Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odoprieť -ie -ú dok. odmietnuť (význ. 1): o. učiteľovi poslušnosť, o. splniť sľub, nemôže mu o.;

nedok. odpierať, odopierať -a

// odoprieť si odrieknuť si niečo, vzdať sa, zriecť sa (niečoho príjemného): o. si cigarety;

nedok. odpierať si, odopierať si

odoprieť si, zried. odprieť si -rie si -rú si -ri si! -rel si -rúc si -retie si/-renie si dok.

odoprieť, zried. odprieť -rie -rú -ri! -rel -rúc -retý/-rený -retie/-renie dok.

odopierať si, zried. odpierať si -ra si -rajú si -raj si! -ral si -rajúc si -rajúci si -raný -ranie si nedok. (čo/s neurčitkom) ▶ zriekať sa, vzdávať sa niečoho príjemného, lákavého; syn. odriekať si: o. si alkohol, cigarety, sladkosti; počas pôstu si ľudia odpierali jedlá z mäsa; neodopierajte si hovoriť vždy vlastný názor na vec; celý život si len odopiera je príliš striedmy, šetrný; V kolenách mu vŕtala surová bolesť, no odopieral si odpočinok. [L. Hagara] ▷ dok. ↗ odoprieť si, odprieť si

odopierať¹, zried. odpierať¹ -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo/s neurčitkom (komu)) ▶ vedome neumožňovať, znemožňovať al. odmietať robiť, poskytovať niečo, čo sa očakáva, vyžaduje al. právne zaručuje: o. plniť si povinnosti; obyvateľom odopierajú právo na sebaurčenie; zajatcom nemilosrdne odopierali stravu; obžalovaný odopiera podrobiť sa vyšetrovacím úkonom; úrady tvrdošijne odopierali vydať jej manželovi vycestovacie povolenie; Snívala o bohatom mužovi, ktorý ju bude nosiť na rukách a dožičí jej všetko, čo jej odopierajú rodičia. [V. Vrbková]; Bezvládny dedko v tejto chvíli potrebuje aspoň dobré slovo, masť na dušu, a ja mu ju odpieram. [L. Ťažký]; pren. Jazyk odopieral poslušnosť, ale keď si ho učiteľ vzal na paškál, potom si svoje povedal. [M. Čeretková-Gállová]
2. (čo) ▶ neprijímať ponúkané, odmietať: pre anorexiu je typické odopieranie jedla; odopiera akúkoľvek pomoc, aby sa dostala z tohto stavu
▷ dok. ↗ odoprieť¹, odprieť¹

odopierať², zried. odpierať² -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. zastaráv. (čo) ▶ otvárať niečo zapreté, zatvorené; uvoľňovať zábranu: o. haspru na dverách; odopreté vráta; počul ako odopierajú a snímajú závoru ▷ dok. ↗ odoprieť², odprieť²

odoprieť si, zried. odprieť si -rie si -rú si -ri si! -rel si -rúc si -retý/-rený -retie si/-renie si dok. (čo/s neurčitkom) ▶ zriecť sa, vzdať sa niečoho príjemného, lákavého; syn. odriecť si: ťažko si odoprel cigaretu, pohár vína; nikdy si neodpriem sladkosti; neodoprel si protirečiť vedúcemu; [...] žltkastá srsť [koňa] sa ligotala na slnku ako zlato. Nevedel si odoprieť túžbu pohladiť ho. [L. Ballek]; Výraz nevôle si Štúr neodoprel prejaviť vo svojich novinách. [T. Winkler] ▷ nedok. ↗ odopierať si, odpierať si

odoprieť¹, zried. odprieť¹ -rie -rú -ri! -rel -rúc -retý/-rený -retie/-renie dok. 1. (čo/s neurčitkom (komu)) ▶ vedome neumožniť, znemožniť al. odmietnuť urobiť, poskytnúť niečo, čo sa očakáva, vyžaduje al. právne zaručuje: o. poslušnosť; svedok nemôže, nesmie o. výpoveď; súd mu odoprel právo na spravodlivý proces; bolo mi odopreté zúčastniť sa na akcii; autorovi nemožno o. snahu o hodnoverné zhodnotenie histórie nemožno nepriznať; Áno, mám rád ľudí, nič im neviem odoprieť. [M. Zelinka]; Je mi čoraz ťažšie odoprieť mu jeho prosbu. [J. Lenčo]; Zdá sa, že láska k žene mu zostane navždy odoprená. [Sme 1996]
2. (čo) ▶ neprijať ponúkané, odmietnuť: lákavú ponuku bolo ťažké o.; pokazený žalúdok jedlo odprie; vyslanec odoprel svoju účasť na slávnostnej ceremónii
▷ nedok. ↗ odopierať¹, odpierať¹

odoprieť², zried. odprieť² -rie -rú -ri! -rel -rúc -retý/-rený -retie/-renie dok. zastaráv. (čo) ▶ otvoriť niečo zapreté, zatvorené; uvoľniť zábranu: otvoril okno a odoprel okenice; odoprite brány!; [...] vybehla do pitvora ani srna a potichu odprela závoru. [V. Handzová] ▷ nedok. ↗ odopierať², odpierať²

odprieť si ↗ odoprieť si

odprieť¹ ↗ odoprieť¹

odprieť² ↗ odoprieť²

odoprieť¹, -prie, -prú dok. (čo komu, s neurč. i bezpredm.) nedať súhlas, odmietnuť niečo vykonať: o. svedectvo, výpoveď, o niekomu pomoc, žiadosť, milosť; o. vláde poslušnosť, o. pytačovi ruku; o. plniť povinnosti; Ľud odoprel dane, roboty a službu vojenskú. (Hviezd.) On nemôže pýtajúcemu ničoho odoprieť. (Šolt.) Čo som len taký slabý, že im neviem odoprieť? (Jes.) Slováci odopreli bojovať za záujmy pánov. (Zúb.) Ona i keď odoprie, odopiera nežne. (Kuk.);

nedok. odopierať¹ i odpierať¹, -a, -ajú

|| odoprieť si (čo) zriecť sa, vzdať sa niečoho, odrieknuť si niečo: (Ďurček) si vedel odoprieť všetky príjemnosti. (Taj.);

nedok. odopierať si, odpierať si

odoprieť², -prie, -prú dok. kraj. (čo) odtiahnuť, vytiahnuť, odtisnúť závoru: o. zápor (Čaj.); Branko odoprel háčik. (Vaj.);

nedok. odpierať² i odopierať². -a, -ajú

odoprieť si dok. odrieknuť si niečo, nedopriať si: Van užije, ňišt si ňeodepre (Revúca)

odoprieť¹ dok.
1. odmietnuť niekomu niečo vykonať: Nemóžem jej to odopret (Val. Belá PDZ); Ale odopreť sa bála, že ju zbije (Revúčka REV); Odopreľi him to (Necpaly MAR); To mi ťeda ňemóžež odopret, na to mám právo (Ludanice TOP)
2. nechcieť prijať: Šetki almužné som odeprel a slúžil son za plat (Dol. Súča TRČ)
3. odvyknúť si od niekoho, odpútať sa: Za tídeň za dva ona celkom odepreu̯a ot teho Janka (Jablonové MAL)

odoprieť² dok. uvoľniť niečo zapreté, odtiahnuť závoru, odomknúť: Odopri mi, to son ja! (Prievidza); Odeprel zanknuté dvere (Lukáčovce HLO)

odoprieť [odo-, ode-] dk
1. čo komu uvoľniť zatváracie zariadenie, otvoriť niekomu niečo: (instantke) sam fatens dwere na pitwore odeprel (TURIEC 1763);
x. pren ohlasowal gsem sprawedlnost twu w zhromažděnj welikem, hle ustá mé neodeprem (WP 1768) neprerečiem
2. koho (od čoho), čo odstrčiť, zahnať, vyprieť niekoho, niečo: pan Beniczky chtegice gich prestrassit a od rozhazuwanga haty aspon strachom odopriet, z fflinty wistrelil (L. PETER 1766); gak by strassné tyne a duchowé mohly gse s pohrússku odstrassit aneb také ze zbrogu odepret (PeP 1771)
3. komu, čomu, čo vedome neurobiť, odmietnuť niečo: gegichssto (súrodencov) prozbe nemohly gsme odeprity (P. ĽUPČA 1581); mi pak wirozumewssi gich zadost biti slussnu, toho sme gim nemohli odepriet (MARTIN 1583); wed on jadku Gyurcžowu hore zlamal, ay mna na to nawazal, ale sem odeprel (KRUPINA 1694); daleg sme nemohli odepriet Geho Welkomožnosti panu Coharimu o hospodu domu meskeho (S. ĽUPČA ( 1747)); Buch gjch (svätých) miluge, nič gjm neodepre, čo za nás w geho gmene prosga (SJ 18. st)
4. komu, čomu vydržať nátlak niekoho, nepodľahnúť, odolať niekomu, niečomu: nepritel gest diabel, a protož nemame biti ospanliwy, ale stridmi a cůgni, abichme mohly timto nepritelom nassim odepriti (TC 1631); y kdo bude mocnosti twé mocy odepryťi (CC 1655); pewnost sw. Angela nepremožena, kde nelen sylne Turkum odeprely, ale y s celeg sygoty gych wyhnaly (KrP 1760); desáté prikázanj prikazuge zlému mysslenj hned odepreti (UKK 1768)
5. čomu komu (v čom) zamedziť, zabrániť niekomu, niečomu: ponewadž včenj prorokuw, aposstoluw a Spasytele sameho gedine pro základ bral, kteremuž žádna lidská mudrost odeprjti nemuže (SC 17. st); Buch tu wec na takowy spusob sporadal, že rimska rada a wrchnost cisarowy w tom gednohlasite odeprela (SlK 1766-80)
L. o. prístup zakázať: den Zugang verhindern: pristup odeprjti, zakázati (WU 1750); odopierať [odepí-], odpierať [-ie-, -é-, -í-] ndk
1. k 3: dosty sem, prawy, odpiral, že nemuožem tam odeyti (RUŽOMBEROK 1576) namietal; my techda widuce gegich naležitu prozbu, w tom se gim odpirati nemohli (ILAVA 1594); co gistotne newye, gistyty neb odpjraty se waruge, any nesmye, ne tak abi prjsne twrdil aneb prjsne odpjral (KoB 1666); abi mu dala (Katarína) na ten domček, ktera se sprwu odpgerala (LEHÔTKA 1683); kdy sobě manželsku powynnost bez dostatečneg přičjni odpiragj (RW 1702); čo apoštol Gákob prepisuge, stáľe odepírám (BN 1796)
2. k 4: sám král sa zalúbil do nej, ale darmo chodil dlúho, odpírala ona tuho (RL 16. st); tak sú se (Myjavania) bránili, Němcom odpírali (ASL 1684); odpiragte diablu y utečet od was (SK 1697); kdiž žadostiwósti sskodné w tebe sa pozdwihugú, odpjrag gym pre Boha (BlR 18. st)
3. k 5: poddanym w domjech swich sloboda-li bilo ssnik drzeti a pany dediczni tomu odpjrali (BLATNICA 1641); zwiklost necnostlywa, ktereg welmy pozde odpjrano bjwa, kdi se rozmohla (KoB 1666); bohina né po gedenkrát temu odpyrala (PT 1778); poznánég kresťánskég práwďe odepíraťi gest treťý proťi Sw. Duchu hrích (BN 1796)
4. práv komu vyjadrovať námietky (v súdnom spore) na právne záujmy inej osoby: wedle zapisu tehoto radda a mesto wsseczko budu powinni za swych spolususedow stati a odperati (P. ĽUPČA 1536); gestliz bi ho kdo chtiel w tom pohybowaty, zie ona che za to odmluwath a tomu czloweku odpirath (TRNAVA 1573)
L. o. vedľa svedomia komu pritirečiť, oponovať odvolávajúc sa na svedomie: necht Matiey Janowicz przed Vassi Milosti zaluge a Staniek, pryss jeho, necht jemu odpowieda a odpiera vedle svedomie (BECKOV 1508 SLL); o. platom komu nevyhovovať požiadavkám niekoho: mi pak že niemožme platom niepritelj odpiratj, čzio na nas vstanowuge (PEČENICE 1622)
5. práv (proti) čomu odporovať niečomu: zeby to pozywali naweky a zeby tomu zadny po mey smrti neodpiral, ani muoy syn, ani zadny ginssy muoy pritel; zwrchugmenowany Matys, pastorek Anny Thebusky, w niczem zhola teyto kuppe neodpiral (P. ĽUPČA 1509; 1568); proty tegto kupe pod swedomym zyadon s pokrwnosty ku gruntu prinalezitey neodpyraly (TURANY 1660); odoprieť sa [ode-] dk
1. koho zriecť sa niekoho: wy pak toho sameho sprawedliwweho odepreli ste se a prosily ste za muže wražedlnika (Le 1730)
2. čomu vzoprieť sa niečomu: toto na nas chcice met včile (:to jest vin forovani a spravovani:), vzali by si i potom v obyčej a nikudy bychme se potom nemohli odepřit (JUR p. B. 1538 LP); odopierať sa [odepí-], odpierať sa ndk
1. k 1: wime o te sekte, že se gi wssudy odpiragy (Le 1730)
2. k 2: kazdy, ktery bude do toho vradu (richtárskeho) powolany, ttomu by se odpyral, techdy tu sumu menowanu mestu ma polozytty (L. TRNOVEC 1576); y tomu Čyssmar Andreass zaplatyl, prečo sa odpyra od toho, aby ste wyrozumely a rossudyly gako pany urodeny (KOVARCE 1670); žaloby a učinky, kterym se priznawa aneb kterych se odepjra (NJ 1785-88); kdyš takovehoto (obyvateľa) hejduci ženu a ten se odpirajice, že prerobeno na svym rovaši ma, pujst nechte (ZBOROV 1799 LP); Krista mnozi za newinneho uznawagu, mnozi preca temu sa odpiragu ani temu nedowerugu (SKá 1787)
3. proti komu brániť sa, klásť odpor: ale jako vidim, velmi sme nesposobni na to, jako by sme se jmeli odpirati proti Turku (D. NIVA 1645 RaT)

odpierať p. odoprieť