odplašiť dok. plašením odohnať, zaplašiť: o. vrabce;
pren. expr. o. si šťastie
odplašiť -ší -šia odplaš! -šil -šiac -šený -šenie dok.
odplašiť -ší -šia odplaš! -šil -šiac -šený -šenie dok. 1. (koho, čo) ▶ odohnať, zahnať plašením, vyvolaním strachu: o. vrabce, sliepky; dym odplaší komáre; náš Dunčo odplaší každého potenciálneho zlodeja; Špeciálne vozidlá so silnými klaksónmi jazdili po vzletovej dráhe, aby odplašili veľké kŕdle vtákov. [HN 2003]; Miško sa rozhodol, že medvedicu odplaší tak, že začne kričať [...]. [L. Ťažký] 2. expr. (koho, čo) ▶ spôsobiť, že niekto stratí o niekoho, o niečo záujem, odradiť, odohnať: strana si agresívnou politikou odplaší voličov; takto nám odplašíš všetkých kupujúcich; Tá si každého chalana hneď odplaší, lebo je naj-najmúdrejšia na svete. [J. Šimulčíková]; Tento účes odplaší každého muža. Ty sa nevieš učesať. [R. Sloboda]; za deväť mesiacov jeho vlády sa ukázalo, že je to práve on, kto svojou dobrodružnou politikou odplašil zahraničný kapitál [Sme 1993] 3. expr. (čo) ▶ zbaviť sa niečoho obyč. neželaného: o. únavu; o. driemoty, spánok; na čas sa jej podarilo o. pocit úzkosti; aerobik odplaší depresiu; daj pozor, aby si si šťastie neodplašil! ▷ nedok. ↗ odplašovať
odplašovať -šuje -šujú -šuj! -šoval -šujúc -šujúci -šovaný -šovanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ odháňať, zaháňať plašením, vyvolávaním strachu: o. nežiaduci hmyz; o. zver; zariadenie na odplašovanie krtkov; odplašovanie neželaného návštevníka od dverí zvukovým signálom na diaľku; Najúčinnejšie v prípade škorcov a hrdličiek bolo mechanické odplašovanie výstrelmi. [NaS 1998] 2. expr. (koho, čo) ▶ spôsobovať, že niekto stratí o niekoho, o niečo záujem, odrádzať, odháňať: výkony hokejistov odplašujú aj posledných verných divákov; nedostatočná hygiena v kempingu odplašuje turistov; Rakúska vláda začína so svojou pripravovanou leteckou daňou účinne odplašovať aerolinky zo svojej metropoly. [HN 2011] 3. expr. (čo) ▶ zbavovať sa niečoho obyč. neželaného: o. nervozitu alkoholom; To ustavičné tik-tak by mu odplašovalo každú dobrú myšlienku. [Ľ. Feldek]; A každým krokom odplašoval zo seba kŕdlik strachu, každým krokom sa ten kŕdlik zmenšoval. [J. Fekete] ▷ dok. ↗ odplašiť
odohnať 1. hnaním prinútiť vzdialiť sa • zahnať • expr. odduriť: odohnať, zahnať, odduriť vrabce zo záhrady • odplašiť • zaplašiť • odstrašiť (plašením odohnať): odplašiť vtáky z maku • vyhnať (von): vyhnať muchy z izby • odpudiť • zapudiť: odpudil, zapudil statok od válova • pohnať • expr.: poduriť • podurkať: Len počkajte, veď ja vás poženiem!; poduriť sliepky z dvora • hovor. expr.: odprášiť • odkúriť • poodháňať (postupne, viac osôb, zvierat)
p. aj vyhnať
2. oslobodiť sa od niečoho nepríjemného • zbaviť sa • zahnať • zapudiť • odpudiť: odohnala, zapudila nástojčivú myšlienku; zahnal strach, zbavil sa trémy • odbiť (odmietavo sa zachovať): odbila nápadníka • odvrhnúť • odmietnuť • zamietnuť (neprijať, čo sa ponúka): odvrhla šťastie
odplašiť p. odohnať 1
zaplašiť plašením, nahnatím strachu znepokojiť a prinútiť odísť • odplašiť: zaplašiť, odplašiť vtáky zo záhrady • zastrašiť • odstrašiť (vzbudením strachu odradiť): neúspech ich neodstrašil od ďalšej činnosti • zahnať • zapudiť: streľbou do vzduchu zahnal, zapudil votrelcov • odohnať: odohnať smútok, žiaľ • odpudiť (vzbudiť odpor, obyč. nechcene): svojím sebavedomým vystupovaním odpudil prítomných
zastrašiť vyvolať strach v niekom • nastrašiť • naplašiť • postrašiť: zastrašiť, nastrašiť niekoho streľbou • naľakať • poľakať: deti naľakať, poľakať trestom • pohroziť (hladovkou) • odplašiť • odstrašiť • odohnať • odpudiť • zapudiť (vyvolaním strachu odvrátiť od istého úmyslu): odplašili, odstrašili nás vyhrážkami; nedať sa odohnať, odpudiť od svojho zámeru
znechutiť zbaviť chuti, vôle, odvahy niečo robiť; vzbudiť odpor v niekom: výsmech ho neznechutil • odradiť • odstrašiť • odplašiť (odvrátiť od úmyslu niečím negatívnym, obyč. strachom): zlé počasie nás neodradilo, neodstrašilo; neúspech ho celkom od zámeru odstrašil, odplašil • sprotiviť • spríkriť • zhnusiť • zoškliviť (vzbudiť odpor k niečomu): jedlo mu sprotivili, spríkrili, zošklivili nechutnými rečami; zábavu jej zhnusil, sprotivil dotieravý spoločník • zastar. disgustovať (Kukučín) • hovor. expr. otráviť • znepríjemniť (urobiť nepríjemným): príhoda otrávila, znechutila všetkých prítomných; počasie mi znepríjemnilo dovolenku • priotráviť (duševne): byť priotrávený prázdnymi rečami
odplašiť, -í, -ia dok. (koho, čo) plašením odohnať, odstrašiť: Strieľal som do povetria, aby som útočníka odplašil. (Mor.) Kuvika som odplašil. (Vaj.); pren. Hrôzu uspel odplašiť tvrdý sen (Vaj.) odohnať, zahnať, zaplašiť. Odplašil som špatnú myšlienku (Jes.) prestal som sa s ňou zaoberať;
nedok. odplašovať, -uje, -ujú
odplašiť dok. csl plašením odohnať, odstrašiť: Otplašiu̯ ďivú zver (Hor. Lehota DK); Ríbezľí bolo ňeúrekom, ždi som ľen rozmíšľal, ako bi zme ti škorce otplašeľi (Rajec. Lesná ŽIL); Bulo i tag, že me prišľi na poľo a diždž naz otplašil (Brezina TRB)
odplašiť dk čo/koho plašením oddialiť, odohnať niečo, niekoho: dluhi čas zalostne kuwikal a ani z kamenim, ani ze strilkama nedal se odplassiti a odehnati (MK 18. st); repellere: odplassiti (PD 18. st); -ovať ndk: absterreo: odstrassugem, odplassugem (KS 1763)