Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

odpočinok -nku m. oddych: aktívny o.; dopriať si (zaslúžený) o.

zjemn. odísť na večný o. zomrieť; zastaráv. byť na o-u byť v dôchodku

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odpočinok ‑nku m.

odpočinok -nku m.

odpočinok -nku m. ▶ pokoj po práci al. námahe; prerušenie práce; syn. oddych: niekoľkodenný, sviatočný o.; krátky, obedňajší, päťminútový o.; nočný o. spánok v noci; dopriať si o.; každému padne vhod trochu odpočinku; príroda sa pripravuje na zimný o. obdobie vegetačného pokoja rastlín a zníženia činnosti organizmu niektorých zvierat v zimnom období; [...] netreba sa brániť spánku, ale poslúchnuť oči a oddať sa sladkému odpočinku. [L. Ťažký]aktívny odpočinok fyzická činnosť vo voľnom čase, napr. práca v záhrade; pasívny odpočinok psychické uvoľnenie bez fyzickej aktivity, napr. spánok, čítanie, sledovanie televízie
fraz. byť na zaslúženom odpočinku byť na dôchodku; miesto posledného odpočinku hrob, cintorín; zjemn. odísť na večný odpočinok zomrieť

dôchodok 1. pravidelný príjem osôb, ktoré nemôžu hradiť náklady na živobytie z pracovného príjmu: starobný, vdovský dôchodokhovor.: penziapenzijnézastar. renta: poberať penziu, rentustarobné (starobný dôchodok) • invalidné (invalidný dôchodok) • vdovské (vdovský dôchodok) • admin. zastar. výslužné

2. situácia dôchodcu: byť na dôchodkuhovor. penzia: odísť do penziezastaráv.: odpočinokvýslužba: profesor na odpočinku, vo výslužbe

3. p. príjem 1, zisk 2


oddych pokoj po práci; prerušenie v práci • odpočinok: urobiť si krátky oddych, odpočinokkniž. siesta (popoludňajší oddych) • prestávkapauza (oddych pri činnosti) • kniž. spočinutiezastar.: spočinspočinok


odpočinok 1. p. oddych 2. p. dôchodok 2


umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odpočinok, -nku m.

1. oddych, pokoj po práci: telo potrebuje o.; nedeľný o.; biol. zimný o., vegetačný o. obdobie, v ktorom rastliny nerastú; pren. Nebožtíka išli odpreva-diť na večný odpočinok (Zgur.) na cintorín, k hrobu.

2. výslužba, penzia: odísť na o., preložiť niekoho na o.; správca školy na o-u; pren. Zvonček je už na odpočinku (Kuk.) vyradený, nepoužíva sa;

odpočinkový príd.: o-á literatúra ľahká, zábavná; o-á poloha tela pri ležaní

odpočinok m. csl prestávka v práci, oddych: Za kozbi na lúkach po obeďe zme mávaľi hoďinu otpočinku (Pucov DK); Já som veru ňemala otpočinku aňi v zime (Kostolná TRČ); Otpočiňek treba, človeg bi skapal (Čičmany ŽIL); Maju svuj otpočinek (Hrabkov PRE)
F. biď na otpočinku (Prievidza) - byť v dôchodku; neh má slatkí otpočinok (Kameňany REV), nech mu dá Panbu lachkí otpočinek (Hlboké SEN) - v modlitbe za zomretého; iďe na Boží otpočinok (Revúca) - zomiera

odpočinok [-ok, -ek] m
1. čas na oddychovanie, oddych, prestávka v činnosti: preto sme to (zo žita žir zberali) robilj, že sme žadon odpocžinek nemalj (KRUPINA 1716); cessemus a scriptione: prestaňme od pisanj, degme sy odpočinek (WU 1750); pausa: prestáni, odpočjnek; qvies reparat vires: skrze odpočjnek bereme sylu (KS 1763)
2. stav bez ruchu, vyrušovania, pokoj: w noczy každy odpočzinek sobe radneg hleda (P. ĽUPČA 1691); dalo se dwom pažim, pred kterimy any odpočinku sem nemel, čuo wzdicky strany discretie unuwaly (ŽILINA 1696); nebudess met odpočynku, dokud dluch neoddass (GV 1755)
L. duchovný, večný o. náb spasenie: skrz križ zaiste swaty Krystus Gežiss pokog od Boha Otca wam wigednal a odpočinek wecny darowal (MS 1758); táto Bohu milá wdowa mlúwj k Pánu: ty uspokogugess ťelo mé ne z drjmotu, ale z odpočjnkem duchownym (BlR 18. st)
3. spánok: po dewateg hodine wecžer nemagy mladenczy se po noczy sem y tam tulat, než každy se ma domu na odpočynok nawratyt (JELŠAVA 1699 E); lyhal-li sy wečer na odpočynok prwe, nezli by sa pomodlil (CA 18. st)
L. somnus: nočny odpočjnek (KS 1763) spanie; oddať sa, položiť sa na o., dať sa na o., do o-u, k o-u, ísť na o. uložiť sa na spánok: kdy sme se my gyž s hospodarom na odpocžinek oddaly (DOBRAŠOV 1643); o, Gezu Spasytely můg, kdyz gdu na odpočynek swůg (KK 1709); nebo mattka na odpočinek se položicze (PeP 1770); potom gak se zase (s. Ján) dal k odpočinku (MPS 1777); večerňejši techdi čas mezi osožním zas zmlúváním strávíc, dali sa do odpočinku (BR 1785); odpočinkový príd k 2: Angerona: božj pani odpočjnkowég mlcánliwosti (KS 1763)

odpočinok
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) odpočinok
G (bez) odpočinku
D (k) odpočinku
A (vidím) odpočinok
L (o) odpočinku
I (s) odpočinkom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) odpočinky
G (bez) odpočinkov
D (k) odpočinkom
A (vidím) odpočinky
L (o) odpočinkoch
I (s) odpočinkami

Zvukové nahrávky niektorých slov

odpočinok: →speex →vorbis
denný a týždenný odpočinok repos journalier et hebdomadaire
dopraje niekoľko hodín odpočinku accorder quelques heures de repos
odpočinku pred rozdrobením je repos avant émiettage est
odpočinok je iba prípravou repos n'est que préparation
sa podobá odpočinku mŕtvych ressemble au repos des morts
tento odpočinok po toľkých ce repos après tant d'
teórií, že absolútny odpočinok théories, que l'absolu repos
tvoj odpočinok je iba ton repos n'est que
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu