Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj

odpojiť -í -a dok. oddeliť (čo je pripojené): o. kábel, o. vozeň;

nedok. odpájať -a

// odpojiť sa

1. prestať byť spojený s niečím: vagón sa o-l

2. oddeliť sa (od skupiny) a odísť, odlúčiť sa: na rohu sa od nás o-l;

nedok. odpájať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odpojiť ‑í ‑a dok.; odpojiť sa

odpojiť -jí -ja odpoj! -jil -jac -jený -jenie dok.


odpojiť sa -jí sa -ja sa odpoj sa! -jil sa -jac sa -jený -jenie sa dok.

odpojiť -jí -ja odpoj! -jil -jac -jený -jenie dok. 1. (čo (od čoho/z čoho)) ▶ odopnúť, oddeliť niečo, čo je niekde (mechanicky) pripnuté al. k niečomu pripojené; op. pripojiť, zapojiť: o. rušeň, vozne; o. vlečku od traktora; kľúčom o. lanko ručnej brzdy; odpojte hadice na prívod teplej a studenej vody
2. (čo (od čoho/z čoho)) ▶ prerušiť spojenie zariadenia (prijímača) so zdrojom energie, signálu a pod., vypnúť, vypojiť; op. pripojiť, zapojiť: o. nabíjačku, televízor, žehličku, žiarovku zo siete, zo zásuvky; o. prívod plynu; o. drôty od nálože; vypnite telefón, odpojte zvonček a oddychujte; počítač je odpojený od internetu
3. (koho, čo (od čoho/z čoho)) ▶ znemožniť, zamedziť niekomu príjem energie, signálu a pod. prerušením dodávky; op. pripojiť: obyvateľov dočasne odpojili od dodávky teplej vody; bytovka je odpojená od plynu; Máte návštevu, – povedala sestrička a odpojila ma z infúzie a z prístrojov. [V. Pankovčín]; Od elektriny ho odpojili už pred viacerými rokmi, pec na pevné palivo nemá. [Sme 2009]
nedok.odpájať, odpojovať


odpojiť sa -jí sa -ja sa odpoj sa! -jil sa -jac sa -jený -jenie sa dok. 1. (ø; od čoho/z čoho) ▶ oddeliť sa, uvoľniť sa z (mechanického) pripojenia al. spojenia s niečím: raketoplán sa odpojil od vesmírnej stanice; vetroň sa odpojí z lana; príves sa z neznámych príčin odpojil a prešiel do protismeru; lyže sa odpojili a rútili sa dolu svahom; vlas sa odpojí od korienka, z ktorého po čase vyrastie nový vlas; pren. Časť duševnej činnosti sa odpojí [v hypnóze] od zvyčajného prúdu myšlienok a uvoľní cestu do podvedomia. [Zd 2011]
2. (z čoho/od čoho) ▶ (zámerne) sa pustiť iným smerom, odbočiť z pôvodnej trasy: odpojíme sa od červenej značky a pokračujeme cez vrch; v Štrbe sa odpojte z diaľnice
3. (odkiaľ; kam) ▶ (o ceste, o dráhe) odkloniť sa z istého smeru, ísť do boku, odbočiť: pri Malom Dunaji sa cesta odpojí doľava; chodník sa odpojil od modrej značky a začal stúpať úbočím trávnatého svahu
4. (od čoho/z čoho) ▶ odstaviť sa od zdroja energie, signálu a pod., zrušiť pripojenie; op. pripojiť sa: o. sa od centrálneho zdroja tepla, od spoločnej kotolne; o. sa zo siete, z internetu
5. (od koho, od čoho; z čoho; ø) ▶ oddeliť sa, odísť od kolektívu (a pokračovať samostatne); syn. odlúčiť sa: od pelotónu sa odpojila šesťčlenná skupina cyklistov; počas slávnostného pochodu sa jednoducho odpojí z davu; tri kravy sa od stáda odpojili; [...] Fero šiel najprv hodný kus so mnou, potom sa odpojil. [V. Šikula]
6. (od koho, od čoho) ▶ prerušiť s niekým, s niečím kontakt, spoluprácu, stať sa tak nezávislým: uzavrel sa do seba a odpojil sa od ostatných; odpojte sa od okolitého sveta, od všetkého, čo vás ruší; niekoľko poslancov sa odpojilo od svojho materského politického subjektu; počas reformácie v šestnástom storočí sa mnoho veriacich odpojilo od rímskokatolíckej cirkvi
nedok.odpájať sa, odpojovať sa


odpojovať -juje -jujú -juj! -joval -jujúc -jujúci -jovaný -jovanie, odpájať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok. 1. (čo (od čoho/z čoho)) ▶ odopínať, oddeľovať niečo, čo je niekde (mechanicky) pripnuté al. k niečomu pripojené; op. pripojovať, pripájať, zapájať: o. lanovkové kabíny; o. príves od ťažného vozidla; o. fotoaparát zo statívovej hlavy; miesto pripojovania a odpojovania vozňov; tlačidlo slúži na odpojovanie rukoväti z kočíka; Vo chvíli, keď odpája poslednú, tretiu skobu, zľakne sa tak, že ne­chtiac skríkne. [M. Hvorecký]; pren. konzumný spôsob života nás odpája od toho, čo vlastne naozaj potrebujeme
2. (čo (od čoho/z čoho)) ▶ prerušovať spojenie zariadenia (prijímača) so zdrojom energie, signálu a pod., vypínať, vypájať; op. pripojovať, pripájať, zapájať: o. spotrebič; o. hlavný kábel od počítača; o. televízor od siete; neodpájajte router z napájania; stavbári vykonávajú výkopové práce, kopú šachty, odpájajú elektrinu
3. (koho, čo (od čoho/z čoho)) ▶ znemožňovať, zamedzovať niekomu príjem energie, signálu a pod. prerušovaním dodávky; op. pripojovať, pripájať: o. byty od prívodu vody; sú návrhy o. digitálnych pirátov z internetu za nelegálne sťahovanie filmov; vodárne odpojujú neplatičov; pacienta sa darí postupne o. od prístrojov; Ľudia sú napálení, zadlžení, dostávajú penále za nevyplatené nájomné a inkaso. Odpojujú im elektrinu, plyn, telefóny... [Pc 1999]
dok.odpojiť


odpojovať sa -juje sa -jujú sa -juj sa! -joval sa -jujúc sa -jujúci sa -jovanie sa, odpájať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jajúc sa -jajúci sa -janie sa nedok. 1. (ø; od čoho/z čoho) ▶ oddeľovať sa, uvoľňovať sa z (mechanického) pripojenia al. spojenia s niečím: časť vesmírnej lode sa odpojuje a zostáva na obežnej dráhe; elektróny sa odpájajú od atómov plynu; deti sa z lyžiarskeho vleku už odpojujú samy
2. (z čoho/od čoho) ▶ (zámerne) sa púšťať iným smerom, odbočovať z pôvodnej trasy: odpojujú sa z diaľnice a pokračujú po vedľajšej ceste; turisti sa odpojujú od hlavného hrebeňa Nízkych Tatier; odpájame sa od modrej značky a pokračujeme cez les
3. (odkiaľ; kam) ▶ (o ceste, o dráhe) odkláňať sa z istého smeru, tvoriť časť vybiehajúcu do boku, odbočovať: z hlavnej trasy smerom doprava sa odpojuje menší chodníček; v Michaľanoch sa odpojuje železničná trať do Medzilaboriec
4. (od čoho/z čoho; ø) ▶ odstavovať sa od zdroja energie, signálu a pod., rušiť pripojenie; op. pripojovať sa, pripájať sa: kompresor sa pripojuje a odpojuje samočinne; v podvečerných hodinách sa z prvého programu televízie odpojujú krajské štúdiá; mnoho obyvateľov sa odpája od centrálnych zdrojov tepla
5. (od koho, od čoho; z čoho; ø) ▶ oddeľovať sa, odchádzať od kolektívu (a pokračovať samostatne); syn. odlučovať sa: samica sa aj s mláďaťom odpája od stáda; na tejto trase sa radšej od nás neodpojujte; po hodine putovania sa niektorí odpojujú a idú do mesta; štartujeme všetci spolu a po každom kole sa odpája jeden človek z každej skupiny
6. (od čoho, od koho) ▶ prerušovať s niekým, s niečím kontakt, spoluprácu, stávať sa tak nezávislým: spevák sa tento mesiac od súboru odpája; úspech vzniká odpojovaním sa od priemerného myslenia; deti dospievajú a odpájajú sa od rodičov osamostatňujú sa; pren. v posledných dňoch sa postupne odpájala od sveta izolovala sa
dok.odpojiť sa

odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sapobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať savziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsťtaísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si)odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť saodlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať saodpratať saodkapaťodtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sapakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať saodtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsťutiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuťzdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sastratiť sazried. odtratiť sazmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť savykradnúť saukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuťvyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť saodliezťodplúžiť saodplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sautiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiťodpáliťodtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčaťodfrknúťodfučaťodfrnknúťodfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusaťodcválaťodgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčaťodrapčaťodhrkotaťodhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať saoddrgáňať saodredikať saodrepetiť saodteperiť saodťarbať saodplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať saodkolísať savyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať saodkľuckať saodkrivkaťvykrivkaťodkyvkať savykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkaťodcapkaťodťapkaťodťupkaťoddrobčiťodbadkaťodhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať saodšúchať saodšmochtať saodšmotkať saodšmatlať saodčaptať saodtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackaťodskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzaťpoodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1


odlúčiť sa vzdialiť sa al. osamostatniť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. (obyč. s pozdravom) • rozlúčiť sa: odlúčila sa od rodičov, rozlúčila sa s rodičmiodobrať sa: návšteva sa odobrala zavčasu domovodporučiť sa (odlúčiť sa s pozdravom) • oddeliť saodpojiť sa: oddelili, odpojili sme sa od skupiny na rohuopustiťzanechať (niekoho na istom mieste): opustil, zanechal spoločnosť o piatejexpr.: odtrhnúť saodštiepiť sa: odtrhli sa, odštiepili sa od nás zavčasuodčleniť sa: odčlenili sa a šli po svojom


odopnúť, odopäť oddeliť, čo je zapnuté, zopnuté (op. zapnúť, zapäť) • rozopnúťrozopäť: odopnúť si všetky gombíky, rozopnúť si golier, košeľuhovor.: odkvačiťodháčiť: odkvačiť reťaznár. expr. odkriačiť: odkriačiť sponkuodpojiť (čo je pripojené): odpojiť vozeň, hadicupoodopínaťpoodpínaťporozopínať (postupne, viac vecí)


odpojiť p. odopnúť


odpojiť sa p. odlúčiť sa


vypnúť, vypäť 1. odobratím zdroja energie prerušiť činnosť (op. zapnúť) • vypojiťodpojiť: vypnúť, odpojiť stroj, motorvytiahnuť (ťahaním niečoho prerušiť spojenie): vytiahnuť šnúru zo zástrčkypovypínaťpovypájaťpovyťahovať (postupne, viac vecí vypnúť)

2. natiahnuť a vysunúť dopredu al. do výšky (o tele al. jeho častiach) • napriamiťvzpriamiť: vypol, napriamil, vzpriamil postavu a šielvypučiťvytrčiťnapnúťnapäť: od pýchy vypučil prsia; napol hruďnaduťnafúknuť: naduť, nafúknuť brucho

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odpojiť, -í, -a dok. (čo) odopnúť niečo, čo je niekde pripnuté, spojené, pripojené: o. vozne, o. prívesný vozík, o. hadicu; el. tech. o. elektrické vedenie prerušiť jeho spojenie s elektrickým okruhom;

nedok. odpájať, -a, -ajú i odpojovať, -uje, -ujú

|| odpojiť sa oddeliť sa, odlúčiť sa (obyč. od nejakej skupiny) a odísť iným smerom: Poniže Harmanca sa Ondrej odpojil. (Ondr.) Pred každým domom sa z čriedy odpojili dve kravy. (Krno);

nedok. odpájať sa i odpojovať sa

odpojí od výfukového systému déconnectée du système d'échappement

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu