pan Bůh nemůže znasseti pichy a nadhernosty, ale se wždicky na odpor tomu postawuge (TC 1631); kdyby cardinal Simoneta nebil se na odpor tomu postawyl (WO 1670); ktere nasse dokonany obe stranki chceme za stale a nepohnutedlne držety pod pokutu fl 20 ze stranki, ktera bi na odpor tomuto chodila (FOLKUŠOVÁ 1695); czo gestliže by ktera stranka, budto samy bratya, budtože gegich manželky na odpor cžinilj, w swornosty se neznassalj (KRUPINA 1698 E); ale pan muoj, u ktereho teprv služim, totiž Bačzmezey, mne v tom na odpor jest (CHLEBNICE 17. st LP); remesla garbarskeho list aneb prywylegjum napred prezentowany nakolko by prawum a obyčegum kralowstwy na odpor nestal (KRUPINA 1700); Pan Buh pissnim se protiwy, w odpor se stawga (KT 1753) 3. rozpor, nezhoda: Michal archangel, kdiž s diablem odpor mage, hadal se o telo Mogžissowo (Le 1730); mnohém wíc gesste sa nemožnost a odpora taká držala w časi, kdiž židowské pokolenj na dwe wladárstwá bilo roztržené (BN 1789) 4. prekážka, zábrana: tedy ya gemv zlybwy stwpyty slobodne bes wseho fortyle a beso wsey odpory (LIKAVA 1505 SČL); on (Benko Staškov) ma v tom domu swu dobrowolnu swobodu a ke wssemu swemu vžitku (ho) obratiti bez prekassky a bez odporu wssich pratelow a diediczow Sebastania Doroticze ge ma (dom z majerom) drzeti a wladnuty; aby gmenowany giž vrodzeny pan Vrbanus Kegant vziwal, wladal a drzel syni y s potomky swimi naweky wekow bez wsseczky odpory y prekassky nieyakowey (RUŽOMBEROK 1571); ssest lutow (!) ruže do horke syrowatky wložyty a to pyty z medem, odmekčuge bez odporu (HL 17. st) 5. práv obhajoba, obrana obvineného pred úradom, vrchnosťou (v spore): muoz-li on (palicovaný človek) pak rychtarze na swiedomie miti a tych lidi, czo su to widieli a slysseli, on gest blyze swu odporu proti swemu potiwnikowi, nez onen czlowiek swym prawem (ŽK 1473); kdez dne svrchudoteczeneho z zialob, odporov y take sviedomi, kterez Mikulass Kochanowsky przed nami postavil gest, v tento vobyczey sudili sme (TRNAVA 1536 SLL); prawo pocztiwe wislissawsse žalobu y odpor yak gedne, tak y druhe stranky (NIŽNÁ 1635); bratr Lukaš w odporu proti Galencowi poklada, že spolu wssickni starssj o to na 10 let schazeli a radili, hledagjce toho prostredku (SC 17. st); k cžomu sobe prawne pohladany w cžas odpory zanechawame (ROZVADZE 1739) L. o. dávať, činiť, v o. postavovať sa obhajovať sa pred súdom: pan Michal Kapolnay odpor na mistie zydowskem czyny takowy (SKALICA 1534 SLL); in causam attractus Michael Richtarowicz odpor dawa pred pocztiwim prawom (NIŽNÁ 1635); tento zwrchupsany I., buducze nagmenssy poddany Geho Welkom., na zialobu Geho Welko. ziadnjm spusobem w odpor se nepostawuge (ILAVA 1637) 6. protiklad: Bůh welice nenáwidj hrjch, gakžto swůg odpor (ŽP 1788) 7. odporca: včedlňýci geho (Krista) w nocy, wzali su ho o půl nocy, když sme my nemeli mocy. Alleluja. Dýlit co proto Pylát wám, negsa odporem tomu sám (CC 1655); -ka ž dem k 1: wssecky tyto hnile a ničemne odporky, z marnomluwneho Remnitia tweho wzate, len daremne čas trawa; tyže geho odporki niže gruntowne se podwrata (DuH 1723)