Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odohnať -ženie -ženú dok.

1. prinútiť vzdialiť sa, odpudiť: o. deti od seba, o. muchy

2. zbaviť sa, zapudiť, zahnať: o. trému, o. myšlienky;

nedok. odháňať, odoháňať -a

odohnať odoženie odoženú odožeň! odohnal odoženúc odohnaný odohnanie dok.

odháňať, odoháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok. 1. (koho, čo (odkiaľ; kam; čím)) ▶ hlasovým prejavom, pohybom rúk, nejakým predmetom a pod. prinucovať niekoho, niečo vzdialiť sa, odísť preč odniekiaľ; syn. zaháňať: o. davy zvedavcov; o. deti od televízora; o. neodbytnú muchu, osu; palicou odháňa útočníka, psa; domorodci tancom vraj odháňajú zlých duchov; Nespokojenci ma zozadu sácali do chrbta a odháňali preč štuchancami. [M. Hvorecký]; pren. Prehadzoval sa z boka na bok, pričňa vŕzgala, odháňala sen. [J. Balco]
2. (čo, koho (odkiaľ)) ▶ (o prostriedkoch, látkach) pôsobiť odpudzujúco, vypudzujúco, odplašovať: repelent odháňa dotieravý hmyz; vôňa bazy odháňa muchy; mäta pomáha o. krysy a myši; zápach ho odoháňa od stánkov s rybami; Amulety odháňajú zlo a nešťastia. [A. Hykisch]
3. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ hnaním, zaháňaním odvádzať niekam obyč. domáce zvieratá; syn. zaháňať: o. ovce z paše, domov; úlohou psov je strážiť a o. kravy; kočovníci podnikali vpády do krajiny, odháňali stáda a pustošili obilné polia
4. (koho, čo (odkiaľ; kam)) ▶ privádzať k (neplánovanému) pohybu, odchodu: ustavične prší, dážď odháňa turistov; vietor odháňa povrchové vody od pobrežia; krajne nepriaznivé počasie odháňalo horolezcov zo štítu; zima a prúdy vody odháňajú obecenstvo domov
5. (koho (čím; od koho)) ▶ vyvolávať v niekom nezáujem, nevôľu, nechuť, odrádzať, odpudzovať: svojím správaním o. klientov, zákazníkov; neuvedomoval si, že tým výrazom tváre od seba odháňa ľudí; netušil, aký poklad od seba odháňa; nekompetentná daňová politika odháňa potenciálnych investorov
6. (čo (odkiaľ)) ▶ vypudzovať, potláčať niečo vo vedomí al. nejaký stav, rozpoloženie; aktívne pôsobiť, zasahovať proti tomu, zaháňať, zapudzovať: o. driemoty, spánok; o. nudu; zavrel oči, odháňajúc z mysle znepokojujúce myšlienky, predstavy; s nevôľou odháňam spomienky; odháňal pomyslenie na najhoršie na smrť; skúste o. únavu a zlú náladu správnymi potravinami; relaxačné cvičenie upokojuje a odháňa starosti; sedel pri ohni a hlad odoháňal [A. Habovštiak]
◘ fraz. mužov od seba odháňala mala veľa nápadníkov
▷ dok. ↗ odohnať

odohnať odoženie odoženú odožeň! odohnal odoženúc odohnaný odohnanie dok. 1. (koho, čo (odkiaľ; kam; čím)) ▶ hlasovým prejavom, pohybom rúk, nejakým predmetom a pod. prinútiť niekoho, niečo vzdialiť sa, odísť preč odniekiaľ; syn. zahnať: o. dotieravcov, zvedavcov; o. zlodeja palicou; o. sliepky; odohnala starú slúžku preč; odohnal vrabca z podobločnice; Gazdiná ho [psa] tak na­učila. Odohnať každého s vycerenými zubiskami. [J. Váh]
2. (čo, koho (odkiaľ)) ▶ (o prostriedkoch, o aromatických látkach) zapôsobiť odpudzujúco, vypudzujúco, odplašiť: cesnak odoženie komáre; elektronický odpudzovač odoženie zo záhrady hlodavce; dym odohnal sršne; pastieri udržujú oheň, aby jeho svetlo odohnalo vlkov
3. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ hnaním, zaháňaním odviesť niekam obyč. domáce zvieratá; syn. zahnať: o. statok, kravy, ovce z paše, do doliny; z maštale mu odohnali býčka; Keď mi vojaci odoženú alebo na mojom dvore porazia a zjedia všetok dobytok... bude neskoro. [L. Ťažký]
4. (koho, čo (odkiaľ; kam)) ▶ doviesť k (neplánovanému) pohybu, odchodu: búrka so silným dažďom odohnala divákov od pódia; dážď odohnal futbalistky pod strechu školy; vietor odoženie oblaky smerom na východ
5. (koho (čím; od koho)) ▶ vyvolať v niekom nezáujem, nevôľu, nechuť, odradiť: svojím konaním ju od seba odohnal; Zahriakne, podpichne, odoženie zavše slovom aj takých ľudí, ktorí sú jej blízki. [V. Šikula]; Margita bola skvelá žena, ten hlupák nevedel, čo od seba odohnal. [L. Mňačko]; Ak svojich zákazníkov teraz odoženiete, v budúcnosti môžete prísť o nich natrvalo. [HN 2009]
6. (čo (odkiaľ)) ▶ vypudiť, potlačiť niečo vo vedomí al. nejaký stav, rozpoloženie; aktívne zapôsobiť, zasiahnuť proti tomu, zahnať: o. smútok, pochybnosti; o. strach, hriešnu myšlienku; nápoj vás nabije energiou a odoženie choroby; odohnal z mysle dotieravé predstavy; Ako odohnať chmáry z tváre otca, ktorý stojí nad hrobom svojho syna? [P. Sever]; Hlad a smäd odohnal snehom, celú noc ho preháňalo. [J. Papp]
▷ nedok. ↗ odháňať, odoháňať

hnať, ženie, ženú, hnaný nedok.

1. (čo) uvádzať do pohybu, do činnosti, udržovať v pohybe, v činnosti, poháňať: voda ženie mlyn, motor ženie stroj

● hnať niekomu vodu na mlyn pomáhať mu, podporovať ho;

2. (koho, čo) donucovať k pohybu, k chôdzi určitým smerom: h. statok na pašu

● h. ľudí na jatky posielať na istú smrť; h. niekoho pred súd žalovať ho;

3. (koho, čo) nútiť k rýchlemu pohybu, k behu, k rýchlej práci: h. kone; h. niekoho s robotou

● hovor. beží, letí, akoby ho hnal, ani čo by ho všetci čerti hnali veľmi rýchlo;

4. (koho) rázne nútiť odísť, vyháňať, odháňať, zaháňať: h. niekoho z domu; armáda ženie nepriateľa z krajiny; hnali ho od stroja nedovolili mu na ňom pracovať; h. niekoho postrkom násilím prepravovať po vykázaní z obce;

5. (koho) nútiť, nutkať, pudiť, viesť (o citoch a pocitoch): hnala ho túžba, zvedavosť; hnaný pudom, hladom, nepokojom;

6. (koho do čoho) nútiť, mať niekoho k niečomu: h. niekoho do boja, do vojny, do práce, do učenia;

7. stupňovať činnosť, ponáhľať sa; rýchlo ísť, bežať, uháňať: h. na aute, na koni; hovor. hnal ani najatý bežal, ponáhľal sa

● h. niečo do krajnosti, do extrému, ad absurdum stupňovať do krajnosti, do nemožnosti;

8. arch. (na koho útokom) útočiť: Tá (rodina) takrečeno útokom hnala na starého Bohatého dňom po predstavení. (Vaj.)

9. ľud. (neos.) ženie ho má hnačku, preháňa ho;

10. (o rastline) vyháňať, rásť: strom ženie do výšky; h. do kvetu, do klasu, do semena;

opak. hnávať, -a, -ajú;

dok. k 4 vyhnať, zahnať i odohnať, k 5 dohnať, k 10 vyhnať

|| hnať sa

1. rýchlo postupovať, valiť sa, rútiť sa: h. sa vpred; búrka sa hnala chotárom; vojsko sa hnalo ako príval; h. sa do záhuby rútiť sa do skazy; krv sa mu ženie do tvári;

2. (za kým, za čím) ponáhľať sa za niekým al. za niečím v snahe dostihnúť ho (to): Sám za ním beží, za ním sa ženie. (Vaj.);

pren. usilovať sa niečo dosiahnuť: h. sa za ziskom, za peniazmi, za úspechom;

3. expr. (do čoho) horlivo sa do niečoho púšťať: hnal sa do práce (Taj.); h. sa do boja za socializmus (Jes-á);

4. (na koho, na čo) útočiť, napádať niekoho: vojaci sa hnali na brány mesta

odohnať, odoženie, odoženú (nár. i odženie, odženú) dok.

1. (koho, čo) vyhnať odniekiaľ, od seba, zahnať na iné miesto, odpudiť: o. zlodejov, o. statok, o. muchu; Mrzelo ho, že ho taký niktoš odohnal od koristi. (Jégé) Gazdovia Mrzáčanov zo svojich polí odohnali. (Heč.) Teraz ho sama odohnala od seba. (Jégé) Ak máš srdce, neodžeň ma! (Tim.)

2. (čo) zahnať, zapudiť (obyč. niečo nepríjemné): Prejde dlaňou po čele, aby odohnala myšlienky. (Tim.) Odháňam nepokoj, ale nemôžem ho odohnať. (Tim.) (Vinco) pomykal hlavou, aby odohnal prelud. (Bod.) Ich slová odohnali z nás všetku trému. (Pláv.) (Andrej) odženie prázdnotu zo srdca. (Vaj.);

nedok. odháňať, zried. i odoháňať, -a, -ajú

odohnať dok. strsl, zsl prinútiť vzdialiť sa, vyhnať, odpudiť: Krave moseľi ot sebä odohnaťi, žebej sa ňeborile (V. Lom MK); Mohol si odohnač tia husi (Kameňany REV); Odožeň sviňu poľiencom (Bystrička MAR); On tú paňiu odohnal a kašťiel rozbúral (Krásna Hôrka TRS); Pán ho odehnau̯ z domu (Cerová-Lieskové SEN); Ju navédeu̯, abi tích psú odehnali preč (Záh. Bystrica BRA)
L. odohnala ďecko (Žaškov DK), odohnala ďieťa (Návojovce TOP) - spôsobila si potrat

odháňať p. odohnať

odhnať p. odohnať

odohnať [odo-, ode-], odhnať dk
1. koho, čo odkiaľ hnaním odpudiť, zahnať: kde my Wassa Milostt pyssete, že mužeme sylu zase sylu odehnatty ((ANTOL) 1597); kteru (hrebicu) zadnym spusobem nemohly od konj odehnatj (SOBOTIŠTE 1604 E); od neho (Michala) gegi (sestre) žadna kriwda se necžjnila, a gezli gj odžene od sebe (OČOVÁ 1609); gestly pak wzenu (ovce), nech ge bacsa nedogi, ale wzdy odzenye (TURIE 1751); muselo by ale z gistjch pričin wileteny rogu konečne zabawene byti, techdy nech sa wčely odeženu (PeV 1789); kozy bez wedomj na zimowisko co dohnaly, aby konečne odohnaly, sa zakazuge (PONIKY 1793)
2. čo, koho (od čoho) prinútiť niekoho k odchodu, resp. neúčasti na niečom: nawsstiwiž (Bože) y srdce nasse a odžen preč ssatanasse (CC 1655); poklad, od kteréhožto žáden (:gestli toliko žádostiw gest geg mjti:), odehnán nebýwa (SPo 1691); (Ježiš) njkda zadneho čloweka hrjssneho neodehnal od sebe (PoP 1723-24); czyzy a prespolny kupczy any slowem any skutkem nemagu se odluczity aneb odehnaty (BELÁ 1773)
L. nebohi mog sin mnohokrat od mogho wlastneho stola mne odehnal (MOJMÍROVCE 1753) nedal mi jesť
3. čo odstrániť, odvrátiť niečo, zbaviť niečoho nežiadúceho: hwézda yasná, růže krásna, primluw se k Krystu Pánu, až zažene a odžene od nás morowu ranu (CC 1655); rozlom potom tigel, techdy nalezness w buksy železneg černosjwu materiu, tu materiu intrenkug do olowa a odžen na capelli (OCh 17. st); repercutere fascinotiones: čarowaňa odehnati od seba; qvartanas excutere: odehnati zymnicu, hodonku (KS 1763); gá gsem též ze smolowým olegem skrz opakowané mastený swrab odehnal (VOv 1779); prosime tebe (Boha), odžen od nas ten ukrutny a nebespečny mor (SJ 1795)
L. o. plod, dieťa prerušiť ťarchavosť: wie-li s., že bi Dorotha Sandor takowe ženi hledala, ktere bi gey mohli ten plod odehnati (V. ČEPČÍN 1660); powedala my (dievka), ze sy na to wary, aby djeta odohnala (PRIEVIDZA 1756)
4. koho od čoho zbaviť niekoho niečoho (napr. funkcie ap.), vylúčiť niekoho z niečoho: ten duom y take ginssy wieczy pan ma propustili wedle sedlaczskeho woleni a gestli toho neudiela, on odzene gednoho y z druhym odtad (ŽK 1473); Mychal Nohal, czechmystr bednarsky, geho odehnal od takoweg roboty (ILAVA 1638); pan Gabor nam richtara odehnal (ŠARIŠ 17. st); bezbožny, neposlussny, zahalčiwy, nečisty a lotraskowe y zlolagcy magi se od roboti a pracowanj oddaliti, zložiti a odehnati (MB 1701)
L. bude met slawni magistrat pelnu moc mne od slawneho mesta nepocztiwe odehnacz (BARDEJOV 1700) zbaviť meštianstva
5. koho od čoho práv zbaviť niekoho nároku na niečo svojím prednostným nárokom: swiedomi zywota nemuz zadny zenam zlamati, ani susedsky erb, ani zadnemv, na kohoz to zbozy zemrze, lecz by ona sama to zborzyla swu zlosti, ze by chtiela tych odehnati, kterzy gsu k tomv przyrozeni (ŽK 1473); kerak won (Jirík Lesota) podle przatelstwy krewnieho manzielky swe czyzeho czlowieka odehnal od domu toho swrchupsaneho, odehnawsse, wczele a dokonale gest ho zaplatil a zbyl wssech przatel (ŽK 1524); druheho pak pol echtle zemy janossowskych tym (v) rowne a powolne odohnal a yakozto pokrwny pritel pred prawom obdrzal (JELŠAVA 1603 E); mna chtely od wnuter zepsaneho humna y zahradu odtisknut a odehnat (TURIE 1690); odehnal gest Guro Holkovycz Jana Vavrika od greftov, ktere gest byl odal Jan Holkovycz (TRSTÍN 1707); náš pritel otiskel a odehnal ho, toho wýš nadepsaneho Hurtonja od tohoto našho statku ((ŠTVRTOK) 1773)
6. čo (komu) odmietnuť, odoprieť niečo: mzdu mu (človekovi) mysleli odehnati MPS 1777; odháňať [-ňa-, -ne-] ndk
1. k 1: ale azda nas gednem preto strassili, abichme gim odhanyeli a zawraczali telcze (TRENČÍN 1587); kde ge potreba, tjkamy plaweckymy tikagice od prudou a od skal nech odhanagj (KoB 1666) odrážajú; žeby se wčasrano na pastwu swini odhanaly (PODHRADIE 1692) vyháňali; sam pak fatens, dy se mu k Mudronce statek iaszenowsky zblyžil, takowy bez messkanj preč odhanal (VELIČNÁ 1732); drevo na stranu pansku stinati jsme miseli a na plte zbijati a dolu k zamku odhanati (PEKELNÍK 1775 LP) dopravovať;
x. pren sen od očj mjch mnozstwj slz odhaňelo (PT 1796)
2. k 2: (kazateľ) od welebnjch swatosty odhany nelkagjcich (KoB 1666); Bože, mne neodhaneg od milosty twe (AgS 1708); (Ježiš) neuteká, od seba neodháňa nezdrawych, towarisstwo geych se neosskliwy (BlR 18. st)
L. o. s rečami koho odmietať niekoho: ona (panna) pak ho vždi karhala, z rečámi jeho odháňala (BR 1785)
3. k 3: potreby gest bedliwosti, ktera odhana a zapuzuge bespečnost, leniwost a cžini, abichme se osidla a moczy diabelskeg wistrihaly (TC 1631); dispesco: odďelugem, rozďelugem gedno od druhého, odlučugem, odháňam; nepenthes: oman (:bylina:), ktera smutek odháňá, kdiž s ny lidé pigú (KS 1763); sprwopočátku ribámy hlad od sobe odhánaly (PeP 1771)
4. k 4: zle nawodj a naučenj panuw suseduw mne čeladku odhanalj (LIPTOV 1760); pokerm nelen toliko nasicowal, ale take y žižen odhanal (SJ 18. st);
x. pren aby (ľudia) každé hnútj lahkych mysslenek, gakožto negaké mužki obletugyce, od ocúw mysli odháňali (BlR 18. st) potláčali
5. k 5: ponewadž pak zadny se nenachazel (z príbuzných), kteryzto by ten echtel zemy y z lukamy byl odhanel do dne ustanoweneho a uloženeho od prawa; protože kupil tak, yak prawo nasse wihledawa, ay zaplatil a žadny neodhanel, ani zatym nema žadny geho, ani potomkow geho odhanati a prekassku zadnu necziniti (JELŠAVA 1595); kdo by koly s priatelstwa chtel takowu roly odhanat a pre sebe zaugat, aby simul et semel takowe penize polozil; z teg pričinu tuto se pro cautela klade, aby gestliby ktery mel wuolu odhanat (ŽILINA 1617; 1663; 1702)
6. k 6: gest pak prwný prykázaňy, které modlarstwý odháňi (CC 1655); odháňavať frekv k 1: po wode drawe w tomto widgeku plte odhanawagu a s toho spuosob zarobku časom mawagu (KRIVÁ 1770)