odpadlík -a mn. -ci m. kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, národu, rodine ap.;
odpadlíčka -y -čok ž.;
odpadlíctvo -a s.
odpadlík -ka pl. N -íci G -kov m.
odpadlík -ka pl. N -íci G -kov m. (i od čoho; z čoho) ▶ kto sa zriekol presvedčenia, ideológie, príslušnosti k niečomu a pod.: je to zradca a o.!; stať sa odpadlíkom; prenasledovať, trestať odpadlíkov; opozícia rokuje s odpadlíkmi z vládnej strany; Človek hľadajúci pravdu sa stáva večným odpadlíkom, pretože sa rozchádza so všetkými, ktorí si pravdu a jej hľadanie dostatočne nectia. [Pt 1998]; Úlohou rádu bolo bojovať proti pohanom, najmä dobiedzajúcim Turkom, proti odpadlíkom od pravej viery. [VNK 2002] ▷ odpadlíčka -ky -čok ž.: Ale odkedy som sa stala odpadlíčkou [od sekty], hovorí so mnou iba moja ozajstná matka. [Šarm 2007]
kacír prívrženec al. hlásateľ názorov, ktoré sa odchyľujú od oficiálnej cirkevnej, umeleckej a inej doktríny, ideológie al. praxe • heretik • bludár: stredovekí kacíri, heretici, bludári • pejor. úchylkár • odpadlík (kto sa zriekol príslušnosti k istej idei) • zablúdenec • poblúdenec
odpadlík kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, národu a pod.: odpadlík od viery • kacír • heretik • bludár • kniž. apostata (vyznávač učenia odchylného od oficiálnej cirkevnej náuky; zástanca názorov nesúhlasiacich s platnými doktrínami) • schizmatik (priaznivec rozkolu v cirkvi) • odrodilec • pejor. renegát • zastar. odrod (kto sa odrodil, obyč. národu) • disident (kto nesúhlasí s jestvujúcim politickým systémom) • expr. odštiepenec • pejor. úchylkár (kto sa dopúšťa úchylky od politickej línie)
p. aj zradca
schizmatik cirk. kto spôsobuje rozkol cirkevnej jednoty • rozkolník • odštiepenec • odpadlík (kto sa odštiepil od istého smeru): odštiepenec od hnutia
zradca kto zradil, zrádza • vierolomník • zastar. vierolomca (Kalinčiak): zradca vlasti, zradca vlastného svedomia • neverník (kto porušil vernosť) • odrodilec (kto sa odrodil, obyč. národu) • odpadlík • zried. odbehlík (kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, rodine a pod.) • pejor.: judáš • janičiar • renegát • zapredanec • publ. pejor. kvisling (zradca vlastného národa)
odpadlík, -a, mn. č. -ci m.
1. kto sa zriekol nejakej viery, náboženstva, apostata: Bol zástancom svojej viery a hrešil odpadlíkov. (Jégé)
2. kto sa odrodil svojmu národu, vlastizradca, renegát: Si nehodná dcéra národa, keď si odpadlík. (Tim.)
3. kto zradil, opustil isté zásady al. prostredie: On, odpadlík, zaprel mať, zradil brata. (Vans.);
odpadlíčka, -y, -čok ž.;
odpadlíctvo, -a str. vlastnosti, stav al. konanie odpadlíka