odpočinok -nku m. oddych: aktívny o.; dopriať si (zaslúžený) o.
● zjemn. odísť na večný o. zomrieť; zastaráv. byť na o-u byť v dôchodku
odpočinok -nku m.
odpočinok -nku m. ▶ pokoj po práci al. námahe; prerušenie práce; syn. oddych: niekoľkodenný, sviatočný o.; krátky, obedňajší, päťminútový o.; nočný o. spánok v noci; dopriať si o.; každému padne vhod trochu odpočinku; príroda sa pripravuje na zimný o. obdobie vegetačného pokoja rastlín a zníženia činnosti organizmu niektorých zvierat v zimnom období; [...] netreba sa brániť spánku, ale poslúchnuť oči a oddať sa sladkému odpočinku. [L. Ťažký] □ aktívny odpočinok fyzická činnosť vo voľnom čase, napr. práca v záhrade; pasívny odpočinok psychické uvoľnenie bez fyzickej aktivity, napr. spánok, čítanie, sledovanie televízie ◘ fraz. byť na zaslúženom odpočinku byť na dôchodku; miesto posledného odpočinku hrob, cintorín; zjemn. odísť na večný odpočinok zomrieť
dôchodok 1. pravidelný príjem osôb, ktoré nemôžu hradiť náklady na živobytie z pracovného príjmu: starobný, vdovský dôchodok • hovor.: penzia • penzijné • zastar. renta: poberať penziu, rentu • starobné (starobný dôchodok) • invalidné (invalidný dôchodok) • vdovské (vdovský dôchodok) • admin. zastar. výslužné
2. situácia dôchodcu: byť na dôchodku • hovor. penzia: odísť do penzie • zastaráv.: odpočinok • výslužba: profesor na odpočinku, vo výslužbe
3. p. príjem 1, zisk 2
oddych pokoj po práci; prerušenie v práci • odpočinok: urobiť si krátky oddych, odpočinok • kniž. siesta (popoludňajší oddych) • prestávka • pauza (oddych pri činnosti) • kniž. spočinutie • zastar.: spočin • spočinok
odpočinok 1. p. oddych 2. p. dôchodok 2
umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)
odpočinok, -nku m.
1. oddych, pokoj po práci: telo potrebuje o.; nedeľný o.; biol. zimný o., vegetačný o. obdobie, v ktorom rastliny nerastú; pren. Nebožtíka išli odpreva-diť na večný odpočinok (Zgur.) na cintorín, k hrobu.
2. výslužba, penzia: odísť na o., preložiť niekoho na o.; správca školy na o-u; pren. Zvonček je už na odpočinku (Kuk.) vyradený, nepoužíva sa;
odpočinkový príd.: o-á literatúra ľahká, zábavná; o-á poloha tela pri ležaní
odpočinok m. csl prestávka v práci, oddych: Za kozbi na lúkach po obeďe zme mávaľi hoďinu otpočinku (Pucov DK); Já som veru ňemala otpočinku aňi v zime (Kostolná TRČ); Otpočiňek treba, človeg bi skapal (Čičmany ŽIL); Maju svuj otpočinek (Hrabkov PRE) F. biď na otpočinku (Prievidza) - byť v dôchodku; neh má slatkí otpočinok (Kameňany REV), nech mu dá Panbu lachkí otpočinek (Hlboké SEN) - v modlitbe za zomretého; iďe na Boží otpočinok (Revúca) - zomiera
odpočinok [-ok, -ek] m 1. čas na oddychovanie, oddych, prestávka v činnosti: preto sme to (zo žita žir zberali) robilj, že sme žadon odpocžinek nemalj (KRUPINA 1716); cessemus a scriptione: prestaňme od pisanj, degme sy odpočinek (WU 1750); pausa: prestáni, odpočjnek; qvies reparat vires: skrze odpočjnek bereme sylu (KS 1763) 2. stav bez ruchu, vyrušovania, pokoj: w noczy každy odpočzinek sobe radneg hleda (P. ĽUPČA 1691); dalo se dwom pažim, pred kterimy any odpočinku sem nemel, čuo wzdicky strany discretie unuwaly (ŽILINA 1696); nebudess met odpočynku, dokud dluch neoddass (GV 1755) L. duchovný, večný o. náb spasenie: skrz križ zaiste swaty Krystus Gežiss pokog od Boha Otca wam wigednal a odpočinek wecny darowal (MS 1758); táto Bohu milá wdowa mlúwj k Pánu: ty uspokogugess ťelo mé ne z drjmotu, ale z odpočjnkem duchownym (BlR 18. st) 3. spánok: po dewateg hodine wecžer nemagy mladenczy se po noczy sem y tam tulat, než každy se ma domu na odpočynok nawratyt (JELŠAVA 1699 E); lyhal-li sy wečer na odpočynok prwe, nezli by sa pomodlil (CA 18. st) L. somnus: nočny odpočjnek (KS 1763) spanie; oddať sa, položiť sa na o., dať sa na o., do o-u, k o-u, ísť na o. uložiť sa na spánok: kdy sme se my gyž s hospodarom na odpocžinek oddaly (DOBRAŠOV 1643); o, Gezu Spasytely můg, kdyz gdu na odpočynek swůg (KK 1709); nebo mattka na odpočinek se položicze (PeP 1770); potom gak se zase (s. Ján) dal k odpočinku (MPS 1777); večerňejši techdi čas mezi osožním zas zmlúváním strávíc, dali sa do odpočinku (BR 1785); odpočinkový príd k 2: Angerona: božj pani odpočjnkowég mlcánliwosti (KS 1763)