odolať dok. vydržať nátlak, nepodľahnúť, nepoddať sa, ubrániť sa: o. presile, pokušeniu; veril, že o-á; most o-l záťaži vydržal ju;
nedok. odolávať -a
odolať -lá -lajú -laj! -lal -lajúc -lanie dok.
odolať -lá -lajú -laj! -lal -lajúc -lanie dok. 1. (čomu, komu) ▶ (o živých organizmoch) vydržať fyzický al. psychický nátlak, nepodľahnúť, nepoddať sa: o. tlaku súpera; v preplnenej električke sa rozkročil, aby odolal náporu tiel; vlne tepla a sucha lepšie odolali staršie kríky viniča; postava románu sa usiluje o. vplyvu reality; brankár úspešne odolal strelcovi 2. (čomu) ▶ (o veciach, o materiáli) nepodľahnúť fyzickej záťaži, tlaku, nepriaznivým vplyvom prostredia a pod.: konštrukcia nedokáže o. sile vetra; most odolal zemetraseniu; obranné hradby odolali početným nájazdom Tatárov 3. (čomu, komu) ▶ ubrániť sa niečomu lákavému, ale obyč. nežiaducemu: úspešne o. pokušeniam, lákadlám; kto by odolal tejto ponuke?; nie je schopný o. túžbe po peniazoch; nedokázal o. jej čaru; nemohla mu odolať, keď zase zavolal; tejto maškrte nikto neodolá; neodolal som, musel som tam ísť; Mama by musela mať srdce z kameňa, keby odolala tomu prosebnému opičiemu pohľadu. [J. Blažková]; Nevládal odolať túžbe povyzvedať sa o pomeroch v dome [...]. [J. Lenčo] ▷ nedok. ↗ odolávať
odolávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. (čomu, komu) ▶ (o živých organizmoch) vzdorovať, čeliť fyzickému al. psychickému nátlaku, nepodliehať, nepoddávať sa: z posledných síl odolával smrti; mladý organizmus odoláva chorobe; rastlina v zime odoláva mrazom; armáda odolávala útokom nepriateľa; V prvom polčase sme sa snažili odolávať súperovi, ale dostali sme gól. [HN 2010] 2. (čomu) ▶ (o veciach, o materiáli) nepodliehať fyzickej záťaži, tlaku, nepriaznivým vplyvom prostredia a pod.: hliník odoláva korózii; kamene odolávajú prúdu vody 3. (čomu, komu) ▶ brániť sa niečomu lákavému, ale obyč. nežiaducemu: nevedel o. ženským zvodom; ťažko odolávali miestnym kuchárskym špecialitám; Čakala tam naňho verná Penelopa, dvadsať rokov tam naňho čakala, dvadsať rokov odolávala drzým pytačom. [M. Zelinka] ◘ fraz. odolávať zubu času nepodliehať opotrebovaniu, starnutiu ▷ dok. ↗ odolať
odolať ostať nepremožený pri fyzickom al. psychickom tlaku, napadnutí a pod. • vydržať • nepoddať sa: most odolal záťaži, vydržal záťaž; vojsko odolalo presile • nepodľahnúť (najmä psychicky): nepodľahli sme pokušeniu odísť • ubrániť sa • ochrániť sa • obrániť sa (silou, chránením): ubránili sa presile, chorobe; ochránili sa, obránili sa pred nimi • udržať sa (ostať v nezmenenom stave): potraviny sa dlho udržali
udržať sa 1. zotrvať v pôvodnom, nezmenenom stave, na pôvodnom mieste: športovec sa chce udržať v dobrej forme • vydržať • vytrvať: nemohol už vydržať doma, radšej odišiel; vydržal, vytrval dlho v namáhavej polohe • zachovať sa • uchovať sa (pred zánikom, zmenou, pokazením a pod.): pamiatky sa zachovali, uchovali v dobrom stave; potraviny sa uchovajú čerstvé v chladničke • ostať: ostal vo svojej viere v dobro až do konca • pretrvať (týka sa dlhšieho časového úseku): jeho dielo pretrvá desaťročia • odolať (ostať v pôvodnom stave napriek nátlaku): odolať presile, udržať sa pri presile
2. p. zdržať sa 3
vydržať 1. zotrvať v nejakej činnosti, v nejakom stave (obyč. napriek prekážkam, ťažkostiam) • vytrvať: vydržal, vytrval v štúdiu iba rok; vydržať, vytrvať bez spánku celú noc • pretrvať • prežiť: kresťanstvo pretrvalo, prežilo stáročia • udržať sa • zachovať sa • uchovať sa (pred zánikom, zmenou a pod.): potraviny sa dlho udržali, zachovali, uchovali • vystáť • obstáť (vydržať stáť): vystojí v rade celé hodiny; dieťa nemohlo ani chvíľu obstáť • obsedieť (vydržať sedieť) • byť trpezlivý: musíš byť v tréningu trpezlivý • vyčkať: vyčkať do konca • ostať • zostať: ne(z)ostal s nami nik • expr.: pretárať sa • pretĺcť sa: dajako sa už do jari pretárame, pretlčieme • expr. vybiediť (s biedou vydržať): ledva sme bez pomoci vybiedili • vydolieť • udolieť
2. nepodľahnúť, nepoddať sa niečomu (nepriaznivému, zaťažujúcemu a pod.), byť schopný prijať niečo ťažké • zniesť • uniesť • zvládnuť: vydržať, zniesť psychický nápor; myslel, že vysoké tempo nevydrží, nezvládne • uvládať (vystačiť so silami): ešte uvládzem bežať s mladými • odolať • ubrániť sa: veril, že pokušeniu odolá, že sa pred ním ubráni; most zaťaženiu odolal, vydržal ho • strpieť • vytrpieť • pretrpieť (vydržať utrpenie): všeličo musela od muža strpieť, vytrpieť; pretrpieť veľa príkoria
3. ostať v istom (dobrom) stave, na istej úrovni • vystačiť • vyjsť: s chlebom ešte vydržíme, vyjdeme, vystačíme • zachovať sa • uchovať sa: počasie sa už sotva zachová, sotva vydrží • potrvať (mať trvácnosť): pahreba potrvá do rána
odolať, -á, -ajú (nár. i odolieť, -ie, -ejú) dok. (čomu, komu i bezpredm.) vydržať niečo, nepodľahnúť, ubrániť sa: o. útokom, o. pokušeniu, o. zvádzaniu; o. tajomnej sile (Kuk.); Tentoraz nemohla som mamičke odolať. (Vans.) (Bálentka) neodolala, aby nezavolala. (Jil.) Lichotilo hrdosti tvojej, že synovi ani jedna neodolie? (Kuk.);
nedok. odolávať (nár. i odolievať), -a, -ajú
odolať dok. 1. vydržať nátlak, nepoddať sa, nepodľahnúť, ubrániť sa: Takéto presile už vere nemahl odolač (Ratková REV); Tak sa mi oči zavírali, nemohla som nijako odolat spánku (Lukáčovce HLO) 2. s úsilím niečo vykonať, zvládnuť: Ňemvóžen sán tólkú robotu odolat. Tólko mi dali jesci, že son to žánním činom ňemohél odolat (Bošáca TRČ); Takto zme prácu odolali (Kolta HUR)
odolať dk 1. čomu, komu, proti čomu vydržať, nepodľahnúť, ubrániť sa niekomu, niečomu: nebo protj naddanj niekdj starych swatich kralow nemohly odolaty (RUŽOMBEROK 1605); (Ježiš) popreg hrýchu odolati (CC 1655); ale Myjavané všeckým odolali, tak velmi stríleli (ASL 1684); brany pekelne proti cyrkwj božj neodolagj (KK 1709); kterému (Kazimírovmu vojsku) wogsko vherské a halicské, gehož nemnoho bylo, odolati nemohlo (SH 1786) 2. koho čo premôcť, prekonať, zdolať, niekoho, niečo: kterj ze dwuch bi z (!) druheho odolal (KoB 1666); philosophi nemohli odolati mudrosti a duchu sw. Sstěpána (SP 1696); kde ohen z wodu bog silny wede a nemohuce wodu odolatj (KT 1753); my jich (Nemcov) odoláme, penez dostaneme (ASL ( 1781))