odpadlík -a mn. -ci m. kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, národu, rodine ap.;
odpadlíčka -y -čok ž.;
odpadlíctvo -a s.
odpadlíctvo -va s.
odpadlíctvo -va s. (i od čoho; z čoho) ▶ vlastnosť, konanie odpadlíka, človeka, ktorý sa zriekol presvedčenia, ideológie al. príslušnosti k niečomu: ideové, sociálne, politické o.; o. od viery, z cirkvi; neschvaľovať, trestať o.; [...] rozoberá [kniha] magické praktiky, sedem smrteľných hriechov, [...] odpadlíctvo, kacírstvo aj dôkazy čarodejníctva. [M. Hvorecký]
odpadlík, -a, mn. č. -ci m.
1. kto sa zriekol nejakej viery, náboženstva, apostata: Bol zástancom svojej viery a hrešil odpadlíkov. (Jégé)
2. kto sa odrodil svojmu národu, vlastizradca, renegát: Si nehodná dcéra národa, keď si odpadlík. (Tim.)
3. kto zradil, opustil isté zásady al. prostredie: On, odpadlík, zaprel mať, zradil brata. (Vans.);
odpadlíčka, -y, -čok ž.;
odpadlíctvo, -a str. vlastnosti, stav al. konanie odpadlíka