odoprieť [odo-, ode-] dk
1. čo komu uvoľniť zatváracie zariadenie, otvoriť niekomu niečo: (instantke) sam fatens dwere na pitwore odeprel (TURIEC 1763);
x. pren ohlasowal gsem sprawedlnost twu w zhromažděnj welikem, hle ustá mé neodeprem (WP 1768) neprerečiem
2. koho (od čoho), čo odstrčiť, zahnať, vyprieť niekoho, niečo: pan Beniczky chtegice gich prestrassit a od rozhazuwanga haty aspon strachom odopriet, z fflinty wistrelil (L. PETER 1766); gak by strassné tyne a duchowé mohly gse s pohrússku odstrassit aneb také ze zbrogu odepret (PeP 1771)
3. komu, čomu, čo vedome neurobiť, odmietnuť niečo: gegichssto (súrodencov) prozbe nemohly gsme odeprity (P. ĽUPČA 1581); mi pak wirozumewssi gich zadost biti slussnu, toho sme gim nemohli odepriet (MARTIN 1583); wed on jadku Gyurcžowu hore zlamal, ay mna na to nawazal, ale sem odeprel (KRUPINA 1694); daleg sme nemohli odepriet Geho Welkomožnosti panu Coharimu o hospodu domu meskeho (S. ĽUPČA ( 1747)); Buch gjch (svätých) miluge, nič gjm neodepre, čo za nás w geho gmene prosga (SJ 18. st)
4. komu, čomu vydržať nátlak niekoho, nepodľahnúť, odolať niekomu, niečomu: nepritel gest diabel, a protož nemame biti ospanliwy, ale stridmi a cůgni, abichme mohly timto nepritelom nassim odepriti (TC 1631); y kdo bude mocnosti twé mocy odepryťi (CC 1655); pewnost sw. Angela nepremožena, kde nelen sylne Turkum odeprely, ale y s celeg sygoty gych wyhnaly (KrP 1760); desáté prikázanj prikazuge zlému mysslenj hned odepreti (UKK 1768)
5. čomu komu (v čom) zamedziť, zabrániť niekomu, niečomu: ponewadž včenj prorokuw, aposstoluw a Spasytele sameho gedine pro základ bral, kteremuž žádna lidská mudrost odeprjti nemuže (SC 17. st); Buch tu wec na takowy spusob sporadal, že rimska rada a wrchnost cisarowy w tom gednohlasite odeprela (SlK 1766-80)
L. o. prístup zakázať: den Zugang verhindern: pristup odeprjti, zakázati (WU 1750); odopierať [odepí-], odpierať [-ie-, -é-, -í-] ndk
1. k 3: dosty sem, prawy, odpiral, že nemuožem tam odeyti (RUŽOMBEROK 1576) namietal; my techda widuce gegich naležitu prozbu, w tom se gim odpirati nemohli (ILAVA 1594); co gistotne newye, gistyty neb odpjraty se waruge, any nesmye, ne tak abi prjsne twrdil aneb prjsne odpjral (KoB 1666); abi mu dala (Katarína) na ten domček, ktera se sprwu odpgerala (LEHÔTKA 1683); kdy sobě manželsku powynnost bez dostatečneg přičjni odpiragj (RW 1702); čo apoštol Gákob prepisuge, stáľe odepírám (BN 1796)
2. k 4: sám král sa zalúbil do nej, ale darmo chodil dlúho, odpírala ona tuho (RL 16. st); tak sú se (Myjavania) bránili, Němcom odpírali (ASL 1684); odpiragte diablu y utečet od was (SK 1697); kdiž žadostiwósti sskodné w tebe sa pozdwihugú, odpjrag gym pre Boha (BlR 18. st)
3. k 5: poddanym w domjech swich sloboda-li bilo ssnik drzeti a pany dediczni tomu odpjrali (BLATNICA 1641); zwiklost necnostlywa, ktereg welmy pozde odpjrano bjwa, kdi se rozmohla (KoB 1666); bohina né po gedenkrát temu odpyrala (PT 1778); poznánég kresťánskég práwďe odepíraťi gest treťý proťi Sw. Duchu hrích (BN 1796)
4. práv komu vyjadrovať námietky (v súdnom spore) na právne záujmy inej osoby: wedle zapisu tehoto radda a mesto wsseczko budu powinni za swych spolususedow stati a odperati (P. ĽUPČA 1536); gestliz bi ho kdo chtiel w tom pohybowaty, zie ona che za to odmluwath a tomu czloweku odpirath (TRNAVA 1573)
L. o. vedľa svedomia komu pritirečiť, oponovať odvolávajúc sa na svedomie: necht Matiey Janowicz przed Vassi Milosti zaluge a Staniek, pryss jeho, necht jemu odpowieda a odpiera vedle svedomie (BECKOV 1508 SLL); o. platom komu nevyhovovať požiadavkám niekoho: mi pak že niemožme platom niepritelj odpiratj, čzio na nas vstanowuge (PEČENICE 1622)
5. práv (proti) čomu odporovať niečomu: zeby to pozywali naweky a zeby tomu zadny po mey smrti neodpiral, ani muoy syn, ani zadny ginssy muoy pritel; zwrchugmenowany Matys, pastorek Anny Thebusky, w niczem zhola teyto kuppe neodpiral (P. ĽUPČA 1509; 1568); proty tegto kupe pod swedomym zyadon s pokrwnosty ku gruntu prinalezitey neodpyraly (TURANY 1660); odoprieť sa [ode-] dk
1. koho zriecť sa niekoho: wy pak toho sameho sprawedliwweho odepreli ste se a prosily ste za muže wražedlnika (Le 1730)
2. čomu vzoprieť sa niečomu: toto na nas chcice met včile (:to jest vin forovani a spravovani:), vzali by si i potom v obyčej a nikudy bychme se potom nemohli odepřit (JUR p. B. 1538 LP); odopierať sa [odepí-], odpierať sa ndk
1. k 1: wime o te sekte, že se gi wssudy odpiragy (Le 1730)
2. k 2: kazdy, ktery bude do toho vradu (richtárskeho) powolany, ttomu by se odpyral, techdy tu sumu menowanu mestu ma polozytty (L. TRNOVEC 1576); y tomu Čyssmar Andreass zaplatyl, prečo sa odpyra od toho, aby ste wyrozumely a rossudyly gako pany urodeny (KOVARCE 1670); žaloby a učinky, kterym se priznawa aneb kterych se odepjra (NJ 1785-88); kdyš takovehoto (obyvateľa) hejduci ženu a ten se odpirajice, že prerobeno na svym rovaši ma, pujst nechte (ZBOROV 1799 LP); Krista mnozi za newinneho uznawagu, mnozi preca temu sa odpiragu ani temu nedowerugu (SKá 1787)
3. proti komu brániť sa, klásť odpor: ale jako vidim, velmi sme nesposobni na to, jako by sme se jmeli odpirati proti Turku (D. NIVA 1645 RaT)
odpierať p. odoprieť